9. Maybe One Day

Po hodnej chvíli premýšľania som vstala a prešla ku stojanu na maľovanie, ktorý stojí v rohu mojej izby. Zobrala som do ruky fixku a začala písať. Fixka sa po papieri pohybovala neuveriteľnou rýchlosťou a miestami som si musela utierať pot z čela. Nejak si sa rozpísala Nath, pomyslela som si, a to zatiaľ zapisujem iba veci, ktoré na sebe musím zmeniť po duševnej stránke. 

Vypleštila som oči na zoznam a masírovala si zápästie. Po takom intenzívnom písaní ma rozbolelo. Zhlboka som sa nadýchla a začala písať ďalej, tentoraz veci, ktoré musím napraviť alebo za ktoré sa musím ospravedlniť a nakoniec zmeny na mojom zovňajšku. Odstúpila som ďalej, odložila fixku a očami si znovu prebehla všetko čo som napísala. Na každého kto si to zaslúži budem milá; nikoho nebudem ignorovať; prestanem byť taká precitlivená; tento bod som začala podčiarkovať, brala som ho za jeden z  najdôležitejších, nebudem za uzatvárať do seba; začnem sa tešiť aj z maličkostí; prestanem veci zveličovať; každému sa zo srdca ospravedlním, hlavne Nathanovi; nenechám možný vzťah Sarah a Caleba pokaziť mi deň; naučím sa šoférovať, po prečítaní som schmatla fixku a slovo šoférovať som začala škrtať. "Nie musím prekonať strach," plná sebadôvery som na spodok papiera znova napísala "naučím sa šoférovať", ešte väčšími písmenami. Musím niečim vyniknúť, posledný bod zahrňoval moju celkovú vonkajšiu premenu, to mi pripomína, že súrne potrebujem aby mi s týmto niekto pomohol. Chytila som mobil a bez rozmýšľania som vytočila Chrisovo číslo. Abigail ma zradila a niekam na víkend odcestovala, na Sarah alebo Caleba náladu veľmi nemám aj tak sú pravdepodobne ešte stále spolu, mama príde až v utorok  a nechať si radiť od bratov alebo otca by znamenalo začať nosiť najhrubšie roláky, vyťahané zvonové nohavice a na hlavu si nasadiť sáčok s nápisom"nepozerať". 
"Počúvam," ozval sa Chris.
"Za desať minút ťa čakám u mňa," ani som nečakala na jeho odpoveď, zavesila som a začala sa prehrabávať v skrini. 

...

