30. KORS

Dneska sa mi podarilo dať, tak ju tu máte skôr.. ENJOY *Chloe ----->



 Bol to čistý príval šťastia, čo som cítila, keď som sa na nich pozrela. Bola som šťasná aj preto, že Nate nakoniec našiel svoju cestu životom. Kate mu sedela na kolenách a na tvári sa jej rozlieval blažený úsmev. Išla z nich žiara. Nehli sa od seba celý večer. Ešte keď si šla Kate po pitie, Nate bol pri nej. Vyžarovala z nich čistá nefalšovaná plná láska. Taká by mala byť každá. Nič od druhého neočakávali, jedine lásku. Hrali sme biliard, no nehávali sme ich vyhrať. Všimli si to, tak sme nasadili bohaté vedomosti herectva. Teda aspoň ja. Liam stále hnul pohľadom, keď na neho zazrela Kate.

***

Večer som sa s nimi rozlúčila a šla domov pešo. Auto sme tam a Liamom nehali. Čo to sme už v sebe mali, a nechcelo sa mi riskovať naše životy. Chytili sme sa za ruky a v tichosti šli lesíkom. Obaja sme boli zabraný do vlasných myšlienok. ..... Ja len dúfam, že im to rodičia dovolia. Budú krásny pár. Manželia....... Z protichodných myšlienok ma vytrhol Liam. Mimovoľne mi stisol ruku. Asi si to neuvedomoval, hryzol si do pery.
"Nad čím rozmýšlaš?" Zrak uprel na ďaleké borovice, ktoré sú potenciálne domovi Chipa a Dalea. Luskla som mu pred očami. Prebral sa ako medveď na konci zimy.
 "Hmm?"
"Nad čím rozmýšlaš?" Povedala som naliehavejšie, na čo som rozhodila rukami.
"Len tak...." Zdvihla som obočie. Pristúpila som bližšie k nemu a ruky som mu položila okolo jeho krku. Ako som spúšťala ruky som mu pohladila líce. Zachytil mi ju a pridržal ju tam. Pochopila som, že potrebuje niekoho.
"Niekedy si myslím, že si ťa nezaslúžim..." Prst som mu položila na pery.
 "Pššš" obímula som ho. Opätoval mi ho najmenej päťkrát silnejšie.
 "Áuu"
"Jaj, prepáč" pustil ma.
"Nie, to moja topánka" ukázala som na zlomený opätok. Vyzula si ich. Chytila som ich za ramienka a na boso som sa vydala v ústrety lesa. V jednej jedinej mikrosekunde ma Liam zastavil.
 "Kam si sa vybrala?"
"Domov. Vieš, to je také miesto, kde sa spí." Štipka irónie ešte nikoho nezabila. S úsmevom na perách sa postavil predomňa. Chytil ma za stehná a vyšvihol ma na seba. Ruky som mu položila cez plecia pred hruď. Nohy sa mi hompálali sem a tam popri jeho bokoch.
"Ďakujem"
 "Aha, bude pršať." Namieril prst na oblohu.
"Nebude, neboj"

 ***
http://www.youtube.com/watch?v=WLcASJwfhTA
 Ostával nám už iba jeden menší kopec a sme doma. Ako naschvál začalo neskutočne pršať.
"Uhmm"
"Buď ticho Payne" ani som sa nepohla. Usmiala som sa a z hrdla sa mi dral smiech. Ruky som upažila a začala sa točiť s hlavou otočenou k nebu. Liam len stál a neveriacky sa uchechtâval. "Poď sem" naznačila som mu rukou. Dala som mu dole kapucňu, ktorú si nedávno natiahol. Upažila som mu ruky a hlavu natočila k nebu ako som mala aj ja.
"Vôbec nevidíš krásu dažďa, nepočuješ ho" potlapkala som ho po srdci.
"To ťa naučila samotná Pocahontas? Myslíš, že má vo štvrtok volno?" Skočil mi do reči. Pokrútila som s úsmevon hlavu.
"Tak, a teraz krič!"
"Prosím?"
"Kríííč (zakričala som z plných plúc).Viem, že ti niečo je. Dostaň to zo seba von. Pozri, ukážem ti to. Zakrič niečo, čo ti ublížilo. Čo ťa ťaží." Nadšene som mu vysvetlovala. "Si šialená" priblížil sa ku mne a pobozkal ma. Jazykom sa mi predral cez zuby. Nevedela som sa odtiahnúť, no po chvíľi som to urobila. Kvapky na nás bubnovali v nepravidelnom rytme. Bolo bezvetrie. Dážď bol taký prudký, až som musela prižmúriť viečkami, aby som videla. Premočená som bola do poslednej nitky. Rozbehla som sa necelých sedem metrov od kopca. Prudko som zastavila, rozhodila rukami a zakričala najviac ako som vládala.
"Chcem vedieť, kto je moja mamááá!" Následne som spadla na kolená. Milióny veľkých kvapiek zakrylo jednu moju neposlušnú slzu. Dlane som si položila na stehná a prudko dýchala, aby som chytila dych. Moje mokré vlasy sa lepili všade. Prišiel ku mne Liam.
"Teraz Ty" zasmiala som sa. Bol to napoly hysterický a napoly úprimný smiech. Postavila som sa uživajúc si, že zo mňa všetko zlé opadlo. A to len preto, že som to vykričala do sveta. Doslovne! Liam sa ku mne pridal. Náš smiech prehlušil dážď. Otočil sa mi chrbtom. Roztvoril dlane z pästi. Roztiahol ich za chrbát a zakričal:
"Bojím sa, že som sa zamiloval!" Tá veta mi rezonovala v ušiach. Ozývala sa ako ozvena a liepala sa po najbližších domoch. Otočil sa ku mne s obrovskými otáznikmi v očiach. Usmiala som sa, čím som si vyslúžila pusu plnú kvapiek. Rozbehla som sa k nemu. Dážď mi to vôbec nezjednodušoval. Ani to, že som bola bosá. Vyskočila som mo na boky a rukami sa zakvačila o jeho chrbát. Pery mi prisal na tie moje. Vzplanula v nás vášeň. Môj výskok spôsobil odokrytie jeho vypracovaného brucha. Moje tričko už nebolo biele ale priesvitné a moja červená podprsenka tam žiarila viac ako semafór v opustenej uličke bez pouličnej lampy. Vedela som, že lepšie načasovanie už nebude. V mojich bozkoch som mu prezradila aj tie najtajnejšie zákutia môjho srdca. Moja hlava už nevedela vyprodukovať žiadnu normálnu myšlienku. Potom si už iba pamätám, že sme boli samy doma. Oprel ma o zrkadlo sťahujúc mi dole tričko. To isté som spravila aj ja. Držiac sa stále na jeho bokoch som mu jazykom skúmala krk. Keď mi rozopol podprsenku, vedela som, že už východ nenájdem. Ani som sa o to nepokúšala. Chcela som ho. Celého. Už mi jednoducho nestačili iba bozky. Teraz ma ťahali iba ľudské pudy a srdce. Mozog dostal výpoveď a vybral sa na dovolenku. Potom mám čierňavu. Asi to bolo alkoholom, no toto by sa stalo tak či tak. Ešte si pamätám pár zábleskov ako: Liam sedí na posteli a ja som na ňom stále zakvačená. Potláčaná prudkou rozkošou mu jemne škrábem chrbát. Vášnivo sme zo seba strhli všetko oblečenie. Alebo, ako mi skúmal perami celé telo. Bruško, chrbá, krk, trup...Bola to súhra tiel túžiacich po sebe. Rýchly záblesk ako z neba ma napadla spomienka, že sa to stalo, že sme to obaja chceli.

