26.KORS

Chcela som vám poďakovať, že to čítate, aj keď nedávam každý deň :) A ešte chcem povedať, že som nadobro stratila ten zoznam a moja inšpirácia je na bode mrazu, no čo už. Dneska som to ako tak dala, ale to sa zlepší :) Dúfam, že budú dobré známky, nie ako ja. *Chloe
 Inak som to iba ja alebo ani vy si neviete predstaviť Liama ako bad guy? :D
 

Párty už išla na plné obrátky a ja som to zakotvila pri chlaste. Hneď vedľa pitia boli na kope darčeky. To kým otvorím... Skonštatovala som v duchu a pre estetický zážitok som si aj vzdychla.  Vedla darčekov boli muffiny. Na vrchu mali žltú polevu a na vrchu bolo písmeno C ružovou farbou. Vedla toho bola troj poschodová torta. Prvý chod bol hnedý s modrými guličkami, druhý bol žltý a po bokoch bolo ružovým napísané Happy Birthday Cassie a na treťom poschodí bola poleva zelená s mojou fotkou a vedľa číslo 18. Mala nepravidelný tvar, čo jej dodávalo umelecký nádych. Pri tom ako som obdivovala tieto výtvory sa za mnou objavil Toby. Bože, aký je krásny. Hltala som každé jeho slovo. Vlasy mal ako vždy roztrapatené a jeho zelené oči na mňa kričali: Poď bližšie, poď.. Musím sa ukludniť! Mal na sebe károvanú farebnú košelu zapnutú až pri krku a slabo hnedé až krémové  gate. Doladené to mal čiernymi converskami. Podal mi panáka a povedal tu ‘najneočakávanejšiu‘ vetu:

„Všetko najlepšie“ naliali sme to do seba. So mnou alkohol veľa nenarobí, no ako vidím s ostatnými to matka príroda plánovala inak. Toby bol na tom ako ja, čiže fajn. No ostatný sa podopierali o ďalších a tý zase o ďalších a takto vytvorili niečo ako domino. Stačilo jedno šťuchnutie. Mam nenormálnu chuť šťuchnúť do niekoho. No radšej som si zahryzla do jazyka a pokračovala v debate. Lenže tá dlho netrvala, keďže sa niekto, ani neviem kto, rozhodol zodvihnúť mikrofon.

„Halo, halo!“ Všetci, očividne opitý, sa na ňho pozreli.

„Čo takto nejaké hry, napríklad flaša?“ ozývali sa kladné pazvuky.

„Tak sa dajte do kruhu“ Všetci sa ako tak dopratali a sadli si do niečoho, čo aspoň mne nepripadalo ako kruh.

„Ideš? Keď ide o flašu nemôžeš chýbať“ žmurkol na mňa. Okej, čo má toto znamenať? Je normálny, veď má Melody a mňa si tu s kludným svedomím balí. Chytil ma za ruku a ťahal ma k ostatným.

„Kde je Liam?“ náhle niekto zvolal.

„Neviem, idem ho pozrieť. On tu chýbať nemôže“ afektovane mu odpovedala jedna baba/lahká ženská. Postavila sa na nohy a 50 centimerovými lodičkami a rozbehla po schodoch. Neklamem. Vážne musia mať aspoň 45! Zatial sme sa sadli k ostatným. Jediné volné miesto je vedla nás. Super, kamže si asi tak sadne Liam? Holy Shit! Pomaly zišli ruka v ruke po schodoch. Pripadalo mi to, ako keď, vo filmoch idú po schodoch baby a všetci sa na nich s otvorenýmu ústami pozerajú. Jeho pohlad prebleskol po všetkých prítomným a zaparkoval svoju drahocenú rit akurát vedla mňa.. No to si robíš srandu? Kričala som na neho v mysli. Niekde hlboko v srdci som dúfala, že mu to nejako telepaticky môžem preniesť do jeho hlavy. Najskôr sme hrali tú hru, kde vzdýchneš kartu k perám a presunieš ju ďalej. Bola som obklopená akurát Tobym a Liamom. Ako to išli k Liamovi a on to dával mne, sme mali celý ten čas oči nalepené na sebe. Nevedela som, čo robiť. Mala som na mále. Skoro som vyflusla tú kartu a vlepila mu poriadny bozk, no namiesto mňa to spravil Toby. Keď som mu dávala kartu k ústam, zhodil kartu a dal mi pusu. Nechcem tu klamať, ale bozkával sa dosť dore. Hralo mi to do kariet tým, že sa Liam pozeral, ale pri tom aj keď sa bozkáva ako sa bozkáva, nebolo tam niečo. Ja to neviem pomenovať, no niečo tam chýbalo. Odtiahla som sa. Síce až po nejakej chvíľi ale odtiahla som sa.

„Ehm..“ ozvalo sa nejaké dievča.

„Čo ďalej?“

„Flaša!“

„Kto začne?“ chvíľu bolo hrobové ticho. Jediné, čo som mohla počuť, boli cvrčkovia na záhrade.

