6.KORS

Zvyšok dňa sa toho moc nestalo, ak nepočítam úchyla na dievčenských WC-kach. Tuším, že sa volal Nick. Po tejto udalosti som sa vydala na dlhú (asi 3 minútovú), zdrvujúcu a namáhavú cestu k Mc Donaldu. Najedla som sa ako ešte nikto. Popri tom som rozmýšlala, čo takého by som dnes robila. Rozhodla som sa pre leňošenie. No na to som bola moc hyperaktvna. Dobre priznávam, možno za to môžu 3 kávy. Dôsledkom toho som si vzala tepláky a išla behať.

Bežala som so sluchátkami v ušiach. Prebehla som asi polku parku a zastavila som sa na chvíľu. Stopla som si mp3 a sadla som si na lavičku. Po hodnej chvíli som sa postavila a popreťahovala som sa. Ked som bola pripravená znova začať behať ozvalo sa.

"Žeby náhoda?" otočila som sa k stromu s kadiaľ pochádzal hlas.

"Zase ty? Dnes ráno ti to nestačilo? Túžiš po väčšom monokli?"

"vrrr, drzá. To sa mi lúbi"

"Odpál Nick!"sadol si vedla mňa.
"Nepočul si ma? Nick I'm not inerested. OK?"

"Počul si dievča?" ozvalo sa na pravo od nás.

"No to si robíte srandu!" vyprskla som. Tento mi tu vážne chýbal. A ešte sa tu ide hrať na hrdinu. Nick na mňa namieril prst a s úsmevom mi oznámil, že sa vidíme inokedy. Usmiala som sa na ňho akože:  Jasné, čokolvek (ironicky)

"Nepotrebovala som tvoju pomoc, kludne som ho mohla zvládnuť."

"O tom nepochybujem" bolo v tom počuť neskutočne veľkú ironiu.

"Asi sa budem musieť častejšie modliť. Ako vidím, moje modlidby neboli vypočuté." skonštatovala som skôr pre seba ako pre ňho.

"Aké?" opýtal sa s lišiackym úsmevom. Dúfala som, že to nepočul ale to by nebol Liam.

"Aby som ťa už nevidela."Priblížil sa ku mňe tak, že medzi nami bolo asi tak 10 centimetrou.

"Priznaj si, že by si ma chcela pobozkať" Priblížil sa o ďalších 5 cm.

"Ty si ten čo sa približuje" zašepkala som aby to nabralo na ironii. Pousmial sa. Ten úsmev. Nebyť jeho mobilu, čo zazvonil. Uff, ani na to nechcem pomyslieť.  Mobil odignoroval.

"Nie si hladná?"

"Aj hej"usmial sa. Asi si myslel že pôjdem s ním.

" Tak idem sa najesť, pa" vyštartovala som aby na nezastavil. Istota je istota. Zajtra je sobota a ja budem asi iba doma. Možno pôjdem pozreť Nata. Uvidíme. Jediné v čo dúfam je, že už neuvidím Liama. Nikdy. O týždeň už začínam s doučovaním. Jak mne sa nechce. S týmito myšlienkami som sa vrhla do sprchy a neskor do postele. Och jak ja milujem človeka, čo vymyslel posteľ.