18.KORS

Ahojte, dneska mi to proste nedalo. Pardon ale niektoré veci sú dnes okopírované od môjho oblúbeného seriálu. Vlastne ina jedna :D I hope u enjoy it :)

 Vypúlila som oči.Od teraz už nedôverujem rozprávkam! Všetci odišli, len Liam tu ostal. Naši by mali dôjsť o také tri hodinky. Do vtedy musí byť Liam preč. 

„Máš 3 hodiny. Potom tu bude Josh s Derekom a tých nehceš stretnúť, hlavne ak zistia že tu pobehoval nahý chalan v mojom veku“ Hodila som mu uterák do tváre. Smutne som sa zatvárila.

„Ups, prepáč. To nemalo byť tak silno“ mikla som plecami a už ma nebolo. Hodila som sa na gauč a zapla telku. Chvíľku na mňa pozeral a potom vyšiel hore. Po 10 minútach ma napadlo, že dneska som si nedala liek. Mám ho hore v kúpelni. Do riti! Prečo sú akurát tam všetky lieky? Mám tam lieky na alergiu. Vyšla som hore a zaklopala na dvere. Cez hluk, ktorý vytváral prúd vody ma nepočul. Pootvorila som dvere.

„Liam? Môžem vôjsť? Mám tu iba lieky“

„Kludne.“ Vošla som, našťastie bol zakrytý závesom. Vybrala som si zo skrinky lieky. Do malého pohárika, ktorý bol položený vedľa umývadla som si napustila vody a zapila liek. Pohárik som položila, no hneď potom som počula buchnúť dvere do mojej izby. Vystrašene som išla k dverám v kúpelke a odpočúvala som, čo sa deje za nimi.

„Cassie? Môžem vôjsť? Len som si tam nehal mobil. Veľmi sa ponáhlam“ Otočila som sa a zbadala som mobil na dobýjačke hneď vedla  umývadla. Čo teraz? Spanikárila som.

„Derek, nepočká to?“

„Hneď budem preč len si ho zoberiem“ Nevedela som čo robiť. Už sa chytal klúčky a kmytal ňou. Nemala som na výber. Odhrnula som záves a vošla som do sprchy. Nahý Liam sa otočil a v očiach mu poskakovali nezbedné iskričky. Ruku som mu položila na ústa aby nič nehovoril. Moje oči sa pozerali na strop. Všade možno, len nie na Liama. Nahého Liama!

„Cassie? Mám ho, tak sa zatiaľ maj!“

„Ahoj, a drž sa!“ zakričala som za ním. Ruku som uvolnila a Liam sa na mňa ešte chvílku pozeral.  Po prvý raz som sa mu naozaj pozrela do očí. Nevedela som čo robiť. Bola som ako nadrogovaná. Prstam som naznačila, že už idem. Odhrnula som záves a celá mokrá som sa vybrala von. Zhodila som všetky veci zo seba. Dala som si na seba spodné prádlo a kraťase. Akurát, ako som  si prehadzovala cez hlavu tričko, sa otvorili dvere. Vo dverách stál Liam. Rýchlo som si tričko dala na seba a podala mu veci, ktoré mal u mňa Nate.

„Nate ti odkazuje, že máš na ňho počkať. Išiel odniesť Kate a že potom odnesie aj teba.“  Prikývol na znak, že pochopil a znova sa zatvoril v kúpelni. O minútku vyšiel už oblečený.  Premenili sme sa. Ja som sa išla osprchovať a on si zapol na prízemý televízor. Po príjemnom ovlažení som si na seba dala uterák a prebehla som po špičkách k posteli. Rýchlo som si ho zhodla a dala som si na seba Derekove tričko so znakom supermana. Vlasy som si nehala rozpustené. Ešte som si ich zlahka presušila, no aj tak boli mokré. Dosiahla som len to, že z nich nekvapkalo. Zišla som dole so zámerom zobrať si jablko a ďalej predstierať, že tu nieje. Z misky plnej jablk som si jedno vybrala a otočila som sa na päte.

„Chceš jalko?“ ozvala som sa.

„Nemusíš byť milá. Keď sa pretvaruješ, už niesi taká zlatá“
„Fajn, chceš ho? Zober si ho“ prevrátila som očami a vydala som sa na odchod z kuchyne. Zatarasil mi cestu.

„Čo máš za problém?“ chcela som do nho vraziť ale ako mi letela ruka k jeho ramenu, zachytil ju a pritlačil ju k stene. To isté urobil aj s druhou. Zápasila som s ním.

„Vieš o tom, že by som to mohol aj využiť? Sme tu samy.“

„To by si neurobil“ ukázala som mu najfalošnejší úsmev z všetkých možných falošných úsmevov.

„Máš pravdu. Ja si počkám kým spravíš prvý krok ty“

„Super, aspoň už mám istotu, že už nebudeme dýchať ten istý vzduch. O a skús nabudúce žuvačku“  jeho priblblý no stále neodolatelný  úsmev mu stále zotrvával na tvári.

„Pustíš ma?“ nasadil rozmýšlajúci pohlad.

„E-E“

„Fajn“ kopla som ho do píštali a ako som spravila krok do zadu, šlapla som do niečoho, čo mi vyvrtlo členok a my už sme leteli na zem. Našťastie som pristála na ňom. Vybuchla som do strašného smiechu.

„To bola tvoja chyba“

„Moja? Kto koho zvalil na zem?“

„Ako to robíš, že ma vytočíš za rekordný čas?“

„Huh, ako vidím niesom jediný, kto to tak pociťuje“

„Debil“

„Krava“

„Leňochod“

„Koza“ Bez myšlienkovite sme urážali  hociakým dobytkom. Nadýchol sa. Zapozerali sme sa  na seba. Náš vizuálny kontakt trval asi 2 minúty.  Väčšinu času som rozmýšlala nas tým, čo by sa stalo ak by som sa k nemu priblížila. Uhol by sa? Do môjho myšlienkového pochodu vošiel Nate. Pozeral sa na nás ako na zjavenie.

„Hops, nechcel som rušiť“ bol mierne vyvedený z mieri. Asi to už očakával. Až na to, že sa nabsolutne nič nestalo.

„Pokoj, nič sa nestalo Rómeo“ Prikývla som a klakla som si. Liam ležal a ja som ho uveznila medzi mojími kolenami. Keď som si uvedomila, že nemá ako výjsť, postavila som sa. Liam sa zozbieral zo zemi a s Nateom odišli vchodovými dvermi.