7.KORS

Sobota:
Na mojom vyblískanom autíčku som sa vybrala za Nateom. V kútiku duše som dúfam, že ma Natea nakazí. To by som nemusela ísť do tej odpornej školy. Potom mi už neostalo nič iné iba priblblený úsmev na účet mojej fantázií. Zaparkovala som pri zadnom vchode. Rodičia Natea by nemali byť doma. Vošla som do kuchyne. Viem, že som asi brala doslovne keď mi Nateova mama povedalal aby som sa cítila ako doma, no to ona bola tá kto to navrhol. Z chladničky som schmatla džús a vybrala sa po schodoch k Nateovej izbe. Nakukla som dnu, a čo nevidím. Pán "chorý" si hrá PSP-čko. Akurát keď odpálil hlavu nejakému zombíkovi som po ňom zo zadu skočila. Vyskočil na nohy, vyhodil ovládač a začal kričať ako malé dievča. Ak nevyspieval zo seba aspoň c3 tak potom už neviem. Takto pobehoval ako nezastavitelný vlak po celej izbe, až kým si neuvedomil, že som to bola ja. Ja som sa kotúlala po koberci ako dažďovka.
"Ha-Ha-Ha, to nebolo vtipné!" uštipačne a hlavne ironicky na mňa flochol pohladom. Snažil sa byť vážny, no nešlo mu to. Vôbec. Trhali mu kútiky. No potom bolo vidieť, že mu niečo preblesklo v hlave. Z urazeného face-u nahodil nevinný. Ruky si dal za chrbát. Zapač sa približovať pričom si pískal nejakú trpaslíkovskú pesničky. Do rytmu hej hou, hej hou už trpaslíci jdou. Veď to poznáte. Nevedela som o čo ide, no tušila som, že to nebude nič príjemné. Jediné čo som vedela bolo, že o masáž rozhodne nejde. i
"Opováž sa Nate! Si chorý. Do postele!" namierla som prst na posteľ. Zdvihol obočie, čo zapríčinilo nervózne kúsanie do perý. Asi mi to nevyšlo, no. Rozbehol sa. Bola som v kúte. Bože, vieš prečo som akurát v kúte? Kebyže som v horore tak by som umrela, ešte by sa ani nevedelo o čo ide. Prehodil si ma cez plece a niesol ma smerom kúpelňa. Kopala a búchala som ho všade možno. Lenže čo zmôže dievča v mojom veku prot chalanovi, ktorý je najlepší plavec na škole? Videli ste niekedy telo plavca? Tí sa asi len tak nepovalujú ako ja. Otvoril sprchovací a strčil ma tam. Zatvoril za mnou dvere a s úsmevom mi zakýval.
"Nate!" varovne som sa na ňho pozrela. Z tichým chichotom namieril prst na otvor s kadiaľ vychádza voda. Keď som pochopila čo sa chystá spraviť, začala som vyjednávať.
"Budem ti robiť domáce z matematiky pol roka, len to nepúšťaj." priškrtene a mierne v obavách som zo seba rýchlo dostala.
"Počúvam. Máš moju plnú pozornosť" obidve ruky dal pred seba, na znak, že mám pokračovať. To väčšinou robili džentlmeni v 18 storočí. Akurát, že oni sa pri tom poklonili. To by som od Natea chcela priveľa. Už toto mi vyrážalo dych.
"Platím desiatu"
"Kde?"
"Vyber si"
"Nando's"
"Dobre"
"hmmmm." hladkal si bradu na znak zamyslenia.
"Návrť je ťažko zametnuť, ale mám neskutočné nutkanie.... Prepáč. Toto značím za nedostatočnú."zdvihol ramená a odul si peru. Chytil ovládač. Nechápala som na čo je ovládač od sprchy. To len on môže mať také vymoženosti, ktoré vôbec ale vôbec nevyužije. Stlačil gombík v ktorom bolo zakreslené prúdenie vody so všetkých uhlov. Ktorý človek by si dal do sprchy nainštalovať prúd vody zo všetkých strán. Nebolo by to nepohodlné?  Dal najsilnejší prúd. V tedy som sa začala metať po celom sprchovacom kúte ako ryba na suchu. Pišťala som a hádzala sa zo strany na stranu.
Zrazu prúd vody zastal, posledná kvapka pristála. To značilo stop týraniu. Dvere sa otvorila a Nateove ruky si ma obmotali. Vybral ma von. Zo smiechom mi hodil uterák do tváre. Chytila som ho.
"Cvičila si? Nejako sa ti zlepšili reflexi od Pondelka." venovala som mu ironický úsmev. Poutierala som sa, no to nepomohla kedže som mala celé oblečenie mokré.
"Počkaj niečo ti donesiem." o pár minút došiel aj s veľkým tričkom.
"Ďakujem" nereagoval na moje ďakujem a vypoklonkoval z kúpelní. Keď som bola sama zhodila som veci na zem a obliekla som si jeho tričko. Schmatla som deku a vyšla von.
"Môžme si niečo pozrieť" navrhol.
"Čo tu máš?" začal menovať. Nakoniec sme sa dohodli na The big bang theory. Pozreli sme si celú tretiu sériu. Neskutočne tych chlapcov milujem. Aj keď väčšinou nechápem o čom hovoria ale aj tak sa smejem. Hovädzí vývar, čo som doniesla Nateovi som si nakoniec dala ja. Myslím si, že ja so ho potrebovala viac. Nate bol úplne zdravý. Podozrievam ho, že všetko len simuloval. Oprela som sa o neho a prikryla nás. Jeho ruka si urobila pohodlie na mojom chrbte. Vytváral mi tam oválne krúžky.
Hladkal ma.
"Hapčíííí.... hapčí"
"Vyzerá to že niesom jediný chorý človek v okruhu 10 km." skonštatoval.
"Áno Nate, už to tak je. o a počkaj zabudla som povedať.. ďakujem" slabšie som ho udrela do pleca.  Obi dvaja sme sa zasmiali a pokračovali v pozeraní. Po 4 sérii som sa vybrala domov. Nate na mňa nechápavo pozrel. Oplatila som mu nechápavý pohľad.
"Kam ideš?"
"Domov, kam asi? Idem si  spraviť harmančekový čajík a zalahnem."
"Nie, ty nikam nejdeš. Čajík počká. Sprav si ho tu. Môžeš tu prespať." bratsky sa usmial.
"A čo tvoja mama?"
" Na služobke"
"Otec?"
"S bratom u babky." Keď už som minula všetkých príbuzných vzdychla som si na znak vzdávania sa.
"A kde budem spať?"
"Pri mne. Dúfam, že sa nebojíš. Ja ti nič neurobím. Pri najhoršom je tu stále náš dib, cez ktorý môžeš prejsť do tvojej izby." pozrela som sa na obrovsku posteľ. Lišiacky som sa usmiala a hodila som na posteľ.
"Táto polka je mojáááá!" vrhla som sa na tú mäkkšiu a upratanú polku postele. Nenávistne sa na mňa pozrel. Podišiel k posteli a rukou zhrnul všetky veci na zem. To by nebol Nate! Proste úplone jeho štýl upratovania. Prikryli sme sa a rozprávali sme sa dlho do noci. Posledná veta čo som si stihla povedať v hlave pred spánkom bola: Dnešná úloha- Splnená! Som chorá.