29. KORS

Dneska trošku kratšia a je tam jedna scéna, ktorá sa sem moc nehodí, no mne sa neskutočne páči.
I hope you will enjoy it :)



"Ahoj" pozdravil ma s krásnym britským prízvukom. Neobťažovala som sa ani odzdraviť a hneď som si ho k sebe pritiahla. Vkĺzla som mu jazykom do úst a prešla mu ním po zúbkoch. Veľmi rýchlo pochopil, že sa nechystám od neho oddeliť. Prisal sa mi na pery a jemne mi ho opätoval. Prispôsobil sa. Jemne mi kusol do pery a odtiahol sa. Tým vytvoril ďalšiu vlnu neovládateľnej túžby nikdy ho nepustiť. Dneska sa od neho nepohnem ani na krok!
"Čím som si to zaslúžil?"
"Ber to ako odvahu na dnešný deň"
"Aha, v tom prípade si myslím, že jej ešte nemám dostatočne" lišiacky sa usmial. Následne mi vlepil bozk. No nie hocijaký. Bol plný neopísateľných pocitov. Tých kladných. Položila som mu ruky na hruď a jemne ho odsotila. Vyceril zuby a šťastne sa spýtal:
"Pripravená" neisto som prikývla. Aj ja som bola šťastná, no iba ak bol blízko mňa. Strašidelne som si to uvedomovala. Nemala som rada, keď som bola na niečom závislá. Teraz viem, že ak mi ublíži alebo opustí, budem trpieť. No nejako sa z toho vypletiem. Som silná osobnosť.....
***

Do auta presvitalo slnko. Teplota...31 stupňov. Lenivé lúče sa mihotali o interiér v aute. Keď sa jeden nezbedný lúč oprel o moje nohy, zapla som klímu. Nemám leto v láske. Milujem jar. Všetko kvitne, vietor sa pohráva s vlasmi ľudí, odvieva listy stromov, napomáha vtáčikom na ich let. Všade sú pestré farby, a vzduch voní po.. no proste po jari. Jar má špecifickú vôňu. Nenapodobiteľnú! Zapla som rádio, no nikde nič. Už ma chytali pazúre nervozity. Ako by to nestačilo, vonku pieklo tak, že ak by ste robili vajce o najbližší kameň, mali by ste obed do troch sekúnd. Úprimne som prekliala už tristo staníc. Už ma opúšťala trpezlivosť. V posledných kvapkách trpezlivosto som napokon našla moju obľúbenú stanicu. Meridian FM. Auto rozozvučala hudba od We are the kings- we'll be a dream. Vyzliekla som si sveter, čo sa nezaobišlo bez odhalenia istých miest na mojom tele. Moja pokožka bola jemná a celé auto rozvoňalo po kokose.
"Hmmmm" zahmkal Liam na moju trčiacu červenú čipkovú podprsenku. Zahanbene som sa zapýrila.
"No čo, nikdy nevieš, kde ťa opre nejaký krásavec..... ako napríklad Toby" Po chvíľke uspokojenia sa zachmúril. OMG,on žiarli! Takže ma má rád. Bol taký chutný. Jemne odul spodnú peru. Všimol by si to iba skúsený pozorovateľ, čím som ja bola. Vedela som, že so mnou neprehovorí. Sveter som hodila do zadu a pohľadom som zavadila o piknikový košík.
"Kam ideme?"
"Nepoviem" povedal rozhodne.
"Ale no ták. Nežiarli, Liam" jemno som mu povedala. Tvrdohlavec pokrútil hlavou. Pomaly zastavil na príjazdovej ceste a zaparkoval na jej kraji. Dala som mu pusu na líce.
"Teraz?" pokrútil opäť hlavou. Tentoraz som mu jemne prešla perami po krku.
"Teraz?" zašepkala som mu do ucha. Pokrútil hlavou, no vôbec nie tak rozhodne ako do teraz. Šťastná, že sa blížim k výhre som sa usmiala.
"Budeš potrebovať viac, aby som t....." zastavila som ho bozkom. Jemne som ho hryzla do spodnej pery.
"E-e, nepoviem" zaťato, no zároveň slastne zašepkal. Bola to záporná odpoveď, no z úst mu vyšli kladné hlásky. Odsunula som sa zo svojho sedadla a presadla si obkročmo cez neho. Ruky som mu zaplietla do vlasov.
"Teraz?" zašepkala som to tak ticho, až som sa divila, že ma počul.
"Možno"odpovedal popri bozkoch. Jeho ruka putovala všade možno. Jednou mi kopíroval stehno a druhú mal pod mojím tričkom na chrbte. Vášnivo som ohýbala telom. Ovládol ma príliv tepla. Prirovnala by som to temnote. Viete, že niekde je cesta von, no neviete ju nájsť. A občas ani nechcete, jej tmavá stránka vás priťahuje. Začínam mať starosti, čo sa bude diať, ak budeme u mňa a nie v aute. Začínala som preklínať rozhodnutie, ísť autom a nie motorkou.
***

