19.KORS

Prepáčte, že som nič nepridala, ale sestra mala vystúpenie a
dnes som strávila s babkou a dedkom :) Posnažím sa vám to zajtra vynahradiť. Dnes som chcela dať celú minulú kapitolu s pohladu Liama, ale myslím si, že sú jeho city viac záhadnejšie, pokiaľ neviete čo cíti k Cassey :) I hope u gonna like it &Chloe

Tak a zase je tu tá nechutná škola. Pri rannej konverzácií sa mi minuli všetky možné výhovorky na to aby som išla autobusom. Už som použila aj, že ma napadol krokodýl. Nakoniec som použila dávno odskúšanú výhovorku: „Idem sa prejsť, veď je dneska tak pekne“ No to mi docela nevyšlo kedže vonku lialo. Za to som si vyslúžila zdvihnuté obočie. Ale ja milujem dážď. Nechceli ma pustiť, lenža ja som neoblomná! Po prehováraní, ktoré  vyústilo do jemnej hádky ma nakoniec pustili. Bez nejmenšieho premýšlania som sa rozbehla k bilboarde. Bolo tam zakrúžkované chalan  a dopísané: čo sa ti stalo?. Dopísala som tam: Bola som na dovolenke. Viem, že je to šibnuté písať si s niekym koho ani nepoznáš, ale je v tom to zahalené tajomstvo, ktoré ma priťahuje. Moja fixka za sebou nehávala iba písmenká. Nemala som pod kontrolou tú fixku. Písala som, ani som nerozmýšlala, čo. Spravila som krok do zadu a pozrela som si, čo som napísala.

To sa zúžili moje typy. Chodíš na Hampshire High School.?

Už som išla písať ďalšie otázky, lenže autobus už prišiel. Skoro ma tu nehal!  Škola išla ako vždy. Na hovno! (Pardon za výraz)

Hodiny odbilo 11 hodín, čo znamená posledná hodina. Zatvorila som svoju skrinku, a zhíkla som. Hneď vedľa mňa sa objavila Alice.

„Ježiš, Alice toto mi nerob!“ držala som sa za srdce, ktoré bilo ako kostolný zvon.

„Ehm, nezabudla si na niečo?“

„Na čo?“ Zalovila som v pamäti.

„Do prkinka, prepáč. Mne to úplne vypadlo“ nasadila som smutný výraz

„V pohode, ale nabudúce tam už choď“

„Sľubujem“ dva prsty som zdvihla do vzduchu nad hlavu a druhú ruku som si priložila k srdcu.

„Skautské?“ šklblo jej kútikmi.

„Skautské!“ zahákli sme sa s malíčkami. So smiechom sme išli každá do svojej triedy.

***

„Ale, ale. Komu sa tu uráčilo prísť do školy? Už som sa bála, že zabudneš špecifikáciu na podstatné meno: ŠKOLA.“ Vyceril zuby.

„Aj ja ťa rád vidím. BTW, nič si na sobotu neplánuj!“

„Prečo?“ V tom už vošla učiteľka do triedy. Niekedy si myslím, že to robia naschvál. Vždy keď mám dostať na niečo odpoveď, vždy zazvoní! Na túto hodinu sa prihlásil aj Liam. Zrušil si tú elektrotechnickú hodinu za Fyziku. Nechápem ho, ale fyzika mu vážne ide. Akurát si hádzali papierik, ako deti zo základky, keď to Krepec Nate hodil pred moju lavicu. Vždy sa nevedel trafiť. To vám ani nejdem hovoriť, čo robil, keď mal na oslave piňatu! Zohla som sa poň, ale Nate nasadil vražedný face. Zaškerila som sa a začala ho rozoberať. Nate sa cez priebeh hodiny rozhodol, že sa so mnou bude biť! Rozbehol sa ku mne a snažil sa mi ten papierik ukradnúť. Začal ma štekliť a behať po celej triede. Učiteľka sa na to pozerala ako keby to bolo na dennom poriadku.