„Oslávenkyňa“ niektopotichu povedal. Zrazu sa všetci rozkričali. Roztočila som flašku a jej hrdlo ukázalo na jedného chalana. Nebol pekný, no niečo z neho neskutočne vyžarovalo. Už som sa s ním párkrát rozprávala. On je ten typ, čo keď prídete do tej istej miestosti do troch sekúnd sa rozosmejete. Málo ludí má taký dar, že vie rozveseliť aj smutných ludí. Po štvornožky som sa k nemu doplazila a dali sme si pusu. Bolo to dosť krátke, keďže som sa netúžila bozkávať s každým druhým chalanom. Popri bozkoch sme sa strašne smiali. Odtiahli sme sa naraz a vrátili sa na miesto. Neskôr som sa postavila a vyšla do izby. Nechcelo sa mi tam už byť. Bolo aj preto, lebo začali hrať hru, kde keď neuhádne si musíš niečo vzliecť. Tý musia byť riadne mimo.  Hodila som sa na posteľ a začala si luskať do rytmu pesničky čo šla dole. Neskôr som si začala aj spievať. Neviem prečo, proste sa mi chcelo. Sadla som si na pokrčené nohy. Keď pesnička skončila lahla som si znova, no tentokrát so mnou nič nepohlo.

***

Po dlhšej dobe rekapitulovania bozku s Tobym, kde som zistila, že sa mi nepáči ani len o trošku viac ako Liam, som sa postavila. Ani som nerozmýšlala kam pôjdem, nechala som to na svoje nohy. Zaviedli ma do kuchyne. Cestou som sa predrala cez úplných buldozerov. Vošla som ku pitiu a nabrala si do kelímka. Ako som sa predierala davom nejaký imbecil do mňa drgol a hneď za ním niekto iní do mňa skočil. Celý obsah pohára skončil na mne. V nanosekunde sa to navsiaklo a smrdela som ako prístrešok môjho bratranca. O ňon neskôr. Počúvať o ňom zvládnu iba silné osobnosti...

„Do riti!“  zahrešila som a hneď na to som vybehla do kúpelky. Tam sa o niečo pokúšali dvaja ludia opačného pohlavie. Myslím si, že viac to rozoberať netreba... Luskala som prstami a vykrikovala som aby vypadli.

„A von! Chodte na záhrade ale inde vy prasatá.“ Vybehli von a už ich nebolo..

„Uchyláci nechutný!“

„Zlý deň, čo?“ Spýtal sa ma pokojným hlasom Liam. Pohodlne sedel na zemi opretý o stenu. Až do teraz som si ho nevšimla.

„Čo tu chceš?“ Postavil sa zo zemi a začal sa približovať.

Dopratala som sa k umyvadlo. Pri kefovaní trička som chcela prehlušiť to ticho.

„Takže, kto je M?“ Liam viditeľne zbledol. S roztaseným hlasom odpovedal:

„Aká M? Kto je M? Ja žiadnu M nepoznám!“

„Si zrazu nejaký hyperaktívny. Toľko si mi nepovedal už dosť dlho“ milo som sa usmial. Nechcelo sa mi ho trízniť, no po chvíľke som si to neodpustila.

„Držím vám palce“

„Komu?“

„Tebe a M“

„Počkaj, ja a M, my sa nenávidíme. A čo inak ty a Toby?"

„Neklam mi, však som videla ten papierik“

„Cassie, ty žiarliš?“

„Prosím? Nie! Ja sa snažím iba o komunikáciu“

„A prečo tak strašne túžiš po komunikácií so mnou?“ zodvihol obočie. Prevrátila som očami.

„Vie niečo aj zobrať, bez toho aby si si namýšlal?“

„Pri tebe to bude ťažké, ale pokúsim sa“

„Takže...“ vypla som vodu a priblížila som sa k nemu.

„Chcem sa rozprávať, o tom kto je M“ šklblo mu kútikmi. Priblížila som sa k nemu ešte viac a chytila zakryla mu pery rukou.

„Nesmej sa, myslím to vážne. Že je to tá s opätkami ako mrakodrap, tá čo šla pre teba, keď sme hrali hru. Tá po tebe očividne išla“ odtiahla som si ruku a bola osm na odchode späť k umyvadlu keď ma chytil za ruku. Nervozne som sa na neho pozrela.

„Mňa ONA nezaujíma...Prečo ťa to tak fascinuje?“ Hlavne teraz nekoktaj!

„Nehaj tak...“ znova ma potiahol. No ja v takejto blízkosti nevydržím.

„Ehm, ak dovolíš, idem si umyť  tričko“ Jeho zrak putoval na moje mokré tričko, ktoré odhaľovalo viac ako bolo potrebné. Povedzme, že kebyže takto prídete k nejakej reholnej sestre, nebola by zrovna nadšená. Keď už bolo čisté, bolo ešte stále mokré. Neviem či to bolo tým alkohol ale jednoducho som si ho vyzliekla a hodila do pracieho koša. Neriešila som, že tam Liam stál. Vošla som späť do izby a otvorila som skriňu. Zrazu ma chytil za boky a pretočil si ma k sebe. Oprel ma o skriňu a zapozeral sa mi na boky, bradu, pery, oči... Preštudoval celú moju tvár. Celá som sa triasla, a nemalo to nič spoločné s tým, že som bola bez trička. Počkať! Ja som bez trička?! To je nefér! Bezmyšlienkovite som si položila ruky na jeho chrbát a priblížila som sa k nemu neprerúšajúc náš očný kontakt. Bolo mi blbé, že som iba v podprsenke a ešte k tomu čipkovanej. Chytila som mu olen trička a vyzliekla mu ho. Očividne som trošku v podnapitom stave. Toto by som normálne neurobila, alebo áno? Nie!

Ha 1:1. Lišiacky a usmial a pristúpil ešte o krok bližšie. Dotýkali sme sa nosmi.

„Už si konečne priznáš, že ma chceš?“

„A ty?“

„Ja sa netajím tým, že po tebe túžim“ tak a to mi stačilo....... Pokračovanie nabudúce.. Vždycky som to chcela napísať :D