8.KORS

 Ahojte, som strašne štastná aj za ten jeden komentár, čo som dostala. Hneď mám väčšiu chuť písať :) Dnes je trošku o ničom, ale aj také musia byť :P Zajtra sa pokúsim niečo zo seba vypotiť. Enjoy it! :) Chloe

Zobudilo ma nechutné vŕzganie parkiet. Prehodila som sa na druhý bok, a kedže som si neuvedomila, že nie som v posteli sama zhodila som Natea na zem. S nadmernou rýchlosťou sa postavil v obrannom postoji. Počkať. Keď Nate je na zemi, tak kto potom vŕzgal na podlahe? Vystrašenou tvárou som sa obrítila k dverám. Stála tam Nateova mama. Zahambene som sa pozrela na ruky, no môj pohlad skončil na mojom "pyžame" alias Nateovom tričku. Rýchlo som sa prikryla dekou. Ako to asi musí vyzerať? Moje veci sú porozhádzané na zemi z dôvodu Nateovho "upratovania" včera večer. Ja s Nateom v posteli odokrytá iba v jeho tričku a on iba v trenkách. Jej pohlad prezrádzal, že si myslí, že sa tu včera stalo niečo čo nie je zrovna bohvieako katolícky založené. Asi som zabudla spomenúť, že Nateova rodina je cirkevne založená. Sú dosť prísny. Myslím, kto by vydržal deň bez mäsa?? Alebo každo mesačné spovedanie sa cudziemu mužovi, ktorý to s 99% pravdepodobnosťou posunie k rodičom? Bez najmenšieho slova alebo posunku sa otočila a vykráčala z izby. Vyvalila som oči na už zatvorené dvere. Po spametaní sa som hodila Nateovi vankúš do tváre. Ten sa zo smiechom hodil vedľa mňa na posteľ.
"Čo sa smeješ? Najbližší mesiac ma nebudeš vidieť!"
"Prečo?"
"Dúfam, že úspešne sa ti budem vyhýbať" sarkasticky som sa na ňho pozrela
"Neboj." zachichotal sa. Zdvihla som obočie.
"Vieš, aké ťažké je niečo vyvrátiť z mojej mamy hlavy? Je neuveriteľne tvrdohlavá. 3 roky som jej vyhováral,tú paranoidnú myšlienku, že chodím s Alice. Takže dnešné popoludnie bude srandovné"
"A chodil si s ňou?" tvárila som sa vážne no pri ňom je to tak ťažké! Trhalo mi kútikmi.
"Ty máš nejakú neuveriteľnú túžbu používať sarkazmy že?"
"Zlatíčko, sarkazmus je moje druhé meno. Fakt. Vygoogluj si to" žmurkla som na ňho a vybehla som do kúpeľne. O pár sekúnd už znela neuveriteľná harmonia padajúcej vody. Odrážala sa od môjho tela. Nechala som vodu nech dočasne zmyje všetky starosti akoby sa to aj dalo. Eufória sa prenášala cez moju pokožku až do krvi. Nedalo sa ju niako zastaviť. Nijako! Celá vysmiata som vyšla zo sprchovacieho kúta.
"Do frasa" zahrešila som si sama pre seba.
"Nate?" Zašepkala som cez zatvorené dvere.
"Nate." o trošku hlasnejšie
"Nate!" to už som pridusene kričala.
"Nate tu nieje" ozval sa cudzí hlas. Moje vnútro na ten hlas reagovala veľmi kladne až som bola celá bez seba. Nechápala som ako môže obyčajný hlas spôsobovať niečo takéto. Ale čo to táram? Že obyčajný hlas. Css!
"Aha, to je jedno. Prosím ťa mohol by si my podať moje veci? To sú tie jediné ženské veci, ktoré sú pohádzané vedľa postele." s jemnou iróniou som ho popohnala. Bola som otočená chrbtom ku dverám, keď niekto vošiel do kúpelky. Bol to Nateov brat.
" Toby, ďakujem ti."
"Neďakuj, to mi ten chalan dal do ruky, nech ti to donesiem" obdarila som ho nechápavým výrazom.
"No vieš." začal vysvetlovať.
"Pred stotinou sa tu zastavil Nateov kamarát. Majú spolu robiť projekt. Vyšiel si hore pre nejaké veci a keď som sa na ňho prišiel pozrieť usmieval sa jak idiot a dal mi tieto veci nech ich odnesiem do kúpelni."
"A vieš kto to bol?"
"Nie, ale tuším, že ho raz Nate nazval Liam alebo  tak nejak. Teda ak to bol on. Ono to bolo cez telefon. Vieš, cez stenu sa ťažko počuje." zaklopal prstami na stenu, ako keby chcel vypočítať priemernú hrúbku omietky.
"Od kedy odpočúvaš bratove rozhovory?" usmiala som sa a postrapatila som mu vlasy. Nenávdil to. Hneď si ich prehodil. Pretrepal si ich prstami a potom pohodil hlavou. Proste Bieber štýl.
"Odkedy si sem berie pekné dievčatá" priblížil sa ku mne. Zachichotala som sa. Priblížila som sa k nemu.
"A to v triede nemáte pekné baby?"
"Áno ale tie sú príliš mladé"
"A aká je tvoja veková hranica?"
"Koľko rokov máš ty?"
"18"
"No tak odteraz je to 18" zaškeril sa na mňa. Prevrátila som očami.
"Dobre vedieť. Prezvoním ťa" žmurkla som na ňho a so smiechom som sa vydala dole do kuchyne.
Poslal mi vzdušnú pusu a tiež sa zasmial.  Milujem naše naťahovačky. Náš malá Toby bude mať 12 o mesiac. Už oblečená som si sadla za stôl. Nateova mama ma prehovárala nech ostanem na raňajky. Dlho to robiť nemusela, keďže môjmu brušku sa zažiadalo hrať symfóniu hladu akurát pri nej. Nevidela som iné východisko, tak som súhlasila. Téma padla akurát na Tobyho. Ak som dobre zachytila, išli o to, že každý z triedy sa musí zapojiť aspoň do jedného krúžku a Toby nieje ani v jednom. Na jeho obhajobu povedal, že ho nič z tým krúžkou nebaví.
"Ty si tak hnilý!" zvolal Nate.
"Nie, ja som iba vyberavý keď ide o práci. To je rozdiel" obhajoval sa Toby. Niekedy mám pocit, že som v priebehu nejakého rozrobeného súdneho procesu. Postavila som sa na odchod.
"Ďakujem za úžasné raňajky, ale už budem musieť ísť. Dnes dojdu už oteckovia a musím doma trošku poupratať. Vlúdne som sa na každého usmiala, len na Tobyho som žmurkla. Obdaril ma úsmevom s tými pár zubami čo mal. Nate sa postavil, že ma odprevadí. Hneď som ho zastavila. Stačilo sa na ňho pozreť a bolo vidno, že chorý naozaj je. Síce už iba trošku. Takže keby vážne chcel pozajtra by už so mnou mohol ísť do školy. So mnou je to trochu o inom. Bolí ma za okom mám bolesť hlavy a dostávam krče do nôh každých 5 minút. Rozlúčila som sa so všetkými a stihla som Nateovi oznámiť, nech mi večer zavolá.