28. Maybe One Day

 Konečne pridávam novú časť :D Škola ma ešte nedokázala zabiť no nie je od toho ďaleko. Zajtra ma čakajú ďalšie tri písomky no ja radšej sedím za počítačom a píšem :) Včera som dočítala Ťapákovcov a dúfam, že táto veľmi "záživná" a "zaujímavá" kniha ma nepoznačí na celý život ;) Pri písaní tejto časti som sa celkom dobre zasmiala. Môj príbeh sa akosi veľmi komplikuje a zamotáva no a ja sa už začínam strácam takže sa budem musieť nejako vynájsť :D 
Snáď sa vám bude páčiť :)
*Charlotte*

"Čo všetci máte s tým dávaj si pozor na Nathana?" vyskočila som na pevnú zem, no moju nahlas povedanú myšlienku nikto nepočul. Vyšla som z obývačky a rýchlym krokom, čo bolo na týchto podpätkoch obrovská výzva, som prešla do kuchyne.

"Ahojte," prerušila som Abigail v rozprávaní vtipu Nathanovi. Hlasným ahoj som jej naznačila, že by som bola rada s Nathanom sama a Abigail túto narážku v momente pochopila a ešte rýchlejšie prešla ku dverám.
"Vtip bol v tom, že mrkva hovoriť nemôže," so smiechom dokončila svôj vtip a aj keď som z neho nič nepočula, usúdila som, že nestál za nič. V miestosti sa rozliehal Nathanov falošný smiech a Abigail, spokojná sama so sebou odchádzala ďalej od nás.

S jemným úsmevom na tvári som ju pozorovala až pokým sa mi nestratila za rohom. Hneď ako som stratila svoj pozorovací objekt presunula som pozornosť na Nathana. Odkedy som ho pred chvíľou videla opretého o bar sa stihol poriadne posunúť bližšie ku mne. Pomaly prichádzal stále bližšie a bližšie ku mne a ja som hltala každý jeho detail tváre. Veľké modré oči upieral priamo na mňa a tmavo-blond vlasy mal ako vždy nezbedne rozstrapatené. Na tvári sa mu objavil známy, široký úsmev, ktorý som mu v okamihu opätovala. Od tváre som sa rýchlo presunula ku zvyšku Nathana. Tmavé nohavice a čierne tričko mu dokonale zdôrazňovali vyšportované telo. V tú chvíľu som mala chuť zhodiť ho na zem a všetko oblečenie z neho strhať no našťastie sa viem ovládať!
"Už ma nenechávaj samého," zašepkal mi do ucha a jeho hlas mi spôsobil príjemné mrazenie. Nežne ma objal a privinul si ma ku sebe. Dlane som mu položila na hruď a hlavou som sa o neho oprela. Celým domom sa rozliehala rýchla pesnička od Eminem-a pomalými krokmi sme začali "tancovať".Vôbec som nerešpektovala rytmus pesničky, pomaly a v Nathanovom náručí som som sa pohupovala do rytmu jeho srdca. Rukou mi pomaly prechádzal po chrbte a zanechával za sebou dlhú mrazivú čiaru. Jeho ruka sa nakoniec zaplietla do mojich vlasov a ja som si túto chvíľu vychutnávala naplno.
"Možme začať!" kričala Abigail zaťiaľ čo prvý ľudia vchádzali dnu.Vyskočila som z Nathanovho náručia a od vzrušenia sa mi neskutočne rozbúchalo srdce. Dverami stále prichádzali rôzny ľudia. To, že som polku z nich v živote nevidela ma ešte viac znervóznilo.
"Hneď som naspäť," usmiala som sa a otočila sa smerom k zhluku ľudí. Okej, Nathalie Tvoja prvá skutočná party. Nepokaz to! prikázala som sama sebe zatiaľ čo som sa predierala úzkou chodbou, ktorá sa behom chvíle zaplnila ľudmi. Našťastie som niektorých matne poznala zo školských chodieb.
"Ahoj Nathalie," valilo sa na mňa s každej strany. Všetci okolo koho som prešla a neboli ešte mimo ma zdravili a vychvaľovali party. Takúto pozornosť som si absolútne neužívala, predierala som sa ďalej a na každého sa iba usmievala.
"Super party," zakričal na mňa známy hlas.
"Sarah," hodila som sa jej okolo krku a silno vyobjímala. Nevidela som ju veľa dní a namiesto toho aby som sa na ňu hnevala, že ma "ignorovala" som bola neskutočne šťastná, že ju konečne vidím.
