11.KORS

"Čo tu do frasa robíš?"
"Ako sa máš barbie?" to mi pripomenulo trapas v parku.
"Odpovedaj mi na otázky. A mimochodom ďakujem za oblečenie včera ráno." bolo vidieť ako jeho líčka chytili červeň.
"No nie ty vieš aj poďakovať?" snažil sa zakryť tú nervozitu, no nešlo mu to. Chvíľku bolo ticho, no hneď na to sa ozval znova.
"Počul som od jedného nemenovaného vtáčika, že sa ti páčim. Čo je na tom pravda, Cassie?" Moje meno vyslovil ako keby to bola pointa vtipu. Chel ma znervozniť a po pravde podarilo sa mu to.
"Čo? Od- ko-ho- to má-š?" koktala som. Vtedy sa vynoril spoza Liama Nate. Nate sa pozrel na Liama ako na dieťa, čo sa má ospravedlniť. Liam sa na mňa pozrel.
"Asi sme vyšli zlou nohou. Začneme od znova?" vypúlila som oči. Hovoril to ako keby sa tú vetu učil od rána naspatäť. Pozrel sa na Nate a Nate sa uznanlivo usmial. No, zdá sa že mali dlhý rozhovor týkajúci sa mňa.
" Problém je ten že mi máme všetky nohy zlé. Tu nieje židna cesta. My dvaja proste nevydržíme spolu v jednej izbe. Ale pre môjho Natíčka to spravím." jemne som sa usmiala.
"Super. Žačneme zajtra po škole vo Wore-lande!" Do rozhovoru sa už zapojil aj Nate.
"Fajn!" povedala som urazlivo a odiška som od okna. Zajtra ma čaká krutí deň. No nech si Liam nemyslí, že to bude také jednoduché. óÓÓ áno, bude vojna! škodoradosne som sa usmiala sama pre seba a vrhla som sa do postele. Otvorila som učebnice a meditovala som nad nimi až kým sa niečo namňa neprichytilo. A to myslím doslova. Vážne som si na seba prilepila ťahák. No lepšie povedané na ruku. Zajtra si zoberem tričko z dlhým rukávom a všetko mám v kapse. Zajtra je Utorok, čož značí dejiny s mojou lavicou. S lavicou ktorá je teraz aj Liamova. Nechápem prečo sa všetky baby za ním obšmietajú.
"Dejiny!" zakričala som si sama pre seba. V mihu svetla som si zapla notebook a začala surfovať po internete pomocou googlu v ktorom bolo zadané: Rozpad Uhorska. V ranných hodinách som dokončila referát. Ešte som si ho dvakrát prečítala nech viem o čom je. Lahla som si, no o 4 hodinky ma už zobúdzal budík. Nechutne zvonil. Samé crrrn tu a crrn tam. Otapene som naňho hodila svoju ruku. No on neprestával. Fajn sám to chcel. Chytila som ho a šmarila ho o stenu. Budem si musieť kúpiť nový budík- skonštatovala som hneď po tom ako sa ozvalo nepríjemné chrstnutie. Započula som kroky blízko pri mne, no nemala som silu  otvorť oči.
"Josh vypadnime skôr než skončíme ako ten budík!"
"Nie, dohoda je dohoda. Ty vyleješ kýbel a ja... no ja budem na teba dohliadať!" urobili krok bližšie k mojej izbe. Už som viac nemohla riskovať premočené periny. 
"Ja vás počujem" ozvala som sa. S krikom sa rozbehli dole schodmi. Zaklipkala som očami a keď som vydela že sa sem už boja ísť. Spokojne som si otvorila oči. S kruhmi pod očami som sa vydala do kúpelni a zatvorila sa tam aspoň na pol hodinu. Vyšla som o 7. Dneska mi prvá hodina odpadla. Pomaličky som sa dostala do kuchyne, kde sedel Josh pri kávičke a Derek vedla neho čítal noviny. Akurát komentovali politický stav niekde v Ázii, keď si ma všimli. Derek sa zachmúril na sedačke a snažil sa vyhnúť očnému kontaktu so mnou.
"Nebol niekto dneska ráno v mojej izbe?" robila som sa blbou.
"Nie, zlatíčko nie" možno sa nepriznali, pretože sa báli, čo by som im spravila. Poserovia!
"No vieš, minule som čítal taký článok a tam sa písalo, že dievčatá v tvojom veku malú zväčša haluzinácie. Asi je to odraz z toho, že si dneska nespala." skoro ma prehovorili, no potom som si všimla kýbel vody schovaný pri umývadle. Pozreli sa smerom kam putoval môj zrak. Nenápadne si vymenili pohladi akože: a čo teraz? sme nahraní kamarát!
"Bol to ten istý magazín, čo ti radil aby si išiel so mnou na prvý deň školy do školy? Dokonca aj na WC-ko?" krajne hystericky som na ňho flochla pohladom.
"No čo, písalo sa tam, že samička by nikdy nemala nechať svoje malé samé!" v obrannom postavení sa zapýril. Josh len pokrútil hlavou a presunul sa k pultu, kde už krájal rajčiny.
"Hmmm, čo to bude?" počula som ako si Derek vydýchol. Niekedy vážne uvažujem, kto koho vychováva.
"S tebou som ešte neskončila mladý pán!" otvoril ústa, no zvuk z nich nevyšiel. Spokojná s výhrou som sa otočila na Josha.