***

 Ráno som sa zobudila na lúče hladiace mi nahé telo. Prv ma vydesila ruka prehodená cez môj hrudník. Spomenula som si na včerajšiu noc a upokojila sa. Lenže znova som spanikárila. Oteckovia! Ďakovala som bohu, že som to nezakričala nahlas. Vzhladom na situáciu by to nebolo vhodné. Hneď cez nočný stolík bola pohodená podprsenka. Zbadala som aj tričko, no bolo rozrhané. Viac som nenašla, tam som si privlastnila Liamove tričko. Precupitkala som do kúpelne s napnutými nohami na špičkách. Pred zatvorením som sa ešte rýchlo pozrela na krásne spiaceho Liama. Mám krásneho frajera- výskala som od šťastia v hlave. Toto bude národný sviatok pre bunky v mojej hlave. Z ničoho nič do mňa tresla ďalšia spomienka. Presne ako okolotý svet hmyz. Ako sedím obkročmo cez neho a skúmam jeho hruď, neskôr vypracované bruško. Medzi to sme vydávali slastné vzdychy. Už sa mi drala ďalšia no zavrtela som hlavou. Bolo to akoby ste niekomu niekoľko milimetrov pred tvárou zapli silnú baterku, a potom ju vypli. Stále, keď zatvoríte oči vidíte čmuhy. Ja som videla úryvky. Pozrela som sa na hodiny. 7a.m.. O ôsmej máme školu. Rýchlo som sa osprchovala, umyla zuby a natrela kokosovým mliekom. Naposledy som potichu precupitkala von z izby. Spokojná s tichým odchodom som nechtiac tresla dverami. Prudko som zatvorila oči a prikrčila sa akoby vybuchla bomba. V hlave mi pichlo. To chce aspirin. Vošla som do kuchyne. Voda z kohútika mi lenivo skľzala po sklenenom pohári. Zapila som bielu pilulku alias vykupiteľ bolesti. Pripravila som nám na tácku dva pomarančové džúsi. K nim dve misky s jahodami a ovosnými vločkami. Zaliala som to mliekom a hodila k nim lyžičky. Jednu som hneď vybrala a nahradila ju vidličkou. Tuším, že mi Nate spomínal, že Liam nemá rád lyžičky. Dohodila som na iný tanier mangá s papayámi a vybrala sa hore. Z kúpelni vychádzala para a hluk vody. Ten zvuk mi pripomenul včerajší večer. Ovládla som ludský pud vybehnúť za ním. Voda sa zastavili a o minútu neskôr stál Liam medzi dverami IBA v uteráku. Blbo som sa usmiala a sadla si na posteľ. Pomaly sa približoval. Hlavou zastavil blízko pri mojej hlave. Rukou sa natiahol za nohavicami pohodené za mnou. Zdvihla som obočie. Žmurkol na mňa a zrak mu padol na tácku.
 "Hmm" priblížil sa k nej akoby to bola krásna baba. So súhlasom v očiach ju skenoval. Ja som sa postavila. Otočil hlavu ku mne.
"Pekné tričko" usmial sa nezbedným spôsobom.
"Že? Ďakujem, dneska som ho dostala" zazubila som sa. Priblížil sa ku mne o pár krokov a rozpustené vlasy mi prehodil na chrbát.
 "Pôjdeš pred školou ešte domov?" Pohladil mi líce, ruky zahrabal za krk a pobozkal ma. Neprerušujúc bozk vydal citosloce ee. Jemne ma položil na posteľ a jeho telo kopírovalo to moje. Pomaly sa odtiahol a do uška mi pošepkal:
"Myslím, že už vidím krásu dažďa" moje líčka chytili červeň. Zapýrila som sa.
 "Tak čo? Už veríš na mocnú Pocahontas?" Prstami som naznačila, že čarujem.