"Nemôžem dýchať, ale nevadí," potichu povedala Sarah a ja som ju ledva počula. Mierne som povolila zovretie a po chvíli som ju už pustila.
"Čo si robila posledné dni?" spýtala som sa jej tentoraz už trochu podráždene.
"Poď so mnou," chytila ma za ruku a tiahla ma späť chodbou, ktorou som sa len pred chvíľou predrala. Znovu ma všetci naokolo zdravili a potľapkávali po ramene. Musela som sa smiať, všetci už boli opití a mimo a úplne zabudli, že ma pred necelou minútou videli. Smiala som sa až pokým sme sa nedostali na horné poschodie. Našťastie tam nikto nebol a hornou chodbou bol počuť iba tlmený zvuk hudby.
"Prepáč," zahľadela sa mi do očí. "Posledné dni som sa vám všetkým vyhýbala. No teda hlavne tebe a ty si bola s Abigail a Chrisom takže som sa musela vyhýbať aj im," zatvárila sa ako utrápené mačiatko. "Teda ak si práve nebola s Nathanom," buchla ma rukou a zasmiala sa. "Už ste oficiálne spolu? Musíš mi všetko povedať! Premeškala som toho veľa? A čo....?" jej otázky ešte pokračovali no ja som Sarah  úplne prestala vnímať odkedy mi povedala vyhýbať sa ti. Stále niečo hovorila no ja som na to vôbec nedbala.
"Prečo by si sa mi chcela vyhýbať?"  prerušila som ju a o jeden krok som od nej odstúpila. Napäto som čakala na jej vysvetlenie a nevedomky zvierala päste.
Zahľadela sa do zeme a po pár sekundách premiestnila pohľad na mňa. "Vieš, že sa mi Caleb vždy veľmi páčil," začala. Viem, že sa jej páčil a vždy som mala chuť povedať jej, že aj mne sa páčil no nemala som na to odvahu. Rýchlo som pokrútila hlavou naznak, že ju počúvam a rozumiem.
"No a pred týždňom aj niečo sme sa konečne začali zbližovať," znovu prestala hovoriť aby sa ubezpečila či počúvam.
"Stále nechápem prečo by si sa mi mala vyhýbať," prekrížila som ruky.
"No pretože. Veď vieš, že si sa Calebovi páčila a keď už konečne mohol byť môj nechcela som riskovať, že by..." svoju vetu nedokončila. Asi nevedela nájsť správne slová alebo to bola len reakcia na moje dokorán otvorené ústa.
"Ja som sa Calebovi páčila?" zakoktávala som sa.
"Áno," zvraštila čelo. "A nehovor, že si to nevedela. Bolo to dosť očividné," rozhodila rukami.
"Vždy som si trochu myslela, že sa aj on tebe páči no teraz si s Nathanom tak som sa asi mýlila," trochu sa začervenala a ja som pred ňou stále stála s otvorenými ústami. "Prepáč," silno ma objala. "Nehneváš sa na mňa?" spýtala sa ma s dúfajúcou iskričkou v oku.
Pozrela som sa na ňu a iba pokrútila hlavou naznak nie nehnevám sa a úspešne som zo seba ešte vydolovala aký-taký úsmev.
"Och to som rada," milo sa na mňa usmiala a dala mi pusu na líce. "Idem nájsť Caleba. Nechcem ho medzi tými dievčatami nechávať dlho samého. Pozdravím ho od teba," ešte viac sa usmiala a v sekunde som už na chodbe stála sama. Jediný zvuk, ktorý som vnímala bolo dupkanie Sarah teda jej topánok po schodoch.
"Ja som sa Calebovi páčila?" kvôli tomu, že som bola na chodbe sama neobťažovala som sa hovoriť potichu. "To je taká blbosť," zasmiala som sa a buchla sa po čele. "Sarah je iba paranoidná," krútila som hlavou a pomaly schádzala zo schodov. V polke schodov som zastavila a poobzerala sa po dome. Všetci okolo nekontrolovateľne tancovali, teda tomu sa tanec už ani hovoriť nedalo povedať, boli to len nejaké opilecké pohyby. Pri hľadaní Nathana som skoro prišla o život zatiaľ čo ma niektorý ľudia použili ako podperný bod aby nespadli a ja som na podpätkoch mala rovnováhu pod úrovňou mrazu preto všetci popadali na zem.
"Vstaň Ashley," smiala sa nejaká baba na svoju kamarátku, ktorá práve spadla na zem a pitie rozliala na koberec, ktorý budem musieť poriadne vydrhnúť.  Super! vzdychla som si v mysli.