Otázky typu: Kam ideme? som si nechala pre seba. Chcelo to dosť sily zahryznúť si doň a nevyšteknúť ich na neho. Pri riadení sme občas zavadili o seba pohľadom. Nenápadne som na neho úkusom pozrela, v tom okamihu ustúpil pohľadom späť na cestu. Boli sme..'nenápadní'. Asi na tretíkrát ma to už omrzelo. Keď sa na mňa pozrel vyplazila som mu jazyk a vypúlila oči s jedným obočím zdvihnutým. Zasmial sa.
"Vieš o tom, že by ma v živote nenapadlo, že skončím akurát s tebou?" Povedala som to s dávkou nostalgie. Pozrel na mňa ako Garfiel, keď mu niekto ukradol lazane.
"Samozrejme, priťahoval si ma už od začiatku (spokojne sa zaýril) no odradili ma tvoje fanúšičky. Ti raz nahrám, ako trávia prestávky" Zdvihla som ruky ako maňušky.
"Ach, dneska sa na mňa pozrel Liam"
"On je taký chutný"
"Chutný, vážne?" skočil mi do reči zaskočený Liam. Mal zdvihnuté obočie. Odignorovala som ho a pokračovala. "Počula som od Natali, ktorá to mala od Emily a ona od sestry, ktorá to mala zo spolku roztlieskavačok, že sa mu ľúbia baby s krásny úsmevom"
"Tak to znamená, že budem každú chvíľu pani Paynová. HA-HA" afektovane som sa zasmiala.
Veľavravne som sa na neho pozrela. Liam sa na mne dosť zabával. Keď som videla jeho krásne oči upierajúce sa na moje pery, mimovoľne som sa usmiala.  Natiahol ku mne jeho ruku a jemne mi pohladil líce.
"Našiel som si dievča s najsladším úsmevom" zašepkal. Zacítila som červeň hrnúcu sa do mojej tváre. Rýchlo (aby si to nevšimol) som mu položila ruku na líce a pootočila ho na cestu.
"Sleduj radšej cestu, Rómeo"
"Zničila si nám romantickú chvíľku" zahundral si popod nos.
"Ako ti to môžem oplatiť šlachetný cudzinec?" šklblo mi kútikmi a šibalsky sa na mňa pozrel. Vyceril jeho geniálne biele zúbky.
"Hm, niečo ma napadlo" Zahrala som sa na hlúpe dievča. Neviem prečo, no chcela som to počuť z jeho úst. Tie ústa, pery, mäkké pery.. Prestaň! pokarhala som sa.
"Ano, čo také?" anjelsky som sa na neho pozrela. Nevybuchla som smiechom. Hodiny herectva z tretieho ročníka boli predsa na niečo dobré. Hrýzol si do pery. Už chápem, čo to s ním robí, ak to robím ja. Rozmýšlala som nad tým, čo by sa stalo, ak by som prevzala volant, zaparkovala, a vrhla sa na neho. V zadu je dosť miesta. Opäť letela imaginárna facka. Pre efekt som zaaukala.
"To si nechám na inokedy. Keď budeme samy."
"Hambíš sa za mňa?" naťahovala som ho.
"Práveže nie" na perách sa mu pohrával tajuplný výraz.
***

