16. Maybe One Day

"Spíš?" spýtala som sa pošepky Abigail. Bolo niečo málo po piatej ráno. Slnko ešte nevyšlo a vonku doznievala búrka.

Keď Abi neodpovedala skúsila som to znovu, "Spíš?" povedala som trochu hlasnejšie. Počula som ako pravidelne dýcha. Bolo jasné, že tvrdo spí no má smolu lebo ja sa teraz chcem rozprávať.

Opatrne som vstala a pristúpila ku svojej posteli, ktorú celú zabrala. Naklonila som k nej hlavu a zahučala, "Budíček!" Abby sebou trhla a spadla z postele. Pád vyzeral dosť kruto,ale Abigail bola očividne v poriadku. Chvíľku som sa za to cítila previnilo no tento pocit hneď vystriedal smiech. Abigail bola úplne mimo a môj smiech si neuvedomila. Sadla si vedľa mňa a pomaly rozliepala oči. Párkrát som sa zhlboka nadýchla a nasadila kamennú tvár.

"Dobré ráno drahá," usmiala som sa na ňu akoby som s jej pádom nemala nič spoločné.

Pozrela na mňa, "Ráno? Toto je ešte hlboká noc!" chcela na mňa zakričať no podarilo sa jej to iba zašepkať.

"No možno, ale keď už si hore môžeme sa rozprávať," zazubila som sa na ňu.

"Ehm," pretrela si oči, "Dobrú noc," ľahla si a prikryla sa paplónom. Pokrútila som hlavou a paplón z nej strhla.

"Povedala som," počkala som kým ma začne vnímať, "Keď už si hore môžeme sa rozprávať," usmiala som sa ešte viac ako predtým.

"Nebuď hyperaktívna a choď ešte spať," zaborila hlavu do vankúša.

"Ale ja som sa chcela rozprávať o Nathanovi." Abigail sa v okamihu zjavila vedľa mňa. Vyzerala akoby tam sedela už pár minút.

"Tak poviem skôr," zasmiala sa. Oprela som sa o operadlo postele a ona si sadla rovno predomňa.

Dlho sme sa na seba iba mlčky pozerali, neskôr sme na seba a robili rôzne grimasy.

"Si nervózna?" spýtala sa ma keď jej došli nápady na novú a lepšiu grimasu.

"Ja neviem. Mám pocit akoby som šla na rande naslepo a pritom ho už niekoľko rokov poznám. Chcem povedať, že o ňom nič neviem. Páči sa mi ako vyzerá no čo ak sa mi nebude páčiť jeho povaha? Nechcem pokaziť kamarátstvo, ktoré sme iba včera začali," hovorila som potichu pretože ani v takúto skorú hodinu si nie som istá či nás niekto neodpočúva za dverami.

"No aj cez tieto pochybnosti sa teším," dodala som a šibalsky sa usmiala.

"To ti verím. Už vieš čo si oblečieš? A to nemyslím iba na rande, ale aj do školy!" odignorovala moje obavy, priskočila ku skrini a začala húževnato vyberať. Bez slov som ju pozorovala, nechcela som vyrušovať génia pri práci.

S plnými rukami sa rútila ku mne. Nejakým zázrakom ma dokázala chytiť za ruku a zatiahnuť do kúpeľne. Pritlačila ma do kúta a podala mi kopu. Nevidela som ju a ani nepočula čo mi hovorí, zachytila som jedine ukáž. V mysli som vydedukovala, že chce aby som si všetko vyskúšala a predviedla sa v tom.

...

"Ešte raz sa otoč," prikázala mi Abigail a prezerala si ma z každej strany. Mala som na sebe dlhé jeansy a na môj vkus až príliš napasované tričko, ktoré na mojom bruchu odhalilo aj ten najmenší špek. Šúchala si bradu a nakoniec zhodnotila, "Toto nie je to pravé," na chvíľu stíchla, "No na mne," zaškerila sa. 

Dala som si ruky v bok a párkrát sarkasticky odkašlala. Vbehla som do kúpeľne a skúšala ďalšie kúsky.

Všetky tri nasledujúce okomentovala slovami, Vyzerá to pekne no nie je to to pravé.

Pomaly som začala ľutovať, že som ju prebudila no túto módnu prehliadku pre Abi by som musela prekonať skôr či neskôr. A keď už tak skôr. 

"A máme víťaza," priskočila ku mne a otočila ma ako baletku. Víťazom sa stali čierne, kárované legíny a dlhšie, trošku voľnejšie biele tričko s anglickou vlajkou. "A ešte si k tomu predstav tie červené conversky," s nadšením dodala. 

"To sa mi páči," zavlnila som sa pred zrkadlom. 

"Ver, že sa to bude páčiť aj Nathanovi," zašepkala mi rovno do ucha.

Kusla som si do spodnej peri, "A teraz čo na večer?" nesmelo som sa opýtala. "Ani neviem kam pôjdeme. Čo ak na večeru alebo na bowling. Čo si mám obliecť?" znervóznela som.

"Hlavne sa upokoj," zatriasla mnou.

"Máš pravdu," nepovedala som to ani o trochu kľudnejšie. Abigail sa zahľadela pred seba a horlivo nad niečim premýšľala.

"Mám to!," vykríkla rovno mne do tváre. "Som úžasná," pyšne si pohodila rozstrapatenými vlasmi. Tlačila ma do kúpeľne a z kopy na mňa hádzala pár kúskov oblečenia. 

"Toto bude perfektné na všetko, teda ak nepôjdete na rybačku," sarkasticky podotkla.

