37. Maybe One Day

Tak pevne dúfam, že v tom nemám chyby a príbeh dáva zmysel, kedže nemám silu prečítať si všetko ešte raz :D Túto časť chcem venovať Chloe, kedže ma so scénou, ktoré sa v tejto časti odohrá, otravuje už pomerne dosť dlho! :D ♥ 
*Charlotte*


Pomaly som sa stiahla popri stene až k zemi. Abigail ma bez slov objala a jemne mi prechádzala rukou medzi pramene vlasov. "To bude dobré," zapriadla nakoniec potichu. 
"Abi. Ja som v pohode!" snažila som sa znieť bezstarostne no môj roztrasený hlas značil niečo iné. "Nathan je mi ukradnutý," skúsila som to ešte raz. "chcem vidieť Jeydona." Zahľadela som sa jej do očí najúprimnejším pohľadom aký som dokázala vykúzliť. 
"Si naozaj v poriadku?" 
"Poď." S úsmevom som jej podala ruku. Ruka sa mi triasla preto som si ju druhou trochu pridržala."Nájdem si ťa neskôr," objala som ju. 
"Som na telefóne." Cúvala dozadu. "Ak budeš chcieť odvoz som tu! A sľubujem, že pôjdem pomaly." Jednu ruku si priložila na srdce a druhú nasmerovala ku stropu.
"Ďakujem," naznačila som ústami. Počkala som kým sa na chodbe neocitnem sama. "Jeydon." Oslovila som ho akoby som čakala, že mi odpovie. Samozrejme chodba ostala rovnako tichá ako doteraz. Prešla som ku schodom no dole som nezišla. S nadhľadom som pozerala na ostatných. Ryšavovlasé dievča už bolo nalepené na niekoho iného. Tí sa našli. 
"Au," ozval sa tichý, tlmený hlas spoza dverí priamo za mnou. Mykla som sebou. "Jeydon?" Prilepila som ucho o dvere. Boli pootvorené preto sa pod tlakom mojich rúk ešte viac otvorili. Cez malú medzierku som uvidela Jeydona. Nakláňal sa pred umývadlom a pod prúdom vody si umýval tvár. Okamžite som vošla za ním. Dvere som potichu zatvorila. Prišla som ku nemu, ruku som mu položila na chrbát, "Ďakujem." 
Jeydon sa narovnal a moja ruka sa bezvládne vrátila naspäť k boku. S Jeydonovej tváre sa hrnuli kvapôčky vody. "Ďakujem," zopakovala som no hlas ma zradil. S očí mi začali tiecť slzy.
"Hlavne neďakujem," pokúsil sa o úsmev no tvár mu zmrazila bolesť. Mokrou rukou mi prešiel po líci a tak zahladil stopy po slze. Zakrútila sa mi hlava, rýchlo som hľadala oporu. Oprela som sa o stolík za mnou. Našťastie bol na vrchu prázdny preto mi poskytol skvelú podporu. Jeydon si ma premeriaval pohľadom. Jeho oči po mne kĺzali zo strany na stranu, od hlavy až po päty. 
"Čo?" Vyhýbala som sa jeho pohľadu.
Jeydon zodvihol obočie, "Čo?" Na tvári mal neodolateľný úsmev. Prikročil bližšie a slabé svetlo na ňom odhalilo známky zápasu. Na pere presne na mieste pearcingu mal tenký pramienok krvi. Okrem ďalších malých škrabancov a modrín mu pravé oko pohltila modrá podliatina. 
"Ehm, nič. Vôbec nič," Rýchlo som sa vyhla jeho hlbokým očiam. Schytila som uterák a položila ho pod vodu. Z horúceho prúdu stúpala para, ktorá otepľovala celú izbu. Jemnými pohybmi som mu umývala už aj tak mokrú tvár. Pri každom dotyku jemne zvraštil čelo. Vzal mi z rúk uterák a naše ruky sa dotkli. Bola to iba sekunda no aj tá stačila na zamrazenie. Jemne mi prešiel po ruke. Približoval sa stále bližšie, ani jeden z nás sa nepohol. Nechceli sme prerušiť to nežné spojenie. V mysli som bojovala s myšlienkou Chcem ho pobozkať. 
Nie. Nemôžeš, pripomenula som si. Nakoniec som ustúpila ako prvá. 
"Neboj sa," pohladil ma po líci. Aj napriek tomu aký mi bol jeho dotyk príjemný som znovu ustúpila. "Nebojím sa." Myslela som to úprimne no z nejakého dôvodu sa celé moje telo bálo a pri každom dotyku ustupovalo. 
"Prepáč," povedal sklamane po mojom ďalšom myknutí. Srdce mi bilo ako splašené. 
"Ja len. Bojím sa mať niekoho zase rada." Bleskovo som vymyslela nepravdivú výhovorku. Jeydona som chcela mať rada. Už som ho aj mala.