"Hej bav sa!" Caleb mi zakričal rovno do ucha. Mykla som sebou a Calebovi skoro vrazila facku. "Kľud," zasmial sa a pevne mi za zápästie chytil ruku.
Vzdychla som si," Ja sa bavím. A som úplne kľudná," kričala som aby som prehlušila hudbu. Som zvedavá kedy niekto zazvoní a nakričí na mňa aby sme sa utíšili.
"Nebavíš sa," pokrútil hlavou.
"To nemôžeš vedieť!" zamračila som sa na neho.
"Viem to! Si celá stuhnutá a jediné čo vnímaš je čo všetko budeš musieť upratať alebo či odniekiaľ nezapočuješ zvuk rozbíjajúcej sa vázy. Trafil som sa?" smial sa mi rovno do očí a úplne vystihol situáciu no to mu nemôžem priznať.
"Konečne vidím teba aj Sarah," radšej som zmenila tému.
"Chcel som byť aj s vami no Sarah ma nikam nepúšťala. Bola zlatá no...," smial sa a bolo očividné, že nie je už úplne triezvy.
"Nemala dôvod vyhýbať sa nám, ale nevadí," zakričala som mu do ucha a zasmiala sa.
"Ja ju úplne chápem. Žiarlila na teba," mykol plecom a pozeral sa mi priamo do očí. Venovala som mu nechápavý pohľad, ktorý mi z tváre nezmizol ani potom  čo sa mi snažil všetko vysvetliť. "Vedela, že sa mi páčiš," smutne na mňa zahľadel.
"Všetci ste úplne mimo," tón môjho hlasu bol úplne bez emócií.
"Poď," ešte silnejšie mi stlačil zápästie a ťahal ma do kuchyne.
"Čo máte všetci s tým odťahovaním ma niekam," zamlmlala som si. Podobné poznámky som zo seba trúsila celú cestu do kuchyne. Okolo stola bolo kopec miesta, teda ak nepočítam jedno dievča, myslím, že sa volá Callie, ktoré tancovali rovno uprostred neho.
"Callie, choď za Sophie," zakričal na ňu Caleb a v zápätí jej pomohol zoskočiť dolu. Tackavým krokom sa úspešne dostala do obývačky.
"Tak čo nové," usmial sa na mňa Caleb a odpil si zo svojho pohára.
"Neviem, ktoré novinky už vieš," usmiala som sa a posadila sa na stoličku.
Caleb zvraštil čelo a pomaly si sadol vedľa mňa. "Nathan čo?" znovu si odpil no polku pitia vylial na seba, "Sakra," jemne zahrešil no pohľad hneď presunula naspäť ku mne. "Super chalan," zazubil sa na mňa. "Teda až na tú časť s tým, že chodí s tebou," nasilu potiahol kútiky úst smerom dole.
"Naozaj? Nechceš mi povedať aby som si na neho dala pozor?" nasilu som sa zasmiala a Calebovu poslednú vetu úspešne ignorovala.
"Nie," okamžite odpovedal a aj v tomto jednom krátkom slove som pocítila niečo ako nenávisť.
"No, musím nájsť Nathana a teba hľadala Sarah tak..." zodvihla som kútiky úst no to čo sa na mojej tvári objavilo sa ani najmenej nepodobalo na úsmev. Nečakala som kým Caleb odpovie, vstala som a snažila sa schovať medzi ostatnými.
"Snáď ti to vyjde," počula som už iba tichý Calebov krik, ktorý bol tlmený hudbou. Prižmúrila som oči a s pokrčenými rukami sa predierala medzi ľudmi. Ach, tak toto nie! Toľké roky sa mi Caleb páčil a teraz konečne keď..., myšlienky  sa mi zastavili a ja som si rýchlo utrela slzu, ktorá sa drzo kĺzala po mojom líci. Nathan, Nathan, Nathan..., hovorila som si v duchu a poriadne prezerala okolie. Tichý vnútorný hlas sa nakoniec premenil na slabý hlások, "Nathan," hovorila som potichu a skoro vôbec neotvárala ústa.
"Mám ťa," Nathan ma chytil zozadu pevne za ramená a jeho prsty mi na pokožku tlačili možno až priveľmi silno. Trhla som sebou a v okamihu som už bola nalepená okolo neho. Bez slov no z jemným zasmiatím ma silno objal. Hlavu som zarývala do jeho ramena a kebyže sa neodtiahne dokázala by som takto zostať ešte poriadne dlho.