Išli sme cez polia ruka v ruke. Steblá trávi mi siahali až nad kolená. Ďaleko, až pri skalách, ktoré hraničili s jazerom, som zbadala Natea s Kate. Sedeli na skalách a nohy si namáčali vo vode. Liam si ma k sebe privinul a pobozkal mi temeno hlavy.
"Nie ja som to hovorila"
"Ja som to povedal ešte pri raňajkách"
"Ja ešte mesiac pred tým!"
"O čom sa hádate?" zaplietli sme sa do témy s Liamom.
"Ale tuto pán múdry hovorí, že skôr uhádol, že budete spolu" nechápavo sme sa na seba pozreli.
Zobrala som si flašku minerálky. Išli sme sa pozrieť na vodu. Sedeli sme v objatí. Zrazu sa ozval tlmený zvuk. Akoby niekto pišťal.
Vrátili sme sa ku skalám, no videli sme iba Kate. Keď nás zbadala pokrútila hlavou.
"Čo zas urobil?" vyhŕkol Liam. Kate namierila prst na vodu. Nechápavo sme sa naklonili cez skaly.
"No to si robíte srandu" pri okraji vody sa zmáčalo naše jedlo.
"Vyhodil ho nechtiac. Pohol sa pre niečo do ruksaku a keď sa otáčal, zhodil ho do vody. Potom sa nahnevane rozbehol do lesa. Keď som sa ho snažila zastaviť, povedal, že to nechápem. Že to malo byť dokonalé"
"Ja tomu nerozumiem" priznala som.
"Idem ho nájsť" ozval sa Liam. Zmizol v húštine stromov a kríkov nahromadených na seba. S Kate sme si začali hovoriť historky od výmyslov sveta. Keď sa vrátil, dohodli sme sa, že pôjdeme so nejakej reštaurácie. Kate dodala, že do tej najbližšej. Zastavili sme asi päťdesiat kilometrov v jednej menšej reštaurácii s názvom kamenný útes. Kate sa rozbehla a objednala skôr ako sme došli do vnútra. Sedela spokojná pri stole. Podišli sme k nemu, no Liam ma chytil za ruku.
"Poďme sa poprechádzať" chcela som mu povedať, že sa mi neche no mal naliehavý pohľad. Vyšli sme von a za budovou som prehovorila:
"O čo ti išlo? Ja som hladná!"
"Nekrič a poď. Vysvetlím ti to cestou" prstom namieril do lesa na lúku. Bolo tam množstvo kvetov, ktoré som nevedela pomenovať. Vzdialili sme sa.
"Teraz hlavne nekrič, no Nate ju chce požiadať o ruku" vyvalila som na neho oči.
"Prosím? Veď má len 20 rokov!"
"Cassie, život je moc krátky na to aby odďalovali nevyhnutné" povedal to bez výrazu v tvári, no v hlase mu rezonoval cit. Neistotu vystriedala neskutočná radosť.
"Myslíš, že povie áno?" zachichotala som sa.
"V to dúfam. Nate bol poriadne nervozni. Chcel aby bolo všetko dokonalé" Kráčali sme hlbšie do lúky. Pohlcovalo nás viac a viac kvetov.
"Ako zabijeme čas?" opýtal sa ma. Nevedela som prísť na odpoveď. Zahladela som sa na kvety. V tom ma niečo napadlo. Nebolo to nič moc, no lepšie ako ticho.
"Aký kvet by si mi dal?"
"Prosím?" jemne sa zasmial. Mal zvonivý smiech. Príjemne ma pohladil po ruke. Prešiel si rukou po brade.
"Ruža asi nebude dobrá odpoveď, že?" prevrátila som očami.
"Akoby ste vy muži čítali jednu a tú istú knihu. Prečo dávate všetci ružu?"
"Tebe by sa ani nehodila"
"A aká sa teda ku mne hodí?"
"Ruža nie, pretože ty nemáš trne, nie si zlá. Potom tu je púpava, je žiarivá ako ty, lenže púpava sa vyskytje všade. Ty si jedinečná. Si ako tento kvet." ukázal na krásny modrý kvet ktorý sa na koncoch lupeňou sfarboval na fialovo.
"Prečo akurát tento?"
"Pretože som ho videl teraz po prvý raz. Je chránení a má krásne sfarbenie. Je osviežujúci"
"Ja som pre teba osviežujúca?" na tvári sa mi pohrával úškrnok. Pravda bola taká, že to čo práve povedal bolo to najkrajšie, čo som kedy počula.
"Tak som to nemyslel. Je štíhly a hrdý. Štíhla si a hrdá tak isto. Ešte som ťa nevidel cúvnuť z hádky"
"Ale zobralo by ti to veľa času natrhať ich"
"Pre teba by som to urobil" zastavil sa a prudkým pohybom sa premiestnil predo mňa.
"Už by sme mali ísť" ozvala som sa. Podišla som do predu. Liam ma dobehol a do dlane mi vtisol kvet.
"Nechceš vedieť ak sa volá?"
"Nie. To by stratil väčšinu krásy. Keby stratil tajuplnosť, už by ma neozaujímala tak ako teraz" citlivo som si ju preberala v rukách. Dorazili sme do reštaurácie. Vošli sme do vnútra a ovalil nás krik a spev. Kate za nami dobehla.
"Povedala som áno!" ukázala krásny prsteň. Týčil sa jej na ukazováku. Pýšila sa ním, no kráse jej nekonkurovala..... Pokračovanie nabudúce *Chloe