29.Maybe One Day

 Dnes naozaj krátka časť, no cítim sa omnoho lepšie keď pridám aspoň niečo :) Ešte aj budúci týždeň mám nabití písomkami no nie tak veľmi ako doteraz :) Konečne budem mať aj čas písať príbehy!! :D 
PS: Určite ste si už prečítali, že budeme mať na našom blogu novú "spisovateľku" Lucy ;) Čítala som kúsok z toho čo napísala a som si istá, že sa to aj vám bude páčiť :)
Hope you will like this :)
 *Charlotte*

Party skončila a ja som ležala vo svojej posteli. "Ako som sa sem dostala?" zamrmlala som si keď som konečne identifikovala svoju izbu. V celom dobe bolo hrobové ticho a ja som sa pomaly prehadzovala na posteli. Vonku už vychádzalo Slnko no moje tmavé zatiahnuté závesy do izby nevpúšťali žiadne svetlo. Rozsvietila som preto opatrne lampičku. Poobzerala som sa okolo seba a skúmala hlavne to, že som na sebe nemala topánky a niekto ma zakryl paplónom. Sama by som sa sem takto nedostala, skonštatovala som. Napriek náhlej bolesti hlavy som dokázala prísť k myšlienke, že jediný kto to mohol byť bol Nathan. Abigail bola ku konci dosť mimo a spoločne s Chrisom odišli, Sarah a Caleba som našťastie už nevidela a posledný bol Jason, ktorý by si neodpustil nejaký vtip ako napríklad pomaľovať mi tvár. Pri tejto myšlienke som v momente pribehla k zrkadlu. "Rozmazaná, ale inak...," zašepkala som. "Takže Nathan,"usmiala som sa o pretrela si čelo. Vydrhla som so tvár pretože make-up sa ku nej nehorázne prilepil. Hlava mi stále viac a viac vrešťala. Nálada sa mi okamžite zhoršila a ja som zo skrine prudko vytiahla tepláky a veľké tričko. Vlasy som si stiahla do vrkoča a pridržiavajúc sa steny som prešla do kuchyne. V dome už nikto neostal no dom bol aj tak plný a to kúskami rozbitých alebo na koberec vyliatych fliaš, popukaných balónov, nedojedenej pizzy a iných vecí. V kuchyni som sa predrala medzi popadané stoličky a neporiadok okolo len zhoršoval moju už aj tak zlú náladu. Otvorila som dvierka skrinky tak prudko, že smi skoro ostali v ruke. Rovnako prudko som vybrala sáčky na smeti a pri zatváraní dierok som skoro prerazila stenu za nimi. S dupotom som prechádzala po schodoch a rýchlo skontrolovala čas. Hodinky ukazovali niečo málo po siedmej ráno.

"Vstávaj," vtrhla som ku Jasonovi a zasyčala na neho. Rozvaľoval sa na posteli a moje slová úplne ignoroval. Hodila som na neho sáčok a až tento silný náraz ho prebudil. "Čo?" pozrel sa na mňa a v momente ako si všimol vrecko na svojom chrbte zaboril hlavu znovu do vankúša, "To má čas," povedal do vankúša a ja som mu ledva rozumela. Pristúpila som ku nemu a nahlas povedala, "Rodičia prídu za necelé štyri možno päť hodín a podľa toho to čo som videla a v akom stave sa dom nachádza, tak už teraz nestíhame," prevalila som ho na bok a konečne ho prinútila vsať. Otočila som sa ku dverám a na kresle uvidela Jeydona. Spal vo veľmi neurčitej polohe a rovnako ako Jasona ani jeho neminul útok sáčkom, "Poď aj ty!" povedala som mu hneď ako otvoril oči. 

Prechádzala som po byte a zbierala všetko čo mi padlo pod ruku. Na tvári som mala otrávený výraz a celé dve hodiny neprehovorila ani slovo, napriek tomu, že Jeydon sa o nejakú tú konverzáciu snažil. Keď sa na zemi už prestalo všetko povaľovať vrhla som sa na čistenie kobercov, na moje prekvapenie to šlo veľmi ľahko a aj drobnosť ako čistý koberec mi mierne zdvihla náladu. 

"Za chvíľu to už budeme mať," vošiel do obývačky Jeydon a poriadne zničení sa hodil na sedačku. Vďaka lepšej nálade som mu s úsmevom odpovedala, "Hej," aj v tomto jedom slove bolo viac nadšenia ako za celé tri predchádzajúce hodiny.

"Konečne máš dobrú náladu," usmial sa na mňa a skorej ako som stihla zareagovať začal hovoriť ďalej. "Včera to bolo niečo iné," prevrátil očami a neskôr na mňa pozrel so šibalským úsmevom.

"Prosím," zodvihla som obočie a postavila sa pred neho. "Včera som mala úplne dobrú náladu," rýchlo som dodala. 