"Čo je?" sladko sa na mňa usmial a rukou mi presunul niekoľko prameňov vlasov na druhú stranu.
"Vôbec nič," zaklamala som no len polovične. Pri pohľade na Nathana pre mňa žiaden Caleb neexistoval a pár predchádzajúcich minút som v sekunde prestala brať ako nejaký problém. "Všetko je dokonalé," naširoko som sa usmiala a svoje pery rýchlo pritisla k Nathanovým.
"Úúúúú," začalo sa rozliehať celou obývačkou. Spoločne s Nathanom sme sa poobzerali okolo seba a väčšina pohľadov smerovala na nás. Nathan sa zasmial no ja som na mieste stŕpla. Ešteže stále hrala hlasná hudba a nepočula som komentáre niektorých dievčat.
"Presuňme sa prosím," povedala som Nathanovi a vybrali sme sa smerom ku dverám.
"No tááák," zakričal nejaký chlapec no ostatný už o nás našťastie prestali javiť záujem.
Sadla som si na schody a hlavou sa oprela o stenu. Nathan stál predo mnou a po pár chvíľach keď som konečne niečo chcela povedať mu zapípal mobil. Prezeral si displej a na čele sa mu objavili vrásky. Zastrčil  mobil naspäť do zadného vrecka a sladko sa na mňa usmial.
"Kto to bol?" nechcela som znieť ako žiarlivé dievča no túto otázku som pre jeho znepokojujúci pohľad  musela položiť.
"Ale nikto," povedal a v zápätí sa poobzeral okolo seba. "Za chvíľu som naspäť," nevenoval mi už ani jeden pohľad a stratil sa medzi ostatnými.
"Fajn," povedal som do vzduchu a s miernou nevoľnosťou vstala. Prešla som ku stolíku a do pohára si naliala nejaký záhadný mix. Odpila som si iba minimum no aj z toho mi prišlo hrozne zle. "Fuj," zaškerila som sa no pohár som si nechala v ruke.
"To radšej nepi!" zakričal za mnou Jason a pohár mi vytrhol z ruky. "Ak si dobre pamätám máš iba šestnásť  a podľa zákonu v Illinois sa smie piť od dvadsaťjeden a ty nebudeš piť ani potom," takéto múdre reči má Jason hlavne vtedy keď už nie je úplne prítomný preto som ho ignorovala a pomaly začala kráčať po schodoch. "Pretože ti nemáš iba sedemnásť," povedala som potichu a sústredila sa na schody.
"Nezabúdaj Nathalie, ja ťa stále vidím," zamával na mňa ukazovákom a ja som mu odpovedala dlaňou ku mne zdvihnutým ukazovákom, prostredníkom a prstenníkom. "A ak by si nepochopil," ukazovák a prstenník som schovala a na Jasona sa smial už iba môj prostredník spoločne so mnou (:D). Otočila som sa naspäť ku schodom a s boľavými nohami prešla do izby.
"Čo tu sakra robíš?!" zakričala som na Jeydona, ktorý stál pred mojim stolom a prezeral si fotky na nástenke. Buď som hovorila potichu alebo ma proste ignoroval pretože sa ani len neotočil. "Hej Jeydon," prišla som k nemu a buchla ho do ruky.
"Nebuď agresívna," zasmial sa a úplne zbytočne si masíroval miesto na ruke kde som ho práve trochu udrela.
"Vypadni z mojej izby," ukázala som na dvere a nasadila rozhodný a naštvaný výraz. "Teraz," povedala som ešte dôraznejšie.
"Prestaň," usmial sa a spôsobom akým hovoril som si bola istá, že dnes ani trochu nepil.
"Choď von z mojej izby. Čo je na tom také nepochopiteľné? Nemáš tu čo robiť!" stále som ukazovala na dvere no po tom ako sa mi roztriasla ruka som ju znovu pevne pritiahla k telu.
"Aj ty si mi chýbala," stále sa smial a na tvári mal svoj namyslený pohľad.
"Dúfala som, že ťa už neuvidím. Si už v pohode? Nebojíš sa vrátiť medzi starých kamarátov?" hneď po tom ako som tieto vety dopovedala zmeravela som. Toto si nemusela, povedala som si v mysli. Práve som nie veľmi nenápadne priznala, že viem pravý dôvod Jeydovho "výletu" a to ten, že sa zaplietol so zlými ľudmi a dostal sa do problémov o ktorých by radšej už nikdy nehovoril. Zmeravená ako stĺp som stála pred Jeydonom, ktorému tiež na chvíľu zmizol úsmev z tváre. Za chvíľu ho vymenil falošný úsmev, ktorým sa snažil nepripustiť si slová, ktoré som práve povedala.
