Celý zvyšokm dňa som prespala. Na posledný
deň, som dostala neskutočnú chuť trochu spoznať Paríž a znova chytiť foták
do ruky. A ešte k tomu, nechcem myslieť na posledné dni! Zobrala som
foták, klúče a zmizla som s Derekovým autom. Naštartovala som
a išla som kam sa mi zachcelo. K večeru som zrazu zbadala pekný park
z ktorého išly farebné isričky. Zaparkovala som a išla som sa pozreť
čo to je. Bolo to nádherné. Hneď som zobrala foták a fotila som
z rôznych uhlov a iným zaostrením. Bol tam chlapík s gitarou
a hned vedľa neho boli mimovia, ktorý doslova hádzali farebné iskryčky do
vzduchu. Nemala som najmenšie tušenie, čo to je. Potom to vytváralo rôzne
tvary, ako kruh, srdce a iné. Ludia boli nahrnutý pri nich. Bolo ich tam
asi 120. Isričky hádzali všetky môžné
farby. Žltú, modrú, červenú, fialovu, zelenú a mnoho ďalších. Len tak som tam sedela
a prizerala som sa na krásu sveta. Prišlo mi to ako niečo vzácne. Niečo,
čo len niekde neuvidíš.
Prílet letiskom mi
spôsobil neskutočnú bolesť hlavy. Zavolala som si taxik a vrátila som sa domov.
Pred domom som si všimla mojich malých jednorožcov. Všetci traja ma čakali pred
mojím domov. Všetkých som vyobímala. Kate, Nate-a a Liama.
„Chýbali ste mi“ táto veta smerovala skôr na
Nate-a a Kate, ale keď ju počul aj Liam, čo už s tým.
Sadli sme si k telke a oslavovali.
Ani vlastne neviem čo. Ešte som išla do
kuchyne pre popkorn a keď som sa vrátila, miesto bolo iba pri Liamovi.
Kusla som si do pery a sadli si vedla neho. Po hodine som už nevládala
a tak som si oprela hlavu o Liama. Nevnímala som, čo vlastne robím.
Samozrejme, že som zaspala. Posledné, čo som počula bolo ako mi Liam zašepkal
do ucha: Chybala si mi Tá veta ma prenasledovala ešte aj
v snoch. Desilo ma, že časť mojho tela na to reagovala kladne. Ja už ani
neviem čo chcem. Ráno som sa zobudila na mojej posteli a všetci ostatný
spali na zemi. Bolo mi ich lúto. Viem ako straštne tvrdá zem dokáže byť.
Prikryla som ich prikrývkou. Najprv Kate. Ženy majú prednosť. Potom Nate-a
a nakoniec Liama. K nemu som si klakla a pozorovala ho. Pomaly
som ho prikryla a pohladkala ho po líci. Postavila som sa
a odcupitkala som si to do kuchyne. Pripravila som im pomarančový džúsik
a liavance. Ešte som očistila jahody a naukladala som ich na tanier.
K nim som pridala nakrájaný pomaranč na plátky a ešte som tam
nadádzala hrozienka. Prvý sa dole objavil Liam.
„Dobré ráno“
„Dobré (usmial sa), ozaj nevadí ak sme tu
včera ostali? Nate stratil klúče od auta a nechcel nechať ísť Kate samú
domov a ani mňa“
„Nevadí“
„Chceš pomôcť?“ opýtal sa ma.
„ Ok,Čo si spravil Liamovi?“ zasmial sa.
„To nemôžem byť k tebe ani o trošku
milší?“ opýtal sa ma jeho rozospatým hlasom.
„Viac sa mi lúbilo, keď si bol na mňa zlý“
priblížil sa ku mne.
„Prečo?“ Bola som opretá o kuchynský drez
a on ma uveznil medzi ním a spomínaným drezom.
„Lebo, no le-bo“ koktala som. Potili sa mi
ruky a začala som sa nepríjemne mrviť. Môj pohlad putoval na podlahu.
Snažila som sa myslieť na veci ako: Z čoho
je vyrobená naša podlaha? Kto ju spravil? Derek, alebo nejaký robotník? To
mi dlho nevydržalo. Liam ma chytil za bradu a vydvihol mi tvár na úroveň
tej jeho.
„Že ty sa bojíš, že by si ma mohla mať rada?“
„Nie! Prosím ťa. Si nenamýšlaj. Bola som rada,
lebo som si mohla na tebe skúšať moje uštipačné vety“ viditeľle úrážlivo urobil
krok do zadu. Bola som neskutočne prekvapená, ako dobre som to zahrala. Tak
presvedčivo.
„Ako vidím, ty už ma máš rada“ zobral si
jahodu a odkusol si z nej. Otočil sa. Pomaly a hlavne s kludom
si to odkráčal po schodoch hore. Užíval si to, že som sa na neho pozerala s otvorenými
ústami. Potom som už iba počula:
„Liam, si mŕtvy človek!“ a to už Liam
zišiel dole, no nezastavoval. Otvoril dvere a rozutekal sa von. Za ním
bežal celý mokrý Nate a mal v ruke kýbel. Kate za ním pokojne kráčala. Zbadala ma a prisadla
si ku mne.
„Hmm, to vyzerá dobre“ zobrala si hrozno
a s chuťou sa do toho zakusla.
„Nemáte džem?“
„Jasné, počkaj“ Zoskočila som z barovej
stoličky a vybrala som jahodový džem zo špajzy.
To už pribehli aj chalani. Celý mokrý si sadli
k nám a začali jesť.
Začali sa o niečom horlivo rozprávať. Už po prvej vete som nedávala pozor a venovala sa vlastným myšlienkam. No keď som zodvihla zrak, zbadala som na sebe vštky oči.
Kedže ja som
bola dosť zaujatá vyberaným zrniečok z hrozna, absolutne som nemala šajn
o čom hovoria. Vtedy ma napadlo niečo. Videla som to v rozprávke
Madagaskar. Keď nevieš o čo ide iba
prikyvuj. Spravila som ako sa hovorilo. Všetci sa s vďakou otočili
späť k jedlu. So všetkými som sa rozlúčila a Nate mi pri obímaní
pošepkal.
„Ďakujem, že si nehala Liama
osprchovať sa tu“........................... 
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára