streda 23. januára 2013

12. časť

Chcem vám iba napísať, že som späť! :D ešte pred mesiacom som si bola istá, že končím, no teraz, keď som začala čítať poviedku DARK, znova ma to chytilo! Problém je ten, že som už aj zabudla o čom som písala..

 









Keď som sa znova zobudila, pocítila som na chodidlách chladný vietor. Inštinktívne som sa zakuklila a pritiahla som si k sebe deku. Prudko som sebou mykla, keď som si uvedomila, že to čo ťahám nie je deka ale niečie tričko! Už posediačky som si chytila jednou rukou hlavu a druhou som stále držala to tričko. Po celom tele mi začali vyskakovať zimomriavky. Slnečné lúče mi otravne liezli stále do môjho zorného pola a ja som bola bezbranná! Ako môžeme zhasnúť slnko? Nijako. To je ten problém. Nohy som si skrčila a kolená som si tiahla k hrudníku silou, akoby som chcela vyryť dieru do hrudníka. Stisk som uvolnila a látka z mojej ruky vykĺzla. Ucítila som jemný tlak na mojich krížoch. Pozrela som sa dozadu a stŕpla som. Bez sebamenšieho pohnutia som vyjavene pozerala na Peytonovu ruku.
"Čo sa deje?" zachrípnuto som sa opýtala.
"Nič, iba na teba dávame pozor. Luke hovoril niečo o možnej nevolnosti. Včera si spotrebovala viac energie ako si v sebe mala, čomu nikto nechápe. No dobre, už je rad na Autumn. Maj sa" jemne sa usmial. Jeho hlboký hlas sa húpal. Bola som opretá o stenu, no oči som mala zatvorené. Bola som totálne vyčerpaná a naviac aj zmetená. Ozval sa tichý buchot na dverách a po chvíľke sa dvere podvolili a odhalili usmiatu tvár Autumn. Pozrela sa na Peytona. On iba jemne prikývol a pomaly uvolnil ruku, ktorá oblápala moje kríže. Postavil sa a podišiel k Autumn. Chytil dvere a niečo je pošepkal. Autumn sa splašene pozerala na zem a o krok ustúpila. Peyton sa šikovne prešmykol medzi ňu a dvere. Autumn ich jemne zatvorila a oprela sa o ne z vnútra. Zaklonila hlavu a zavrela oči. Pomaly sa zviezla na zem a zostala sedieť. Nohy si skrčila k telu a hlavu schovala do medzierky. Veľmi potichu som sa postavila a podišla k polička. Vzala som jeden balík čipsov a pomaly kráčala k Autumn. Sadla som si vedľa nej a položila ruku na jej chrbát. Vyľakane zodvihla hlavu a veľkými očami sa na mňa pozerala. Ukázala som na čipsy a jemne sa pousmiala.
"Ja...ehm.. myslela som si, že ešte spíš"
"To je v poriadku.. myslím, že ti rozumiem" Zobrala si čipsy z mojej ruky a ja som sa bez slova postavila a chcela som odísť. Už som držala rúčku, keď sa podo mnou ozvala Autumn.
"Kam ideš?"
"Do kuchyne" posnula sa, aby mi nezavadzala v dráhe dvier.
"Ale ja sa o teba mám starať. Nemám sa od teba pohnúť." iba som sa usmiala a otvorila dvere.
"Myslím si, že teraz potrebuje oddych niekto iný"


Keď som sa vrátila do izby mala som v jednej ruke horkú čokoládu pre Autumn a v druhej ruke čínu v papierovom kelímu. Čokoládu som jej podala a hodila som sa aj s jedlom na postel. Môj sebavedomý úškrn sa vyhrieval na mojej tvári. Autumn si to všimla akoby jej dal niekto echo.
"Čo?" s úsmevom si ma premerala.
"Nič" zatvárila som sa akoby nič.
"Nie, nevieš o čo ide!" jemne sa zasmiala ale pozerala do zeme.
"Si si istá?"úsmev stále neopúšťal moju tvár.
"Tak to nie je!"
"Takže, keď ti poviem jedno slovo, nemykneš sebou?"
"Nie.." už nie tak isto odpovedala.
"Autumn?" zodvihla hlavu a neisto sa na mňa pozrela.
"Pey-ton" perami som naznačila. Okamžite jej líca napadla červeň. Pobúchala som miesto vedľa mňa. Autumn ku mne s úsmevom podišla a sadla si ku mne. To čo sa ďalej dialo, nie je podstatné. Dôležité je, aby ste vedeli, že to boli dievčenské rozhovory. Miestami o chalanoch. Autumn sa ma pýtala na Wyatta a ja jej na Peytona. Samozrejme, že ono hovorila ako sa jej páči zatiaľ čo ja som hovorila iba samé zlé veci na toho.. uf! ani jeho meno už neviem vysloviť. Blé!

O pár hodín:

"Takže čo na neho hovoríš?"
"No, mne príde milý, rozumný a taký presne pre teba" divný pocit vzdoru v bruchu som nevedela utíšiť, ktorý vypukol vo chvíli keď som hovorila presne pre teba.  Čo sa to so mnou deje?
"Ja si o Wyattovi myslím, že nie je až taký zlý."
"Ver mi, on je.. och nehovorme o ňom!" vyplazila som jazyk na znak znechutenia.
"Ako chceš, ale mala by si mu dať šancu"
"Dať šancu komu?" do izby vošiel Wyatt.
"Ahoj" povedala Autumn.
"Čo tu chceš?" Rýchlo som si zakryla odhalené nohy pod prikrývku.
"Idem vymeniť Autumn.."
"A prečo akurát ty?!"
"No ako už určite tušíš, nie každému sa tu chce pri tebe trčať. Ani ja tu nie som z vlastné rozhodnutia." Vyplazila som mu jazyk na čo som si zaslúžila pohľad plný nenávisti, no aj tak tam bola značná časť hravosti.

Autumn za sebou zatvorila dvere, no ešte pred tým mi naznačila perami 'veľa šťastia'. Ignorujúc tamtoho som sa oprela a otvorila knížku. K tomu som si zapichla slúchadlá do uší. Po chvíľke ma prepadol pocit smädu. Sluchadlá som si vytrhla z uší a knížku položila na stolík. Wyatt sedel na koberci a posielal si SMS-ky. Ešte pre tým ako som zišla dole do kuchyne, opýtala som sa.
"Chceš vodu, alebo niečo na pitie?"
"Hej, vodu"
"Oukej, tak vieš kde je" sladko som sa na neho usmiala a tresla dverami na vyjadrenie ako strašne nesúhlasím s tým, že tu musím  byť s ním.