"Nemyslela som to tak," jeho očiam som sa vyhýbala a rýchlym zamrmlaním som sa akoby ospravedlnila. Cítila som sa trápne a ešte viac dúfala, že Jeydon konečne vyjde von z mojej izby.
"A čo?" nasilu sa zasmial a poobzeral sa po izbe. "Pekná izba," rýchlo zmenil tému a znovu sa presunul k stolu no teraz zameral zrak na trofeje z môjho detstva.
"Pamätám sa keď si bola malá a zlatá a spolu s Jasonom sme na teba hádzali dážďovky," krútil hlavou a úsmev mu pohltil celú tvár.
"Tie dážďovky si bohužiaľ pamätám aj ja," chytila som sa za tvár a skrývala úsmev, ktorý mi spomienka na tieto chvíle vyčarila. "Hej, počkaj." pristúpila som ku nemu. "Stále som zlatá," zamračila som sa no úsmev na moje tvári zostal.
"Nepovedal som, že nie,"pozrel sa na mňa kútikmi mu myklo nahor.
"Ehm," spomedzi dverí bolo počuť Nathanove hlasné zakašlanie. "Ruším vás?" spýtal sa a pomaly pristupoval ku mne.
"Vôbec nie," úprimne som sa na neho usmiala a periférne uvidela Jeydona, ktorý sa rýchlo a bez slov hrnul smerom ku dverám. V momente ako prechádzal okolo Nathana sa na neho zamračil a Nathan na jeho výraz odpovedal zasmiatím sa na mňa. Prišiel ku mne a pokým Jeydonove kroky úplne neutíchli bol ticho.
"O čom ste sa rozprávali," objal ma a pozeral sa mi rovno do očí. "Teda okrem toho, že si zlatá," pošepkal mi do ucha a následne som jeho pery ucítila na líci.
"Už o ničom," zaklamala som. Nechcela som už spomínať Jeydonovu "minulosť".
Nathanove pery som cítila stále intenzívnejšie a po pár sekundách sa konečne presunul k mojim perám. Bozkávali sme sa a Nathanove ruky vytvárali na mojich bokoch mrazivé stopy. Začal ma posúvať smerom ku stene a ja som bez problémov začala cúvať dozadu. Po chvíli som na chrbte ucítila chladnú stenu, v tom istom momente som Nathanove pery cítila stále viac a viac. Jeho tempu som vôbec nestíhala.
"Pomalšie," usmiala som sa na neho a rukami ho jemne odsunula. Moje slová akoby ani nepočula znovu ma začal bozkávať, chvíľu som mu bozky opätovala no v zápätí som ho zase odstrčila. Nemohla som si nevšimnúť jeho výraz. Sklamaný výraz, oči mal zavreté a jeho jemné pery stisol do úzkeho pásika. Pre odľahčenie situácie som ho ešte raz letmo pobozkala na pery a chytila ho za ruku.
"Poďme naspäť dole," navrhla som a ešte rýchlo pohľadom skočila na hodinky. Svietilo na nich 3:24. Zodvihla som obočie a v mysli sa pousmiala Zaujímavé, na Silvester nevydržím ani len do polnoci a teraz...
Zišli sme dolu a v prostriedku miestnosti hneď vedľa Abigail a Chrisa sme začali tancovať.
 "Ahojte," usmiali sa na nás Abigail aj Chris. Spoločne sme sa na seba usmiali a ja som si na konci izby všimla Jasona. Stál tam ako nejaký bodyguard s rukami prekríženými a pozoroval ma. Po pár sekundách ku nemu pristúpil Jeydon s dvoma pohármi pravdepodobne toho nechutného mixu. Jason si odpil no Jeydon svoj pohár nasmeroval ku mne a usmial sa. Keď som si uvedomila, že ma vidí, uvedomila som si aj, že sa na nich pozerám, rýchlo som uhla pohľadom.
Medzi pesničky sa nejako dostala aj "Eu se te pego". Hneď ako som započula prvé slová  zasmiala som sa spoločne s Abigail a začali sme tancovať presnú kópiu tanca s pesničky. Na moje prekvapenie sa aj Nathan chytil a tieto naše dokonalé tanečné kroky pokračovali ešte nejakú tú chvíľu.