"A ty sa nesmej! Aj teba si to počká. Karma je špina, to ti poviem. Len si počkaj!" poslednú vetu som mu psychopaticky zašepkala do uška. Vystrašene pridal rýchlosť pri krájaní rajčiny. Raňajky boli na stole behom sekundy.
"No počul som, že sa niečo stalo s tvojím novým autom." ozval sa Derek. S prižmúrenými očami som sa na neho pozrela. Podišla som k Joshovi, dala mu pusu a poďakovala sa mu za raňajky.
"Takže máme tichú domácnosť?" to znamená, že sa ignorujeme. Samozrejme, som mu neodpovedala.
Derek je typo človeka, ktorý nevie prekusnúť ak sa s ním niekto nerozpráva. Očakávam ho o 5 minút u mňa v izbe ospravedlňujúc sa za veci, ktoré ani nespravil. Zatiaľ som sa obliekla. Popri naťahovaní pančušiek som si ešte rýchlo opakovala dejiny.  Dala som si kraťase a tričko na ktoré som si dala sako. Vyhrnula som si ho, no to mi odhalovalo kúsok z môjho ťahákul. Strahla som si ho z ruky so slovami, že si ho dám naspäť pred zvonením. Keď som si vzala aj tašku a vydala sa na odchod vo dverách sa objavil Derek. V rukách mál kýbel so zmrzlinou a na tvári mal psí úsmev. Nemala som čas, tak som to nepreťahovala. Obímula som ho a povedala nech tú zmrzlinu nechá na večer. S rozžiareným úsmevom sa rozbehol do mrazáku.
***
Na ceste do školy som sa znova zastavila na zastávke pred školou. Znova tam bolo niečo dokreslené.
Bol tam blesk mieriaci na mlieko. V pravo úplne hore bolo napísané:
Múž, žena? Zakrúžkovala som žena a dodala: ty?. Súsmevom som sa vydala na hodinu matematiky. Hneď po nej nasledovala hodina dejín, kde chýbala učiteľka. No referáty sme mali tak či tak odovzdať. S Liamom som neprehodila ani jedno slovo. Občas sme si iba vymenili pohlady. Potom nasledovala fyzika. Nalepila som si ťakák späť a dúfala, že si ho profka nevšimne. Síce má sklenené oko a šušle. No ja som typ, ktorý sa lahko prezradí.
***
Akurát mierim do Wor-landu. Zahúžvená do myslenia, akú asi známku dostanem z fyziky som si nevšimla dievča, do ktorého som narazila. Ospravedlnila som sa. Postavila som sa na stoličku a rozhliadla sa po celom klube. Dnes je tu mnoho ludí. Zbadala som ich pri poslednej bowlingovej dráhe. Samozrejme okolo Liama sa premávali baby. Neviem prečo ale nemohla som sa zbaviť myšlianky na anonyma s ktorým si kreslím po bilboardoch. Mohli by sme byť kamrátky, ak by to bola baba. Uvedomila som sa až keď som dorazila k chalanom. Nate ku mne hneď dobehol a obímul ma.
Liam sa iba idiotsky vyškieral.
"Tak v čom ťamám poraziť aby si si schoval ten tvoj sliszký úsmev?"
"Moc veľké slová na dievča ako ty" ukázal na dráhu.
"Vážne bowling? Nemohol si si lepšie vybrať. Priprav sa na krutú porážku Payne!"  Nate sa iba prizeral. Pozrel sa na mňa pohladom ktorý značil aby som sa k nemu správala lepšie. Podišla som k Liamovi. Položila som s ruku na jeho rameno. Ten dotyk spôsobil viac ako by som si priala.
"Budeme najlepší kamaráti!" hyperaktívne som sa naňho pozrela. Nasadil vystrašený úsmev. Asi nechápal môju rapidnú zmenu v správaní. Nate s knám pribehol.
"Idem po pitie, čo si dáte?"
"Obyčajná kola postačí" povedala som.
"Dve" odpovedal Liam. Pozrel sa na mňa podpichovačným pohladom. Hneď ako Nate zahol za roh buchla som Liama pesťou do ramena. Stále mal na tvári ten priblblený úsmev.
"Klud Cassie. Ty to zvládneš. Je to iba pred Natom. Keď tu nebude, kludne ho môžeš dobyť!" povedala som si sama pre seba.
"Nemysli si, že ja túžim po tom byť s tebou každičkú minútu svojho času."
"Aspoň na tomto sa zhodneme! Nevadí veď takto spolu si spolu výjdeme ibaraz za čas, že?" opýtala som sa z nádejou v očkách.
"To nebude tak lahké. Nate plánuje každučký deň s NAMI. No vieš, ty a ja.  Raz sa to muselo stať." zaškeril sa.
"Ty neprestaňeš, že?"
"Čo robím?" povedal sebaistým hlasom. To už došiel Nate. Nepriateľský pohlad hneď vymenil priateľský a venovala som ho jemu. Liamovi. Skoro ma naplo. Celý večer pokračoval v pretvárkach. Raz za čas keď sa Nate otočil ukázali sme si našu náklonnosť prostredným prstom. Občas aj vyplazeným jazykom. Dnešný deň môžme uzatvoriť a založiť ho k skupinke s názvom:
Nepríjemné. Nechcem zažiť nikdy viac!
No pravda je taká, že sa s ním budem stretávať každučký deň. Som naivná ak som si myslela že nie.