"Vieš o tom, že som kvôli tebe prerušil moje raňajky," Chris naštvane vstúpil  do mojej izby a vypleštil oči na obrovskú hromadu oblečenia, ktorá práve opustila moju skriňu. 
"Nehovorila som ti aby si hneď vybehol z domu a bežal ku mne inak ťa zabijem!" povedala som a zhodila som sa na kopu oblečenia, ktorá bola vskutku pohodlná.
"Chcel som ti povedať, že prídem neskôr ale ty si už len vydávala taký zvláštny zvuk, niečo ako tú-tú-tú," tým chcel naznačiť, že som zavesila skôr ako stihol zareagovať. 
Mávla som nad tým rukou no vtom som uprela pozornosť na stojan a  oči sa mi zabodli na slovo "ignorovať". Vstala som rovno pred Chrisa a zhrozene sa ho spýtala: "Chceš povedať, že som ťa ignorovala?" tak som na neho pleštila oči až mi skoro vypadli. 
"No dá sa to tak povedať, ale ja sa na teba nehnevám," usmial sa na mňa. Hodila som sa mu k nohám, " Chris ja sa ti veľmi ospravedlňujem, ani nevieš ako ma to mrzí! Ak si hladný hneď teraz ti niečo pripravím," pozrela som sa hore a uvidela jeho zdesený výraz.
"Ehm, ak chceš aby som ti odpustil odstúp odo mňa,"  celý odo mňa odskočil a čakal na vysvetlenie môjho správania. Postavila som sa, odtrhla papier so zoznamom zo stojanu a pristúpila naspäť k nemu. Podala som mu zoznam a on sa celý trhol a uskočil dozadu.
"Prosím ťa, nie je jedovatý ani nič podobné," prevrátila som očami.
Chris opatrne zodvihol ruku a zobral si papier. Otvoril ho a začal sa smiať.
Prekvapene a dotknuto som otvorila ústa: "Nejaký problém Christian?"
"Nie, fakt prepáč, ale čo je toto?" 
"To je môj nový začiatok," pyšne som zodvihla hlavu k stropu a vytrhla papier z jeho ruky. 
Sadla som si na postel a on vedľa mňa. Spoločne sme študovali zoznam a ja som čakala kedy sa ma na niečo opýta.
"Prečo Nathan?" položil mi otázku, ktorú som čakala. 
"Dnes ráno teoreticky niekoľko rokov som na neho bola zlá, hnusná, odporná a ďalšie takéto veci," sklonila som hlavu a spomenula som si na ráno. Veľmi ma to už nerozrušovalo, som si istá, že keď sa mu ospravedlním prijme to a bude to v poriadku. Naozaj v to verím tak snáď sa nesklamem. 
"Tomu neverím Nath," 
"Ale ver Chris, bola som a vôbec si to nezaslúžil," nepozrela som sa na neho a rýchlo zmenila tému, "Od teba porebujem pomoc s týmto," zabodla som prst na slovo "vyniknúť". "Potrebujem aby si so mnou vybral oblečenie na dva dni pokým nepríde moja mama a nepôjdeme kúpiť niečo nové," stúpla som si za kopu oblečenia a dala ruky v bok.
"Počkať tvoja mama príde? Super! A kedy?" chcela som mu odpovedať no nestihla som, "Počkať ti chceš aby som ti s oblečením radil ja?" zodvihol obočie a ja som mu prikývla, "Áno, veď máš dosť dobrý vkus a som si istá, že mi dobre poradíš.
Zamračil sa na mňa a aj on pristúpil ku kope oblečenia no nezačal v nej prehrabávať ako ja. 
"Ešte jedna otázka," nastala dramatická pauza no ja som ho pomerne vôbec nevnímala, "Prečo sa nechceš rozrušovať vzťahom Sarah a Caleba?"
Zodvihla som oči a nahlas preglgla, "Ako to myslíš?" falošne sa zasmiala, "Neviem o čom hovoríš," snažila som sa tváriť normálne no bola som celá stuhnutá. 
"Videl som to na tom papieri," prstom ukázal na miesto kde sme pred chvíľou sedeli.
V hlave sa mi začali formulovať všetky možné výhovorky no rozhodla som, že mu jednoducho poviem pravdu. 
Utrela som si spotené ruky a začala, "Caleb sa mi páčil a keď som ho ráno videla so Sarah trošku som žiarlila no nič veľkého," nepovedala som mu úplnú pravdu, ale stále lepšie ako klamať mu úplne. Celá skamenená som čakala na jeho reakciu. 
"Aha dobre," zohol sa a začal sa prehrabávať v kope oblečenia. 
"Aha? Len, aha?" bola som prekvapená jeho reakciu, "Čakala som niečo väčšie," podotkla som.
"No tak, každému dievčaťu sa páči. Samozrejme okrem Abigail. Však?" rýchlo dodal aby sa ubezpečil, že je jediný kto sa jeho dievčaťu páči. 
"Áno, ale počkať vedel si, že sa mi páči,"
"No tušil som niečo, ale teraz to už viem," 
Zovrelo sa mi hrdlo a prišlo mi trošku nevoľno. "Kto všetko to asi tak tuší?"
"Neviem možno všetci, možno len ja" ľahostajne odpovedal a podával mi bielu blúzku.  Vytrhla  som mu ju z ruky a naznačila som mu aby mi povedal niečo viac. Vstal a vzdychol, "Pozri, nemusíš sa kvôli tomu rozrušovať. Páči sa naozaj každému dievčaťu možno aj niektorým chlapcom. No teraz začal niečo riešiť so Sarah takže na to môžme zabudnúť," pozeral sa na mňa a keď uvidel, že som stále mimo objal ma. 
"Nie, ja som v pohode. To, že sa mi Caleb páčil bolo prechodné. Som rada, že sú spolu, hodia sa k sebe," povedala som to a prekvapivo som to myslela pomerne vážne. Myslím, že bod na zozname "nenechám možný vzťah Sarah a Caleba pokaziť mi deň" môžem úspešne vyškrtnúť. Ďakujem Chris, pomyslela som si. 

"Tak myslím, že najskôr by sme mohli vyhodiť všetko čo už nosiť nebudeš, inak povedané veci,  ktoré majú diery," zasmial sa na mňa. 

"Máš pravdu," zapýrila som sa.

Po pol hodine triedenia a vyberania sme vybrali oblečenie, v ktorom budem vyzerať štýlovo. Pyšne som sa pozerala na svoju skriňu, ktorej obsah sa zmenšil najmenej o polovicu. Objala som Chrisa a zavesila svoju ruku okolo jeho ramien. "Pozri čo sme stvorili," obaja sme si utreli imaginárnu slzičku s pod oka. 

"Tak čo teraz, ideme niekam?" navrhol.

"Myslím, že dnes zostanem doma, celý deň ma už poriadne unavil," pretrela som si oči a nasilu zívla. Otvorila som jedno aby som skontrolovala či mi to zožral ale on stál predo mnou s prekríženými rukami a zodvihnutím obočím.

"Jasne. Tak ja pôjdem a nechám ťa "pospať si". Vidíme sa v pondelok v škole," pri dverách mi ešte zamával.

"Ešte raz ďakujem," zakričala som na neho a zavrela som dvere.

Pyšne som zatvorila skriňu a ľahla som si do postele v ktorej som za pár minút zaspala.