Rýchlo som na seba hodila všetko čo vybrala a snažila sa nezazrieť sa v zrkadle. Chcem najskôr vidieť jej reakciu.

"Beriem späť, že som úžasná," sklonila hlavu keď som vyšla z kúpeľne. "Som totiž viac ako len úžasná. Som..." snažila sa nájsť správne slovo na vyjadrenie svojej úžasnosti.

"Očarujúca," okomentovala som svoj odraz v  zrkadle. 

"Neviem či je to to správne slovo na vyjadrenie toho aká som," uškrnula sa Abigail. Pyšne sa postavila vedľa mňa. Vybrala mi dlhé tmavo-modré až čierne nohavice a voľnú, slabo ružovú blúzku s jemne kvetinovým vzorom. Elegantné ak pôjdeme na večeru, pohodlné ak si pôjdeme niečo zahrať a vďaka hlbšiemu výstrihu ktorý určite upúta pozornosť aj mierne sexi.

"A topánky by som zvolila vyššie. Chceš predsa Nathanovi vidieť do tváre. A ak by ste šli na bowling, vhodné topánky tam dostaneš," dopovedala to a podávala mi nové topánky, ktoré dokonale ladili k blúzke.

Ešte pár chvíľ sme sa spoločne obdivovali v zrkadle a v tom nás vystrašil budík. 

"To už je sedem?" počudovane som vypla budík. 

Obliekli sme si všetko čo sme si skorej vybrali a spoločne sme sa rozbehli do kuchyne. Celý dom rozvoniaval pudingom, horúcou čokoládou a čerstvými jahodami. 

"Krásny začiatok dňa," zhodli sme sa.

"Aké ste dnes prekrásne," prisadla si ku nám mama. Abi ma buchla lakťom do ruky a dodala, "Takto nejak bude reagovať aj Nathan. Len počkaj."

Rýchlo som sa poobzerala okolo seba a keď som sa uistila, že tu sedím len s Abi a mamou usmiala som sa.

Pri stole vládla kľudná atmosféra až pokým sa zvyšok stáda nedovalil ku stolu. Jedlo začalo lietať každým smerom a ticho nahradilo hlasné mľaskanie. 

Rýchlo som dojedla poslednú jahodu a odišla som do izby doladiť svoj výzor. Zabralo mi to trošku viac času. 

Za zvuku trúbiacieho auta spred domu som sa ešte rýchlo pobalila do školy.

...

V momente ako sme v stúpili na chodbu sa všetky pohľady ustáli na mne a Abigail. Obzrela som sa okolo seba a chodbou prebehla ako blesk. Pri skrinke som sa poobzerala okolo seba a keď som Abigail nikde nevidela trošku som sa zľakla Je to normálne stratiť kamarátku? zamyslela som sa. Strach sa rýchlo rozplynul keď som ju uvidela v prostriedku chodby ako si užíva všetku tú pozornosť.

"Je to ťažké mať také pekné dievča," smutne povedal Chris pri pohľade na Abigail.

V tú chvíľu mi ho prišlo trochu ľúto. Pre Abigail je dokonalý, v podstate je to dokonalý model priateľa. Pre zlepšenie nálady som zo svojej skrinky vytiahla lízatko a podala ho Chrisovi.

"Šťastné lízatko?" zodvihol obočie. "Naozaj si ho zaslúžim," zasmial sa.

Pokrútila som hlavou na znak Áno zaslúžiš.

Abi ku nám priskočila a hneď obdarila Chrisa veľkou pusou. Zahľadeli sa na seba a Chris nezabudol povedať ako veľmi jej to dnes svedčí. Hneď ako som uvidela ich pohľady vedela som, že zvyšok sveta ignorujú a ja som sa nenápadne vzdialila.  Cestou na hodinu som ešte stretla Caleba a Sarah no tí boli tiež vo svojom vlastnom svete romantiky.

Vstupovala som do triedy v ktorej už sedela profesorka Breeková, nahlas mi zapípal mobil, rýchlo som vyšla z triedy no ona ma ešte stihla obdarovať nepríjemným pohľadom.

Dnes vyzeráš krásne. pri prečítaní esemesky mi poskočilo srdce. Nevedela som od koho mi prišla pretože som toto číslo nemala uložené pod žiadnym menom. No v kútiku duše som mala pocit, že je to od Nathana.

Mierne som sa pootočila a uvidela ho pár metrov za mnou. Chcel prísť za mnou no ja som mu rukami naznačila aby ostal tam kde je. Chytila som mobil lepšie do rúk a rýchlo naťukala odpoveď. Ďakujem. Ani ty dnes nie si na zahodenie. pozorovala som jeho reakciu pri čítaní. Sladko sa usmial a očami jemne pozrel na mňa, ja som okamžite zašla do triedy.

Sadla som si na miesto a naširoko som sa usmievala, úsmev mi nezmizol ani po tom ako som uvidela profesorku Breekovú ako na mňa škaredo zazerá ba naopak ešte viac som sa na ňu usmiala a pozorovala ako sa červená zlosťou. Rýchlo som si vybrala zošit a začala si opakovať posledné učivá. Som si istá, že ma v momente zazvonenia vyvolá pred tabuľu a nebude nič lepšie ako pozorovať ju pri písaní ďalšieho A+ do môjho záznamu.

Znovu mi zavibroval mobil. Ďalšia pekná esemeska od Nathana. Už sa teším na večer. O siedmej som u teba ako na koni. Nenechaj ma dlho čakať. Mobil som odložila spoločne so zošitom naspäť do tašky. No čo už, ak ma vyvolá bude mi musieť stačiť B teraz myslím na krajšie veci ako je biológia, pomyslela som si o oprela sa o lavicu.