„Roserwood! Pusti to!“

„E-e“ Papier sa roztrhol. Udivene som sa pozerala na dva kúsky papiera v mojich rukách. Rozutekala som sa na miesto. Nate bežal za mnou. Ako som utekala Liam s pod jeho lavice vystrčil nohu. Potkol ma. Letela som dole. Papieriky som si rýchlo schovala pod tričko a vyplazila im jazyk. Naša učiteľka, ktorá je očividne na drogách, zaehmkala.

„Pardon, ale mohla by som ísť ku sestričke? Asi som si vyvrtla členok“

„Dobre, ale zober si veci. Asi to už do zvonenia nestihneš“ Odkrivkala som si to k lavici. Vzala som si veci, a ako som vychádzali z triedy som uštedrila Nateovi a Liamovi výťazoslávny úsmev.

„Pani učiteľka ona to iba hrá“ zvolal Nate ako škôlkar, keď mu niekto ukradne farbičku.

„To je nehorázne!“ Nate sa usmial. Myslel si, že na svete je ešte spravodlivosť. Och aké naivno chutné.

„Ako to môžeš hodiť na ňu?“ úsmev mu zvedol. Myslím si, že teraz mu nepomôže ani pesnička Poupátko.  Asi by som mala povedať, že táto učiteľka je na drogách kvôli chalanovi. Asi preto tá nenávisť voči chalanom.

„To....ja...nie“

„Čo? Poď pekne k tabuli môj zlatý“

„A ty sa nesmej Payn! Ty ideš hneď po ňom“ za dverami som sa úplne rozosmiala.  Uvedomujete si aký máte vplyv na ľudí už len tým, že ste ženy?  Vybrala som sa domov. O 15 minút zvoní, takže by som sa tam už nestihla vrátiť pred zvonením. Vyšla som zo školy a ošla som peši, ke&Ďže som chcela ísť ráno peši.V tedy mi zapípal mobil. Otvorila som prijatú SMS-ku. Bola od Nata.  To mám u teba! Dostal som F.. N odpísala som mu: To ti asi zhorší tvoje bezchybné štúdium že? Chudáčik. C . Spomenula som si na papierik. Vybrala som obdva kúsky a začala ich vyhladzovať.

Liam, chcel by som Cassie spraviť oslavu u nej. Čo ty na to?Ideš do toho so mnou? Veď kto by netúžil aranžovať ružové baloniky plné hélia?

Ps: Bude tam aj M J  

***

Další deň bol zase nudný. Ráno som nasadla do nového auta. Prvé čo som urobila bolo, že som sa ospravedlnila za tú vodu. Dúfam, že mi to niekedy odpustí. Ostatok dňa prebiehla asi takto: Hodiny sa vliekli, ale je tu niečo, čo by stálo za spomenutie. Bolo to v jedálni: Celý deň som bola nervozna. Najviac ten pocit vo mne vyvrcholil, keď som išla so škvrkajúcim žalúdkom do kuchyne. Na tácku mi kuchárka položila niečo dosť neidentifikovatelné. Sadla som si na volné miesto. Pri celom stole som bola iba ja.

„To je špenát?“ udivene som šťuchala vidličku do toho niečoho.

„Nechcem vyrušovať, ale podla nadpisu by to malo byť kura“

„AA, myslím, že sa to pohlo“ odsunula som tácku. Pozrela som sa nad sea a koho tam nevidím.

„Toby? Ahoj“ vrelo som sa usmiala

„Ahoj, nejdeš  somnou do Nandos? Nikto iný ešte neskončil vyučovanie. Všetci ešte majú 6 hodinu a napadlo ma, keď už si zdielala odpor k tunajšej kuchyne, či by si nešla.“ Neisto sa usmial.

