23.KORS

Uvedomujete si, že ja tu porušujem jedno z hlavných pravidel? Ja som bola vždycky toho názoru, že kamarádstvo nikdy nemôže byť medzi chalanom a babou! 
No a chcem sa ospravedlniť za to, že som dala až teraz ale uzatvárajú sa známky a všetko okolo. Chloe. A pustite si túto pesničku, ak máte čas. Ja som pri nej tak plakala!
 :( A pozrite si preklad, tý ktorý to nepochopili..
http://www.youtube.com/watch?v=9k1cwlL-jJ0

5:57 ráno:

Zobudila som sa na zvonení na mobile. Oťapene som nahmala zdroj toho vybrovania a na tretí pokus som stlačila správny gombík.

„Robíš si srandu? Je 6 hodín ráno v sobotu!“

„Prepáč, ale ja som nespa.. počkaj koľko? To je jedno, počuj ako sa robí hento cez alfa a potom to pripočítaš s tým vzorcom a urobíš odmocninu v tom krúžoku?“

„Myslíš kružnicu?

„Ano, presne to! No a ako sa to robí?“ Tresla som sa do hlavy.

„Včera sme sa to učili. A je to to najlahšie učivo v 3 ročníku. Nepočká to do zajtra?

Chytila som si vlasy a  poprehadzovala si ich.

„Vlastne hej. Tak zajtra“ zložil skôr ako by som ho stihla vykastrovať. Mobil som hodila na zem a znova zaspala.

O pár hodín:

Zobudila som sa na tiché šušťanie pri okne. To niečo sa snažilo byť nenápadné, no nešlo mu to. To je sto pro Nate. Už keď sme boli malinký a hrali sme schovku, nikto s ním nechcel byť vo dvojici. Ja, dobrá duša, som sa vždy obetovala. Šlapol na nejakú vec. Vec pukla a Nate sa vysypal na zem. Tá vec bol asi môj mobil.

„V pohode, ešte spí“ zašepkal. Bola som im chrbtom. Nevedela som čo sa za mnou deje. Mohla som iba typovať. Prevrátila som očami a snažila sa nevybuchnúť do rehotu. Počula som niekoho tichým krokom prejsť ku mne. Tak toto definitívne nebol Nate. Toto čudo kráčalo ladne a potichu ako mačka. Rýchlo som zavrela oči a čakala, čo sa bude diať.

„Spravme to zaujímavejšie“ ozval sa šeptom mužský hlas. Nate.

„Zober kýbel. Je v kúpelke pod umývadlom“ Ten druhý človek zatiaľ nevidal ani jednu hlásku. Nazvime to mačka. Mačička vošla do kúpelni. Zrazu bolo počuť prúd vody z umyvadla. Vystrašene som premýšlala, čo teraz.

„Počkaj, nemá stály dych. Vypny vodu!“ zvýšene zašepkal, až sa to podobalo pišťaniu.

„Ak ju niekto zobudí, budeš to ty. Pako!“ ten hlas bol ženský. Oh hrdina bol odhalený. Naša mačička je Kate. Sústredila som sa na dych. Pomali som sa ukludnila, a oni pokračovali. Zradcovia. V duchu som sa snažila o telepatickú facku, ktorá by bola venovaná iba im dvom. Voda prestala robiť hluk, čož znamená, že kýbel je už plný. Rozostúpili sa. Jeden z lava a druhý z prava.

„Nate, vyleješ to na mňa, a ten kýbel skončí na mieste o ktorom by tvoja frajerka nechcela počuť!“ hovorila som so zatvorenými očami. Otvorila som oči a namierila ich na Kate. Mala prívetivú tvár a na perách sa jej pohrával úsmev. V ruke držala tortu. Moju oblúbenú. Na dne bol biscuit, na tom vanilkový puding a na vrchu želatína. Vrch bol dekorovaný ovocím. Boli tam: pomaranče, hrozná, jahody, banány, jablká, čučoriedky, maliny a mnoho iných druhou ovocí. No najviac ma nadchlo mango. Milujem to. Hneď som sa vrhla na tú tortu. Vybrala som všetky mangá a so slinami som sa zahryzla. Vychutnávala som si to so zatvorenými očami, no dva rušivé elementy mi to nedovolili.

„No ták. To tu nemôže mať človek súkromie? Nechajte ma s mojou láskou osamote“ odula som spodnú peru a počičikala som posledný kúsok manga.

„E-e. Dneska sa musíš venovať aj živím bytostiam“ vyplazila som mu jazyk.

„On to tak nemyslel, láska“ stala som sa epicentrom štyroch očí.

„No čo? Vždy po ráne som precitlivená“ Kate ma obímula.

„Poď dole, máš tam raňajky a niečo mi hovorí, že ich budeš milovať“ zachichotala sa a obímula Nate-a. Dali si pusu. Schmatla som prvý vankúš a šmarila ho po nich.

„Prestaňte! Robíte mi depku...“ ako naschvál si dali znova pusu. No tentokrát náruživejšiu a dlhšiu. Dala som si prst do úst na znak znechutenia. Vydala som zvuk, ako keď niekto hodí šablu. Nate na mňa pozrel s najžiarivejším úsmevom.

„Pre tento-krát tú uštipačnú poznámku prehltnem. Pre TENTO- krát! A aj to iba pre to, že si šťastný“ Kate sa zamilovane usmiala. Chytil ju za pás a vyšli von z izby. Bolo vidno, že ma majú totálne na háku. Už boli v tom svete, kde sú iba oni. Vtom ktorý si oni sami vytvorili. Tam sú iba oni, jednorožci, dúhy, škriatkovia a vodopády z ktorých nešla voda, ale čokoláda.  Proste ako v továrni Willa Wonky.

„Dve minúty, jednorožec“

„Nechcel si povedať lenivec?“ spýtala sa Kate.

„Nie“

„Ja vás počuje“ zakričala som z plných plúc. Zišla som dole po schodoch. Mala som na sebe čierne tielko, čierne legíny a na tielku som mala kriklavo-oranžové čipkové priesvitné tričko. Vlasy som mala v zapletenom vrkoči. V oranžových polobotkách som sa dopracovala až ku kuchyni. Kate akurát obímula Nate-a. Dala mu pusu na noštek a zobrala si kabelku.

„Majte sa“ obímula aj mňa a dala sa na odchod.

„Počkaj, kam ideš?“ rozhodila som rukami a moje oči zbadali mangá. Veľa, masívne veľa máng. V mojej hlave sa odohrávalo veľa vecí. Momentálne som si predstavovala toto:

Všade tma, len jeden reflektor mierený na tú hromadu božského exotického ovocia. Fanfári hrajú víťaznú áriu a ja spomalene bežím ku kope. Pro tejto úžasnej predstave ma Kate vyrušila.

„Ako vidím, moja odpoveď tu bude k ničomu“ zdvihla som ruky a kývala nimi ako keby som odháňala komáre. Moje oči boli vytrieštené natento zázrak prírody. Klačala som na kolenách a sliny mi padali na zem. Akurát som išla povedať tú úžasnú vetu: Vezmeš si ma?, no niečo sa stalo. Nate sa stal.

„Ehm. Chcem sa rozprávať“ ovesila som hlavu v sklamaní a smútku. Dotrepala som sa na barovú stoličky, no aby sme boli presný, DOPLAZILA som sa tam.

„Spusti“

„Nie tu. Čo takto karaoke bar?“

„Nate, je 11 hodín“

„Ja viem. Oni otvorili už o 10.“ ........

Pokračovanie zajtra J