Jeydon sa nežne zasmial. Znovu som sa oprela o stolík, aby som našla stratenú rovnováhu. Chytil ma za obe ruky a venoval im dva nežné bozky. Približoval si ku mne stále bližšie a tentoraz som konečne neprotestovala. Približoval sa stále bližšie a bližšie až pokým nestál priamo predomnou. Zrazu ma posadil na stolík. Konečne som mu videla priamo do tváre. Vpíjal sa do mňa svojimi zvodnými, zelenými očami. Vtedy som si uvedomila, že tento moment som si už párkrát niekde hlboko v mysli predstavovala. Prstami som mu jemne prechádzala po vlhkej pokožke. Pohladila som líce na mieste dlhej rany a nakoniec zranenú peru. Keď som si všimla, že aj najmenší dotyk mu spôsobuje bolesť stiahla som ruky a položila si ich na kolená. Jeydon ma chytil za boky a posunul ma až na úplný okraj stolíka. Nohy sa mi voľne hompálali pri jeho bokoch. Svoje ruky si položil tesne vedľa mojich stehien. Hlavu naklonil a priblížil sa ku mne. Vtedy sa konečne moje pery dotkli tých jeho. Boli neskutočne jemné. Pearcing na jednej strane mi príjemne prebiehal po pere. Veľmi rýchlo som jeho bozku podľahla. Jeydon sa jednou rukou oprel o stenu za mnou. Pery sa odlepili od mojich a prešiel mi k uchu. "Netušíš ako sa cítim keď som s tebou." Jeho slová ma šteklili po celom tele.
"Nemali by sme." Z mysle som nedokázala dostať nepríjemný pocit, že som sa iba ráno rozišla s Nathanom. Aj keď je to blbec nemusím sa správať ako on. Chytil ma okolo pása a vášnivo pritisol svoje ústa na moje.V okamihu sa mi hlava naplnila iba touto chvíľou. Moje slová našťastie ignoroval. Tisol sa na mňa celým telom. Naše telá sa dotýkali na niekoľkých veľmi citlivých miestach a bolo neskutočne zložité prinútiť sa odtrhnúť sa od neho. Nakoniec sa mi to podarilo, "Spomalme." Po dopovedaní sa ma zmocnil zlý pocit. Keď som o toto naposledy požiadala Nathana vybafol na mňa. Bála som sa, že teraz znovu zažijem ten pocit, že niekomu nedokážem dať to čo očakáva. 
No u Jeydona som sa bála zbytočne. Ustúpil a pohladil ma po tvári. Sladko sa na mňa usmial. "Ty naozaj nevieš čo pre mňa znamenáš," kusol sa do pery.
Opatrne som mu prešla po pere. Vzdávam sa. Chytila som ho za tričko a pritiahla ho naspäť ku sebe. Privinul si ma ku sebe a jemným skoro nebadateľným dotykom mi končekmi prstov prešiel po pokožke brucha. Prešla mnou horúčava no zároveň mi po tele prebehli zimomriavky. Vpíjal sa do mňa pohľadom. Usmial sa a z jeho výrazu vyžarovala túžba. V moje mysli sa začali vytvárať myšlienky na spoločnú noc s Jeydonom no zdravý rozum konečne zvíťazil. Rukou som sa pokúsila odstrčiť no dotyk mojej ruky na jeho hrudi bol príliš nenásytný. Rukami som sa mu zavesila okolo krku a Jeydon ma zodvihol. Položil si ma okolo bedier a ja som mu nohy pevne ovinula okolo bokov. Znovu sme sa ocitli v túžobnom bozku. Vôbec sa mi nechcelo odísť a skončiť. Nakoniec som znovu pocítila pevnú zem pod nohami. Nohy sa mi stále triasli, našťastie som bola stále v Jeydonovom náručí. Srdce mi akoby chcelo vyskočiť z hrude.
"Mali by sme sa vrátiť tam dole." V predstave som si buchla hlavou po čele. Nič lepšie si povedať ani nemohla. Jeydon sa krásne zasmial. Chytil ma pevne za ruku a prsty si preplietol s tými mojimi.  Ticho, ktoré na chvíľu nastalo prerušil Jeydonov mobil. "Zodvihni to," zašepkala som.
"To je Jason," oznámil keď si prezrel displej. "Jason," vyvalila som oči. "Ak by sa toto dozvedel...," začala som, "Zabil by ma," Jeydon presne vystihol situáciu. Pevne mi stisol boky, naklonil hlavu dopredu a svojim nosom jemne prešiel po mojom. "Radšej mu o tomto nepovieme," navrhla som s nechuťou. Jeydon zavrel oči a pokrútil hlavou, "Čau," zakričal do telefónu, "Hej. Za chvíľu som tam," Odložil mobil, pohladil ma po líci a zašepkal, "Si nádherná," nežne mi pritlačil svoje pery na čelo.
"Musím ísť za Jasonom, ak nechceme aby sem vtrhol."
"Bež." V momente ako sa za ním zatvorili dvere som stuhla. Oh môj Bože. S hlúpym úsmevom na tvári som si masírovala čelo. "Nemôžem prežiť konečne normálny deň?" znela som nespokojne no smer, ktorým sa môj život začal uberať sa mi veľmi páčil.