20. Maybe One Day

Táto "časť" je skôr len dokončenie predchádzajúcej.:)
A nesmiem zabudnúť. Ďakujem môjmu zvädnutému tulipánu za krásne osobné venovanie :* A za ten kečup ťa zajtra zhodím do vody ;)
*Charlotte*

"Tak," otcov hlas sa rozliehal po tichej hale.

Zľakla som sa pretože som tu nikoho nečakala no pri pohľade na otcovu jemnú tvár sa mi srdce rýchlo vrátilo ku stálemu tepu. "Áno?" naťahovala som ho.

Prišiel ku mne a sadol si vedľa mňa rovno pred zatvorené dvere, objal ma okolo pliec a privinul si ma ku sebe.

"Ako bolo?" na tvári sa mu objavil náznak úsmevu.

Môj široký úsmev nezmizol ani na sekundu, neodpovedala som mu slovami pretože výraz mojej tváre vravel za všetko.

"To som rád," pošepkal a dal mi pusu na čelo. "Dúfam, že išlo všetko podľa tvojich predstáv a užili si si skvelý večer."

Skvelý? Lepšie povedané dokonalý, opravila som v mysli otca.

Pomaly vstal a podal mi ruku aby pomohol vstať mne. "Musíš nám ho prestaviť," zahľadel sa mi do očí.

"Poďme spať," týmto ukončil našu krátku konverzáciu.

Na konci schodov som ho objala a cez tvorené dvere poslala vzdušnú pusu mame, ktorá se pred zrkadlom prečesávala vlasy.

Pozorovala som ju pokým za sebou otec nezavrel dvere. Ešte stále pomaly som šla do izby. V polke chodby ma odrazu niekto strhol bokom. Bol to Jason lepšie povedané jeho ruka, odtiahol ma do svojej izby a zabuchol za sebou dvere.

"Nejaký problém?" odvrkla som mu s úsmevom na tvári.

Neodpovedal, len ma tiahol ďalej. Spoločne sme sa posadili na jeho posteľ, začal sa mi pozerať hlboko do očí akoby v nich niečo hľadal.

Dlho bolo ticho, Jason si kúsal spodnú peru a snažil sa niečo povedať.

"Vieš o tom, že ho teraz budem musieť preventívne zbiť," zodvihol obočie a čakal na moju reakciu.

"Koho?" zodvihla som obočie a vyprskla som.

"No vieš, ani neviem jeho meno," podotkol mierne nazlostene.Naozaj sa chceš hrať na velkého Ramba chlapče? ironicky som si pomyslela.

"Ak myslíš Nathana," zasmiala som sa. "Nemusíš," mrkla som na neho.

"Hmm, naozaj?" prekrížil ruky na znak odporu.

"Áno," nechala som napínavú pauzu. "Po prvé, on by zbil teba a po druhé bol na mňa milý a nič také si nezaslúži," stále som sa jemne smiala.

Zhlboka sa nadýchol a zdalo sa, že Jasona moje slová obmäkčili a iba jemne potriasol hlavou akoby z nej chcel niečo vytriasť.  Prudko som vstala, rýchlo som mu dala pusu na líce a vyletela z izby.

Vo svojej izbe som bola behom sekundy a ešte rýchlejšie som za sebou zamkla. Rukou som prehľadávala stenu a snažila sa nájsť vypínač.Po hodnej chvíli sa mi to podarilo, svetlo ma na pár sekúnd oslepilo a ja som si predierala cestu k posteli.

"Hmm," neurčitý zvuk z mojej postele ma nesmierne vyľakal. No v momente ako som na posteli uvidela ležať schúleného Lucasa upokojila som sa.

Podišla som bližšie ku posteli a odhrnula paplón, ktorý ho zakrýval pred svetom.

"Čo tu robíš zlatíčko," pohladkala som ho po líci a mierne prebrala.

Pretrel si oči aby lepšie rozpoznal moju tvár. Pohľadil ma po nej a jemne povedal, "Chýbala si mi," jeho hlások bol veľmi jemný a tichý.

Zasmiala som sa a rozplývala sa nad tým aký je rozkošný. "Zlatíčko veď som bola preč iba pár hodín," sadla som si vedľa neho. A rukou prehrabávala jeho vlásky.

Znovu si pretrel oči, "Ja viem, ale teraz keď s niekym chodíš budeš stále preč a na mňa zabudneš," stále hovoril potichu a k jeho slovám sa pridali slabé vzlyky.

Úsmev mi s tváre zmizol a nahradil ho smutný pohľad. Ľahla som si vedľa neho na svoju posteľ a pevne ho privinula ku sebe. Objímala som ho veľmi silno a tým sa snažila dať najavo, že pri ňom vždy ostanem.

"Lucas, poriadne ma počúvaj," počkala som kým som si bola istá, že ma počúva. "Ja na teba nikdy nezabudnem, znamenáš pre mňa toľko čo nikto iný," hovorila som mu to presne do ucha a snažila som sa aby každé jedno slovo znelo vľúdne a milo .

"Rozumieš?" trošku som zvýšila hlas aby som zdôraznila dôležitosť toho čo som mu práve povedala.

Cítila som ako pokýval hlavou na znak súhlasu. Privíjala som si ho ku sebe ako ten najcennejší poklad, ktorým pre mňa je.

Snažila som sa nezaspať pokým som nepočula ako Lucas pravidelne dýcha. Keď som si bola istá, že už tvrdo spí svoje zovretie som len jemne povolila. Takto ešte oblečená, neodmaľovaná, s mojim mladším bratom v náručí a Nathanom v myšlienkach som zaspala.