10.KORS

Dneska som sa rozhodla napísať ešte jednu. Nudím sa a nemám čo robiť, čož znamená že dnes ešte jednu možno napíšem? Chceli by ste? 

"Derek!Josh!" zapišťala som na nich. Neskutočne mi chýbali. Objali sme sa a sadli sme si na sedačky.
"Tak. Je dom ešte v celku?"
"Ak nepočítaš zbúranú garáž. Nate sa predvčerom troška rozbláznil. Vieš mama mu dala na meniny bager" milo som sa usmiala.
"To mi hovoríš až teraz? My sme mu nič nedali!" postavil sa Derek s jemnou dávkou paniky. Úplne odignoroval tú časť o bagri.
"Čo myslíš, lúbil by sa mu?" vzal prvú vec, čo mu padla pod ruku, čož bolo v tomto prípade váza. Zdvihla som obočie a čakal. Čakala som kým mu docvakne čo drží v ruke. Josh sa len zachechtal.
"Zlato, kľud. Očividne si z teba robí Cassie žarty. Nate má meniny v decembri." Derek mi venoval vražedný úsmev.
"Mladá dáma, toto si vy.."
"vyprošujem" napodobnila som jeho hlas.  Josh sa uchechtával a Derek ma začal naháňať s rokou plnou zmrzliny. Naháňal ma asi 5 minút.
"Neviem či je to tými rokmi, ale nejako mi už nestíhaš" povedala som ustaraným hlasom. Odula som spodnú peru a hneď na to som sa začala smiať. Vôbec sa ho to nedotklo ba sa ani nenahneval. Iba sa lišiackym úsmevom začal približovať. Nevedela som o čo ide ale mimovoľne som spravila krok do zadu. Spravil ďalší krok a ja som kopírovala jeho pohyby. No po chvíli ma niečo chytilo zo zadu.
"Josh ty zradca!" smiala som sa. Derek ku mne dobehol a obtrel mi celú tvár zmrzlinou. Oblízala som si kúsok z pleti.
"Hm, višňová. Škoda, že si nedáš."  vytrhla som mu kýblik z ruky a rozutekala som sa do obývačky. Schovala som sa za pohovku.
"Zlatíčko, zabúdaš že som tento dom postavil vlastnými rukami. Viem presne kde čo je a kde čo nieje." povedal ako keby bol nejaký masochistický vrah a práve sa chystal obetovať nejakú ovcu. V tomto prípade som mala byť ja tá ovca. Jeho hlas sa ozýval z lava. Bol dosť blízko. Posunula som sa viac do prava ale tam sa na mňa už vrhol Derek.
"Ahoj" zašepkal mi vražedne do ucha. Zapišťala som a snažila som sa posadiť no Derek ma stiahol na zem a začal ma štekliť. Som neskutočne šteklivá. Metala som sa po koberci v kŕčoch.
"Derek nerob, prosííím"
"Dáš mi z tej zmrzliny?" videla som možnosť úniku. Ani sekundu som neváhala a snažila sa posadiť.
"Ani vo sne" nevzdávam sa. Nikdy. To je proste v mojej prirodzenosti. Chytil ma za nohu a potiahol. Ja som sa vysypala na zem. Jeho ruka sa už približovala k môjmu bruchu.
"Dobre, dobre!" podala som mu kýblik. Neskôr si ho vezmem. Z mojich oteckov je Derek ten bláznivý a Josh ten spoľahlivý. Sadli sme si za telku a pozerali dlho do noci DvD-čka. Komentovali sme každého chalana a bodovali sme ich. Je fajn keď bývate s niekym, kto má rád to čo vy. V tomto prípade ide o chalanov.