"Čo?" zasmial sa a vstal zo sedačky. "Ty si asi včerajšok moc nepamätáš," oznámil mi s tichým povzdychnutím.
"Prestaň," prekrížila som ruky a tvárila sa urazene, čo som v tejto chvíli aj bola. "Pamätám si všetko," nahlas som prehltla a uvedomila si, že si vôbec nepamätám ako som sa dostala do postele a ešte pár iných vecí.
"Naozaj?" pokrútil hlavou a úsmev sa mu rozliehal po tvári.
"Samozrejme," povedala som neisto. Kľakla som si naspäť na koberec a čistila už aj tak dokonale čisté miesto.
"Hmmm, jasne," Jeydon sa poobzeral po izbe. Jeho prítomnosť mi odrazu veľmi prekážala. No omnoho viac mi prekážala neistota čo som robila tých pár hodín čo si nepamätám. Prehovárala som samu seba aby som sa na to spýtala Jeydona to bála som sa. Keď mi povedal, že som mala zlú náladu možno som ľudom, ktorých mám rada povedala niečo čo by som inokedy nepovedala.  Prehovárala som samú seba a otázka zo mňa vyletela až v okamihu keď sa Jeydon vybral smerom von z izby.
"Počkaj," zakričala som na neho možno až veľmi zúfalo. "Čo som robila? A, ako si myslel, že som mala zlú náladu?"
Pousmial sa, "Neboj sa. Bola si hnusná iba na mňa a Jasona. Nič neobvyklé," po chvíli sa rozosmial.
Potichu som si vydýchla no cítila som sa previnile, že Jeydon berie moje hnusné správanie k nemu a Jasonovi ako samozrejmosť. "Prepáč," vyšiel zo mňa tichý hlások.
Jeydon s úsmevom pokrútil hlavou, "V pohode. Ja aj Jason vieme, že nás miluješ," žmurkol na mňa a ja som sa na neho široko usmiala. Jeydon bol pre mňa ako druhý brat len možno otravnejší ako Jason. "No tak keď chcete žiť v klamstve tak potom, hej. Milujem vás," zasmiala som sa a vyšla von z obývačky.
"Super party," zakričal za mnou Jeydon a v hale si spoločne s Jasonom tľapli. "A čo tá...," začali si šepkať a aj napriek mojej veľkej stahe započuť čo Jeydon hovorí Jasonovi som neuspela. Bezdôvodne som prebehovala od chladničky ku stolu a tvárila sa, že niečo robím.
"Poprosím si lievance," Jeydon si sadol za stôl a zakričal na mňa ako na servírku.
"Tsss," odpovedala som mu.  "Budem sa tváriť, že som nič nepočula," hovorila som a môj hlas smeroval do chladničky.
"Mám to zopakovať?" stále dobiedzal Jeydon.
"Kebyže si Nathan," pridal sa do nášho rozhovoru ešte rozospatý Lucas. Pri spomenutí Nathana Jeydon okamžite stíchol. Vstal od stola a rýchlo vyšiel von. Zamračila som sa rýchlym krokom išla za Jeydonom.
"Rozmysli si čo chceš jesť," chytila som Lucasa za plecia a ďalej kráčala za Jeydonom.
"Aký je tvoj problém?" zakričala som na neho zatiaľ čo on sa tvárim veľmi zamestnaný prepínaním programov. "Jeydon! Čo máš ty aj Jason proti Nathanovi?" povedala som rázne a postavila sa rovno pred televízor. Jeydon sa na mňa pozrel s ovládačom v ruke a iba mykol plecami.
"Odpovedaj," povedala som už kľudnejšie.
"Proste ho nemám rád. Nieje pre teba dobrý," povedal rýchlo.
"A to už prečo? Nebodaj ho poznáš?" krútila som hlavou.
"Poznám ho až moc dobre," na okamih prestal hovoriť. "Hrávali sme spolu futbal. Pamätáš?" zodvihol obočie. Narovnala som sa a jemne znervóznila keď som si uvedomila, že Nathana pozná dlhšie a možno aj lepšie ako ja.
"Tak mi povedz čo by som o ňom mala vedieť," sadla som si vedľa Jeydona.
Otočil sa ku mne bez najmenšej emócie na tvári. "Po prvé. Nieje pre teba dosť dobrý. Po druhé je to kretén. Po tretie je to debil a ďalšie body sú podobné ako predchádzajúce."
Zvraštila som čelo, "Mýliš sa."
"Oh, naozaj?" zamyslel sa. "Posledné čo ti môžem povedať, že som prekvapený, že chodí s tebou. Nie si jeho typ," celú si ma začal prezerať.
"Prosím, vysvetlenie," povedala som urazene.
"Neber si to zle. Jeho typ dievčat je presný opak teba. Proste dievča ako Kimberly."
Pri započutí jej mena sa mi zodvihol žalúdok. "Tá Kimberly?" povedala som omylom nahlas. Tá Kimberly ktorú som stretla v parku. Tak preto mi už vtedy bola taká nesympatická, zasmiala som sa v duchu.
"Proste si nemyslím, že by sa dalo na Kimberly zabudnúť," pokračoval. "U nej mal všetko. Ak vieš čo tým myslím," mierne mu trhlo kútikmi...