„Jasné, len si skočím do skrinky po peňaženku.“

„Netreba, pozývam“

„Dobre, ale iba pod jednou podmienkou!“ spýtavo zdvihol obočie

„Nabudúce platím ja“

„ Takže bude nejaké nabudúce?“ zachichotala som sa.

„Uvidíme“ Nastúpili sme do jeho auta  a viezli sa do najbližšieho Fast-foodu. Dosť sme sa spoznali. Ako poznali sme sa, keď sme boli na chémií, ale toto bolo iné spoznanie. Vymenilli sme si čísla a pobrali sa domov. S plným bruchom som sa vyvalila na posteľ. Keď som už mala nadosah spánok zoudil ma mobil. Pozrela som sa na nho. Bola to SMS-ka od Tobyho. Priblblo som sa usmiala na mobil.

„Od koho je?“ vystrašene som sa posadila.

„Nate, si normálny?“ Aj keď som bola nahnevaná, nemohla som sa prestať usmievať. Ach to pubertácke pobláznenie.

„No, odpovieš mi? Kto je ten šťastný?“ Spoza neho vykukol Liam. Obidvaja mali zvedavé pohlady.

„To je moje tajomstvo“ chytila som mobil a zzačala ho čičikať.

„Liam, toto je vážne. Toto naposledy robila, keď sa spoznala so mnou“ všetci sme sa zasmiali, kedže to má od pravdy veľmi ďaleko. Niečo si šepkali a občas hodili šibalské pohlady na mňa. Liam zmizol z môjho zorného pola a Nate sa škodoradostne približoval k oknu. Vyšiel z neho a cez dub prešiel až ku mne do izby. Kedže sa neradím medzi tie najmúdrejšie začala som pišťať. Nie aby som jednoducho zatvorila okno, niéé! Začali sme robiť zrkadlový efekt. To znamená, ak on spravil krok ku mne ja som spravila krok do zadu. No pri asi 6 kroku som do niečoho narazila. Dvere to byť nemohli, kedže tie boli na lavo odo mňa. Zrazu ma to niečo chytila na ruky. Keď som sa otočila, ocitla som sa žoči-voči Liamovi. Hodila som prosebný úsmev, nepomohlo.

„Drž ju“ zavelil Nate.

„Počkaj niekto mi volá, chyť ju ty na chvílu“ Preložili si ma medzi sebou ako keby obchodovali s rožkami. Haloo, ja niesom rožok! Mobil som si pevne chytila a nenápadne som sa znažila nejako zablokovať mobil. Podla pamäti som išla do nastavení a potom do zabezpečenia.

„O, to ti nevýjde“ Začal ma štekliť Nate. Popri smiechu som stratila pojem, kde som bola. Bola som v nastavení alebo už v zabezpečení? Mám stlačiť otvoriť? Už SOM V KAšI, Liam dovolal. Ten mal tiež úsmev na perách.

„A tebe sa čo stalo?“

„Ale nič, len mám zajtra stretko s Melody“

„Prosím“ vyprskla som.

„Nemusí žiarliť, láska.“ Venoval mi ironický pohlad.

„Kde sme to boli?“

Obaja sa na mňa pozreli. Prehladali ma a nakoniec našli aj mobil. SMS-ku čítali nahlas.

Cassie, dnes to bola sranda, čo takto rekapitulácia? Máš zajtra čas? Toby

Zapýrila som sa v Nateovom náručí.

„Ale, ale. Niekto sa nám tu červená“ Asi nebol daleko od pravdy, kedže som to cítila ešte aj ja.

„Daj to sem“ schmatla som ho a začala som rozplývať. S úsmevom som mu odpísala:

Mohli by sme ísť ráno behať. Ak by si chcel. C

O necelú minútu mi prišla odpoveď. Takto to pokračovalo asi 3 krát.

„Poď, nechajme tu hrdličky osamote“ Liam poposunul Nate-a k dverám. Ja som si ich aspolutne nevšímala. Teraz bola pre mňa centrum pozornosti obrazovka na mobile.