Už už tu je :D ako som sľúbila :) ---> enjoy
štvrtok 20. decembra 2012
utorok 11. decembra 2012
10. časť
"Peyton! mali by sme zmiznúť!" Všetko mi dávalo zmysel. Ten úsmev, ktorý sa už viackrát snažil ukryť predo mnou. Bola som mu na smiech..
"You've got to be kiddin' me!" skríkla som. Chalan zamrzol pri kroku a otočil sa ku mne. V očiach v jednu sekundu zmizlo odhodlanie. Tento chlapec za chvíľu umrie, ak ma niekto nezastaví!!
sobota 8. decembra 2012
9. časť
Prepáčte, že už skoro nepridávam, ale mala som obdobie, kedy som premýšlala že skončím. Dokonca sme so Charlottou raz spomínali zrušenie stránky.. Fakt nemám časť to písať, a neviem, či by ste sem aj tak chodili, ak by sme pridávali nie často časti. A ešte ako naschváľ ma napadá nová poviedka! To nenávidím.. Musím sa znova donútiť písať o Chastity. Kedysi, keď som si v mysli vymyslela postavu Chastity, prišla mi dokonalá a odsť blíza, no teraz.. ja neviem. Tak, ale predsa (hlavne vďaka komentáriku :*) tu je ďalšia časť :) Enjoy
Ps: Taká krátka, ale ďalšia bude čoskoro, sľubujem :) Teraz už vážne :*
Po otvorení očí som si prezrela dievčatá. Jedna bola Autumn, ako si pamätám z prvej hodiny. Tú druhú som nepoznala. Blond vlasy poniže pliec jej obmývali tvár. Nechápajúc som sa na ňu pozrela. Privítala ma úsmevom.
"Auu" zachripela som. Konečne si všimla, že mi stojí na ruke.
"Op, prepáč" zostúpila mi z ruky. Jemne som sa zamračila a ohýbala stŕpnutú ruku. Posadila som sa a škaredo na nich pozerala.
"Kto ste?!"
"Prepáč mi za tú ruku../ Autumn" naraz odpovedali.
"Oo, ja som Anise, a ty?"
"Chastity" hánkami som si pretrela viečka a pomaly sa postavila.
"Nepozeraj sa tak na mňa! Ano, áno mala si pravdu, spokojná?" Anise vybehla na Autumn. Autumn len zodvihla obočie.
"Koľko je hodín?" rýchlo som skočila do ich konverzácie, treba opomenúť, že bez zmyselnej.
"Okolo 6 a.m." bez najmenšieho pocitu mi povedala túto nepochopiteľnú vetu. Ja som prespala (dá sa povedať) v divočine?
"Damn!" rýchlo som sa postavila a bez rozlúčky šprintovala do izby.
Dobehla som do izby, vošla do sprchy a keď som z tadiaľ vyšla zostávalo 5 minút do hodiny. Fajn, čo na seba? Otvorila som skriňu. Mokré vlasy mi padali na chrbát. Rýchlo som vytiahla obyčajné riflové retro kraťase pod rebrá. Do nich som si zastrčila prvú blúzku, ktorú som uvidela. Bola to bledo oranžová volná blúzka, ktorá mi odhalovala ruky a istú časť chrbta. Vlasy som nechala mokré, len som zobrala notes s perom, pero a utekala preč. Veci som si dala do tašky a do rúk som si dala pár bot. Boli do pol lýtka, takže som celú cestu dole schody zabila šnúrkovaním. Tesne pred dverami som mala všetko hotové. Otvorila som dvere a nakukla do svojho rozvrhu. Mala by som byť v triede oproti mne. Šťastná, že som to tak rýchlo našla som vošla do triedy.
V sekundu ako som vošla som zastavila. Predo mnou stálo veľa ľudí, no najviac ma desilo, že boli oveľa starší ako ja..Toto nie sú moji spolužiaci..
"Stratila si sa kráska?" otočila som sa za hlasom. Chalan, ktorý stál predo mnou sa neskutočne podobal na Peytona. Bol tak isto bledý a oči mal modré, síce viac už po ňom nemal.
"Som v pohode" slušne som odpovedala, i keď som mu mala chuť vraziť za tú krásku.
"Si tu nová?" pozerala som sa poza neho, proste všade len nie na neho. Nebol odpudzujúci, len som nestíhala prísť na svoju hodinu. Jemne som prikývla.
"Prepáč, už musím ísť.." Snažila som sa nájsť najbližšie dvere. Márne. Najbližšie boli úplne v rohu. Vykročila som nohou a hypnotizovala som dvere. Do môjho zorného pola mi vbehol niekto. Peyton.
"Drew!" zakričal. Otočila som sa, zaujímajúc, koho volá. Peyton by mal byť predsa môj spolužiak. Takže som tu predsa dobre? Chalan, ktorý sa mi prihovoril sa na neho pozrel a odzdravil ho.
"Nazdar bratček..." Takže preto tá podoba!
Ja som pokračovala v ceste ku dverám. Ako som sa predierala k dverám znova mi niekto zavadzal v mojej ceste. Bol to chalan, ktorého som videla s Peytonom. Asi prišiel s ním.
"A, prepáč" asi si ma nevšimol, keďže sme skoro do seba narazila. Ledva som zastavila. Cúvol a nechal ma prejsť.
