15. Maybe One Day

Som nesmierne rada, že si niekto nájde čas a prečíta si čo sem pridám. Keď vidím ako niekto okomentoval niečo z toho čo sem pridám ja alebo Chloe neuveriteľne ma to poteší! Ďakujem ! :)
*Charlotte*

Abigail zdvihla mobil behom sekundy. "Ani nezačínaj niečo hovoriť. Za pätnásť minút som u teba a neodídem dokým mi všetko nepovieš. Pre istotu mi prichystaj niečo na spanie a poriadne, zdôrazňujem poriadne jedlo," nedala mi ani šancu pozdraviť ju a už zložila.

Otvorila som vchodové dvere, ktoré sa vzápätí rozleteli. Vonku sa zdvihol silný vietor, obloha sa zatiahla a začali padať prvé kvapky dažďa.

"Buď trošku milšia na tie dvere," zasyčal na mňa Jason s horného poschodia. Pravdepodobne si neuvedomil, že to vietor s nimi tak tresol.

"No vieš dnes je úplnok a moja nadpozemská sila sa začína prejavovať," vystrela som sa a napla ruky na ktorých sa bohužiaľ neobjavil ani najmenší náznak svalu. Rýchlo som ich schovala a dúfala, že Jason si s mojej slabučkej postavy nezačne zase uťahovať, no bála som sa zbytočne Jason bol už preč.

Spravila som pár krokov smerom k zrkadlu a opatrne nahliadla do zrkadla. 

"Jejda," vykríkla som pri pohľade do zrkadla. Cesta na motorke mi poriadne ubrala z krásy. Špirála sa mi roztiekla okolo očí, helma mi rozstrapatila vlasy a moje tielko bolo celé dokrčené od lepenia sa na Nathana.

Cez tvár som si prehodila svetrík a rozbehla som sa do kúpeľne.

Pustila som vlažný prúd vody a celú tvár som si poriadne umývala. Utrela som sa do bieleho uteráka na ktorom sa okamžite objavili čierne šmuhy, vzápätí putoval do koša so špinavým prádlom. Ak so mnou chce ísť Nathan von na verejnosť aj po tom čo ma videl takúto tak to klobúk dole chlapče, pomyslela som si.

Vyšla som s kúpeľne a medzi dverami som uvidela mamu. Stála pri mojom stole a oči upierala na poličku nad ním. Boli na nej položené trofeje, ktoré som kedysi povyhrávala. S mojich najmenších časov sa na poličke vynímali ceny za Najkrajšie dievča Illinois, Najkrajší úsmev alebo Najväčší talent súťaže. Očami sa presunula na nástenku, v strede nej je fotka celej rodiny spred pár rokov. Končekmi prstov jemne prešla po našich tvárach, opatrne som pristúpila k nej a objala ju okolo pása. 

"Aj dnes by si povyhrávala všetko čo by sa dalo," privinula si ma ku sebe. 

"Myslíš ako keď som mala sedem rokov," zasmiala som sa. Vtedy som bola na svojej poslednej súťaži krásy. Odvety mi to pripadalo hlúpe niečoho takého sa zúčastniť.

"Možno by sme sa mohli zamerať na iný druh súťaží," chytila ma za ruku a posadili sme sa na posteľ.

"Tak ako bolo?" zastrčila mi vlasy za uši a žmurkla na mňa. Otázkou ako bolo sa nepýtala na zápas ale dožadovala sa odpovedi na otázku z rána pre koho som sa tak pekne upravila?

Odvrátila som zrak na dvere. Stále som cítila jej pohľad na mne.

"Nič špeciálne," pozerala som sa všade okolo seba a dávala dosť jasne najavo, že klamem.

"No ale keď tak veľmi vyzvedáš," zasmiala som sa, " Nathan," zastavila som sa.

"Mami sľúb mi, že otcovi alebo Jasonovi nič nepovieš!" Lucasa som nespomenula lebo on by takýmto veciam zatiaľ ani nerozumel.

"Sľubujem!" prisunula sa bližšie aby počula môj tichý hlas.

"Nathan ma pozval na rande," zapýrila som sa.