***
"Nemáš zajtra školu?"
"Josh! no tááák" otočil tvár na mňa, čo robil iba keď chce dokázať, že niečo myslí vážne. Prevrátila som očami. Svoj právom vyhratý kýblik zmrzliny som podala Derekovi. Ten sa po ňon vrhol a uť mu plná lyžička putovala do úst. Postavila som sa na odchod. Samozrejme to by som nebola ja ak by som to neokomentovala.
"Diskriminácia žien toto!" naposledy som na nich flochla pohľadom a vyšla som hore do mojej postieľky.
***
"Idú ti raňajky do posteléé!" Rozleteli sa dvere do mojej izby. Hlavu som si schúlila pod vankúš a snažila som sa ich odignorovať. Samozrejme neúspešne.
"Josh, asi by sme mali toho mladého pána pustiť do jej izby. Aj keď  je taký chutný. Nevadí. Snáď sa nájde nejaký chalan, ktorý ju bude mať rád aj ..... no takúto." Trhla som zo sebou.
"Kto?Chlapec?" Vystrelila som do kúpelni. Zachichotali sa, čož mi spôsobilo, že som si uvedomila ako strašne mi klamali. Žiaden pekný chlapec ma nečaká! :( Sklamane som sa vydala so kupelni.
"Ježiši, nestraš!" vyľakane som sa začala rozprávať s mojím odrazom v zrkadle. Moje vlasy boli všade. Úhladne som si ich rozčesala. Obliekla som si  kraťase pod bedrá a do nich som si zastrčila biele tričko. Vzala som si červené conversky a na pery som si naniesla červený rúž. Make-up som si zase nedala. Keď som vošla do izby naši tam už neboli. Ostali tam po nich iba moje raňajky. Hodila som sa po nich. Bol to môj obľúbený pomarančový džús a hrianky natreté maslom a džemom. Jahodovým. Mňam! Po jedle som zišla dole. Bol tam iba Josh.
"Dobré ráno.Kde je Derek?"
"Dobré. Išiel preč. Volali ho na rýchlo. Vzal si Charlottku."
"Čo si vzal?"
"Charlotte, však ty si môžeš vziať to nové autíčko."
"No, môžem" odpovedala som prehnane sladko.
"O nie! Ten pohlad poznám. Čo sa stalo s autom?"
"Josh, ponáhlam sa. Už nestíham. To je na dlho. Neskor ti to vysvetlím" Rozbehla som sa von.
"Tomuto sa nevyhneš mladá slečna!" začula som ozývať sa z kuchyni.
Škola pokračovala úplne normálne. Nebol tu Nate. To bola škoda, ale na druhú stranu. Nevidela som tu toho úchyla a ani perverzáka Liama. Cestou domov som na zastávke zbadala tú reklamu s čokoládou. Keď som sa priblížila zbadala som, že niekto niečo na to dokreslil. Vedľa smutného úsmevu bol otáznik a v rukách držala fotky na ktorých bolo mlieko. Asi sa snažil pán anonymný znázorniť rozchod. Ja som to tak nechcela nechať. Dokreslila som tam chodiace mlieko ako nesie čokoládke kvetiny. Ešte som tam dala slniečko a spokojne som išla na autobus. Vošla som do obývačky a tam už na mňa čakal Josh.

"Ako som už spomínal, nevyhneš sa tomu" tak a takto sa začalo hodinové vypočúvanie obžalovanej Cassie. Po dlhom poučovaní o tom ako voda a motor nejde do kopy ma pustil do izby. Vybehla som do izby a zhodila som si veci na zem. Zhodila som zo seba aj oblečenie, a vošla do sprchy. Och ako mi chýbala moja sprcha. Po vyznaní lásky som ju zapla a nechala ju robiť si svoju prácu, čo bolo spríjemňovanie dňa. Keď som z tadial vyšla dala som si na seba dlhé tielko, asi do polky stehien a zapla som si z notebooku album od The Fray, Simple Plan a potom od Eda Sheerana. Začala som si tancovať, ako načisto bláznivá baba. Pri mojej 360 stupňovej otočke som ostala zarazená. Zdalo sa mi to, alebo počujem potlesk? Potom notebook prešiel na album už spomínaného Simple Plan. Zastavila som a hneď som sa otočila k dverám, no tam nikto nebol. Nechápala som. No potom sa potlesk ozval znova. Išla som za ním k oknu. No fasa, další trapas. V okne vykúkal Liam. Počkať čo? Čo robí Liam u Nate-a??Otvorila som okno a neveriacky som sa na ňho pozerala. Ešte stále som mala nádej, že je to iba odlesk svetiel alebo nejaký blud, čo mám v hlave. Asi úpal.

"Ahoj." ozval sa prvý. Nie tak toto nieje blud. Toto je naozaj Liam. Bola som asi desať sekúnd ticho, lebo som premýšľala. Napokon zo mňa vyšlo:.......

 Pokračovanie v ďalšej časti. Chloe :)