"Ďakujem.." Ako som prechádzala, zavadila som a lištu na zemi a skoro by som spadla, keby som sa nezachytila o neho. Posledné, čo som počula bolo:
"Á, sakra" zahmlelo sa mi pred očami. Znova niekoho iného spomienky. Nenávidela som to. Brala som to ako narúšanie súkromia. V úzadí som ešte počula ako niekto zakričal.
"Peyton! mali by sme zmiznúť!" Všetko mi dávalo zmysel. Ten úsmev, ktorý sa už viackrát snažil ukryť predo mnou. Bola som mu na smiech..
"You've got to be kiddin' me!" skríkla som. Chalan zamrzol pri kroku a otočil sa ku mne. V očiach v jednu sekundu zmizlo odhodlanie. Tento chlapec za chvíľu umrie, ak ma niekto nezastaví!!
Ps: Taká krátka, ale ďalšia bude čoskoro, sľubujem :) Teraz už vážne :*
Po otvorení očí som si prezrela dievčatá. Jedna bola Autumn, ako si pamätám z prvej hodiny. Tú druhú som nepoznala. Blond vlasy poniže pliec jej obmývali tvár. Nechápajúc som sa na ňu pozrela. Privítala ma úsmevom.
"Auu" zachripela som. Konečne si všimla, že mi stojí na ruke.
"Op, prepáč" zostúpila mi z ruky. Jemne som sa zamračila a ohýbala stŕpnutú ruku. Posadila som sa a škaredo na nich pozerala.
"Kto ste?!"
"Prepáč mi za tú ruku../ Autumn" naraz odpovedali.
"Oo, ja som Anise, a ty?"
"Chastity" hánkami som si pretrela viečka a pomaly sa postavila.
"Nepozeraj sa tak na mňa! Ano, áno mala si pravdu, spokojná?" Anise vybehla na Autumn. Autumn len zodvihla obočie.
"Koľko je hodín?" rýchlo som skočila do ich konverzácie, treba opomenúť, že bez zmyselnej.
"Okolo 6 a.m." bez najmenšieho pocitu mi povedala túto nepochopiteľnú vetu. Ja som prespala (dá sa povedať) v divočine?
"Damn!" rýchlo som sa postavila a bez rozlúčky šprintovala do izby.
Dobehla som do izby, vošla do sprchy a keď som z tadiaľ vyšla zostávalo 5 minút do hodiny. Fajn, čo na seba? Otvorila som skriňu. Mokré vlasy mi padali na chrbát. Rýchlo som vytiahla obyčajné riflové retro kraťase pod rebrá. Do nich som si zastrčila prvú blúzku, ktorú som uvidela. Bola to bledo oranžová volná blúzka, ktorá mi odhalovala ruky a istú časť chrbta. Vlasy som nechala mokré, len som zobrala notes s perom, pero a utekala preč. Veci som si dala do tašky a do rúk som si dala pár bot. Boli do pol lýtka, takže som celú cestu dole schody zabila šnúrkovaním. Tesne pred dverami som mala všetko hotové. Otvorila som dvere a nakukla do svojho rozvrhu. Mala by som byť v triede oproti mne. Šťastná, že som to tak rýchlo našla som vošla do triedy.
V sekundu ako som vošla som zastavila. Predo mnou stálo veľa ľudí, no najviac ma desilo, že boli oveľa starší ako ja..Toto nie sú moji spolužiaci..
"Stratila si sa kráska?" otočila som sa za hlasom. Chalan, ktorý stál predo mnou sa neskutočne podobal na Peytona. Bol tak isto bledý a oči mal modré, síce viac už po ňom nemal.
"Som v pohode" slušne som odpovedala, i keď som mu mala chuť vraziť za tú krásku.
"Si tu nová?" pozerala som sa poza neho, proste všade len nie na neho. Nebol odpudzujúci, len som nestíhala prísť na svoju hodinu. Jemne som prikývla.
"Prepáč, už musím ísť.." Snažila som sa nájsť najbližšie dvere. Márne. Najbližšie boli úplne v rohu. Vykročila som nohou a hypnotizovala som dvere. Do môjho zorného pola mi vbehol niekto. Peyton.
"Drew!" zakričal. Otočila som sa, zaujímajúc, koho volá. Peyton by mal byť predsa môj spolužiak. Takže som tu predsa dobre? Chalan, ktorý sa mi prihovoril sa na neho pozrel a odzdravil ho.
"Nazdar bratček..." Takže preto tá podoba!
Ja som pokračovala v ceste ku dverám. Ako som sa predierala k dverám znova mi niekto zavadzal v mojej ceste. Bol to chalan, ktorého som videla s Peytonom. Asi prišiel s ním.
"A, prepáč" asi si ma nevšimol, keďže sme skoro do seba narazila. Ledva som zastavila. Cúvol a nechal ma prejsť.
"Ďakujem.." Ako som prechádzala, zavadila som a lištu na zemi a skoro by som spadla, keby som sa nezachytila o neho. Posledné, čo som počula bolo:
"Á, sakra" zahmlelo sa mi pred očami. Znova niekoho iného spomienky. Nenávidela som to. Brala som to ako narúšanie súkromia. V úzadí som ešte počula ako niekto zakričal.
"Peyton! mali by sme zmiznúť!" Všetko mi dávalo zmysel. Ten úsmev, ktorý sa už viackrát snažil ukryť predo mnou. Bola som mu na smiech..
"You've got to be kiddin' me!" skríkla som. Chalan zamrzol pri kroku a otočil sa ku mne. V očiach v jednu sekundu zmizlo odhodlanie. Tento chlapec za chvíľu umrie, ak ma niekto nezastaví!!
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)