"Zlatíčko moje, to je úžasné. Musíš mi ho prestaviť, som si istá, že je to dobrý chlapec keď sa páči tebe, ale aj ja by som ho rada spoznala," keď to hovorila cítila som sa akoby som tu sedela s mojou kamarátkou a nie s mamou.

V rozhovore som chcela pokračovať no do izby vtrhla Abigail. Dvere sa rozleteli a bolo na nej vidno, že cestu od auta až sem celú prebehla.

"Som tu," dychčala, "Ahoj Kaytlinn," pozdravila Abigail moju mamu. Už roky sa neberú ako mama mojej najlepšej kamarátky a najlepšia kamarátka mojej dcéry ale ako veľmi dobré priateľky.

Mama vstala a objala Abby, "Pozrime sa, za tých pár mesiacov čo som ťa nevidela si ešte krajšia," pochválila ju mama, aj mne sa zdala krajšia, ale to preto lebo nebola namaľovaná.

"To isté platí na teba Kaytlinn," dodala Abigail.

Mama sa vybrala von z izby, vo dverách sa ešte otočila, " Nathalie ja otcovi ani Jasonovi nič nepoviem no ty budeš musieť," otočila hlavu mierne na bok, usmiala sa na nás a zatvorila za sebou dvere.

"Čo im máš povedať Nathalie?" v jej očiach skákali iskričky radosti a zvedavosti.
"Ale nič," mávla som rukou.
Abby na mňa vypleštila oči chytila ma za plecia a rázne prikázala, "Nič? Parkstonová okamžite zo seba všetko vyklop!"
"A čo ti mám povedať? Nič sa nestalo. Teda stalo sa toho veľa, ale teba by to nezaujímalo," bavilo ma naťahovať ju.
Hodila sa o posteľ a schmatla môjho plyšáka. Mám ho od štyroch rokov od mojej tety. Pred rokmi mi ho dala so slovami Raz ho ty dáš svojim deťom. 
No ja sa ho nikdy nevzdám a raz ma s ním pochovajú!
"Ak mi to hneď teraz nepovieš Brokolica nedopadne dobre. Vieš ako to znie keď niekto trhá plyšáka na malinké kúsky?" nehorázne sa mi vyhrážala.
Skočila som na ňu, "Okamžite pusti Brokoličku inak sa neovládnem," vražedne som jej zašepkala do ucha.
Položila ju vedľa mňa a ja som ju rýchlo umiestnila na druhú stranu izby. S kamennou tvárou som sa posadila naspäť na posteľ a ešte pár chvíľ si užívala nedočkavý výraz na Abigailinej tvári. No veľmi dlho som to nevydržala, rýchlym trhnutím som sa otočila na ňu a začala rozprávať.
"Takže poznáš Nathana," položila som jej rečnícku a pomerne zbytočnú otázku.
"V piatok sme sa chvíľku rozprávali no ja som ho úplne ignorovala. No to nie je dôležité. Neskôr v sobotu som ho stretla v parku, dosť sme sa pohádali a až do dnes sme sa ignorovali..." túto smutnú časť keď sme sa nerozprávali som iba rýchlo prebehla.
"A teraz to hlavné. Dnes ma pozval na rande, ale to už vieš." dodala som.
"Keď ste odišli chvíľu sme sa rozprávali. Potom ma odviezol domov na motorke. A povedal, že zajtra o piatej sem pre mňa príde," rozprávala som pomerne dlho a Abigail hltala každé moje slovo. Vyskočila s postele a začala nadšene skákať. Ja som sa od smiechu zvíjala na posteli.
"Nathalie to je úplne dokonalý romantický príbeh a to je len začiatok," povedala keď zo seba konečne vyskákala všetko to nadšenie. Dlho sme sa ešte spoločne radovali a napokon som úplne zmenila tému.
"Nie si hladná," povedala som po tom ako mi zaškvŕkalo v bruchu.
"Čo bude na večeru?" otočila hlavu ku mne.
"Idem to zistiť, zatiaľ si zo skrine vyber niečo na spanie," vybehla som z izby rovno no kuchyne.
"Nezvyčajné," dnes namiesto otca stála pred sporákom mama. Pri pomyslení na jedlo pripravené ňou sa mi ústa naplnili slinami.
"Abby tu prespí," oznámila som a naznačila, že jedla bude treba pripraviť viac.
"S ničím iným som nerátala," usmiala sa mama a začala na kura sypať  rôzne bylinky.
"Len prosím, nesmejte sa celú noc ako šialené hyeny," drzo poznamenal Jason.
"Prestaň," pokarhala ho mama.
"Nie mami to je v poriadku," obišla som ju a zastavila pred Jasonom, "Nemýľ si prosím mojich vychovaných kamarátov s tvojou bandou neandrtálcov," zadržiavala som smiech a nedočkavo čakala na jeho reakciu. Bleskovo ma chytil okolo pása a prehodil si ma cez plece. Nenápadne prebehol na koniec chodby, vedela som čo plánuje. Chcel mi hlavu spláchnuť v záchode ako za starých čias. Pribehol ku dverám kúpeľne no niekto bol vnútri. Bolo počuť silný prúd vody dopadajúci na dno vane.
Vďaka Abigail, poďakovala som jej v mysli a vydýchla som si.
"Tak ma teraz pekne polož naspäť. Tvoj plán ti nevyjde," buchla som ho do chrbta.
"Toto nieje možné," zakričal na celú chodbu. Už ma plánoval položiť no v tom,
"Už vychádzam," ozvalo sa s kúpeľne. Len čo som započula vŕzganie kľučky zakričala som.
"Nie Abigail neotváraj," no neskoro Abigail stála medzi dverami a v momente sa ocitla na druhom ramene Jasona. Pristúpil ku záchodu a nahlas premýšľal.
"Ktorá bude mať tú česť a pôjde prvá?" obe dve sme sebou mrskali ako bláznivé.
Jason nás obe dve dlho neudržal a spadli sme na tvrdé dlaždičky.
Využil príležitosť a zdrhol. Mala som chuť chytiť ho a zbiť no bola som rada, že moja hlava sa v záchode neobjavila ani na sekundu.
"Naozaj mi chýbalo toto typické Parkstonovké správanie," potichu povedala Abi.
"Ty, ale zajtra môžeš odísť ku svojej rodine. No ja som súčasťou tohto živočíšneho druhu," poľutovala som samú seba.
Abigail so smiechom vstala a pomohla aj mne. Z tváre si odhrnula mokré vlasy a na povzbudenie povedala, "Mysli na zajtra. Bude to tvoj veľký deň. Mám pocit, že Nathan je pre teba dokonalý chlapec," usmiala sa na mňa a spoločne sme zbehli do jedálne.
Všetko na stole vyzeralo božsky. Sadli sme si a v okamihu sme už mali plné taniere.
Celú večeri Lucas rozprával zážitky z dňa. Boli s triedou v Zoo a podľa jeho slov, citujem "Najlepšie bolo keď orangutan opľul učiteľku. A to dokonca banánom ktorý som mu hodil do klietky ja,"  bol nesmierny rozkošný a pyšný na túto udalosť.
Po večeri som sa chystala spať. Na prázdnej chodbe ma zastavila mama.
"Prepáč, ale počúvala som keď si Abigail hovorila všetko o Nathanovi," mierne nesvoja sa priznala.
"Mami," usmiala sa som. "Čakala som, že to spravíš. Poznám ťa predsa už šestnásť rokov," žmurkla som.
"Dúfam, že ho zajtra privedieš aj sem. Budeme sa správať slušne sľubujem," chytila sa za srdce.
"Nie mami, nikto s rodiny okrem teba sa slušne správať nevie. No musím Nathanovi ukázať s kým to chce ísť na rande takže ho sem privediem. A ak ho tu otec nebude čakať s pištoľou a Jason si odpustí sarkastické poznámky budem nadmieru spokojná," pousmiala som sa.
"Posnažím sa," dodala mama a nechala ma samú.
Opatrne som otvorila dvere a hneď som schytala vankúšom do hlavy.
"Takže vojna," skočila som na posteľ a začala na Abigail hádzať všetko čo sa pri dopade na zem nerozbije.
"Ukľudnite tie opice!" zakričal Jason na celý dom.
Rozosmiali sme sa a smiech nám vydržal až pokým sme obidve nezaspali.