35.Maybe One Day

Tak po únavnom dni prenášania nábytka z jednej izby do druhej som konečne dostala od rodičov voľno a môžem napísať ďalšiu časť :) Kedže sa mi dnes absolútne nechcelo prenášať ťažké stolíky alebo podobné veci, rodičom som stále omielala že "detská práca je zakázaná" až pokým ma nenechali odpočinúť si spoločne s miskou plnou malín *mňam* :) :D Fungovalo to!!! ;) Enjoy it.
*Charlotte*

"Zdvihni to! Zdvihni to!...," dookola som prikazovala Abigail do ustavičného a neznesiteľného zvonenia. Zdvihni to alebo..., pokračovala som vyhrážkami v mysli. Nejakým spôsobom ich Abi asi zachytila a v telefóne sa objavil jej hlas. "Povedz, že umieraš keď ma budíš uprostred noci," nahlas zazívala. "ak žiješ pôjdem po tebe až kým sa ti nepomstím," povedala nakoniec a ja som skoro až sem počula ako si masíruje boľavú hlavu. Aj mňa ráno bolela no to bolo snáď to najpríjemnejšie čo sa dnes udialo.
"Po prvé je päť poobede. Po druhé aj ja ťa milujem a po tretie rozišla som sa s Nathanom," na moje prekvapenie som jej všetko oznámila ako obyčajnú predpoveď počasia.
"Čo?" hlasný buchot mi naznačil, že spadla z postele. "Miláčik, hneď som u teba," povedala ustráchane.
"Ale ja som v pohode," snažila som sa jej rýchlo oznámiť no veta už prechádzala iba tichom telefóna.
Pomaly som zasunula mobil do zadného vrecka a zašila sa do izby. Cestou mi mysľou prechádzali rôzne myšlienky. Ja som práve zažila svoj prvý rozchod. Hmm nebolo to tak hrozné ako vo filmoch, uškrnula som sa. Len čo som sa konečne pohodlne usadila v kresle Abi vtrhla do izby. Dvere do mojej izby zažili už jej takýchto legendárnych vpádov viac než dosť preto pri zatváraní bolestivo vŕzgali.
"Miláčik," pribehla ku mne a hodila sa k mojim nohám. Pevne ma objala okolo nôh zatiaľ čo svoju hlavu sklonila na moje kolená. Dýchala nepravidelne a nápadne hlasno fňukala.
"To bude dobré," prechádzala som jej po vlasoch a snažila sa utíšiť príval sĺz, ktoré som ucítila na nohách.
"Ty utešuješ mňa?" posmrkávala a uprela na mňa začervenané a opuchnuté oči. Červené oči krásne kontrastovali s jej sýto zelenými dúhovkami. Aj uplakaná vyzerá krásne, zložila som jej nehlasný kompliment.
"Pravdupovediac sa cítim lepšie ako predtým," mykla som plecami. "Je lepšie vedieť ako na tom si než sa celý deň zaoberať pochybnosťami," povedala som jej aj napriek tomu, že tomu možno úplne nepochopí.
Abi vstala na rovné nohy a opatrne si pretrela čierne fľaky pod očami.
"Naozaj si v pohode?" pre istotu sa znovu opýtala no hlas mala omnoho kľudnejší ako pred pár sekundami.
Zamyslela som sa, šúchala som si bradu aby moja odpoveď nabrala na dôveryhodnosti. "Áno," úprimne som sa usmiala.
"Ah, to som rada," narovnala sa a po uplakanej Abigail akoby sa zľahla zem. Teraz predomnou zase stála tá normálna Abigail, ktorá pravdepodobne premýšľa o tom čo by si mala zajtra obliecť a či sa prezlečie iba dvakrát za deň alebo aj viac krát. 
"Ako vidím ani teba ten rozchod veľmi nezobral," zúžila som pery a posmešne zvraštila čelo. "Naháňa mi hrôzu aká si dobrí herečka. Chvíľu som si naozaj myslela, že tie slzy sú úprimné," krútila som hlavou.
"Myslím, že teraz už môžem povedať pravdu," odmlčala sa aby mi dala možnosť rozmyslieť si či od nej chcem počuť jej vždy nanajvýš úprimný názor. 
"Hovor," povedala som bez rozmýšľania.
"Celú dobu mi pripadal..ehm...nesympatický," dlho hľadala správne, menej urážlivé slovo. "A už aj včera na party bol divný a," usmiala sa na mňa, "som rada, že si to s ním skončila a nemusím sa ďalej pretvarovať, že som nadšená z vášho vzťahu," mierne previnila za priznanie svojich pocitov čakala na moju reakciu.
"Je fajn vedieť, že každý okrem mňa ma správny úsudok na ľudí," prevrátila som očami, "Nabudúce ma radšej prefackaj .skorej než spravím nejakú blbosť," zazubila som sa.
"Spoľahni sa," povedala nadšene pri pomyslení na možnosť prefackať niekoho bez ďalších následkov.
"Som tu," rovnako prudko ako Abigail aj Chris skoro vyhodil dvere z pántov. 
"Mám vreckovky, tunu čokolády, zmrzlinu, časopisy," únavne vymenovával všetky veci, ktoré ledva držal v rukách. S úľavou ich zhodil na stôl. Pri pohľade na ne mi bolo jasné, že mu Abigail prikázala všetko toto priniesť v domnienke, že večer strávime uplakané v posteli.
Pokým ku nám ešte Chris neupriamil zrak Abigail zdrhla do kúpeľne. Roztečená špirála jej prefarbila tvár na čierno a ak by ju takto Chris videl musela by ho zabiť.
"Oh nie," Chris sa oboma rukami chytil za hlavu a na hromadu vecí zdesene vypliešťal oči. "Priniesol som iba tri smutné a dva romantické filmy," v očiach sa mu objavil ešte väčší strach. "Nezabi ma," pozrel sa smerom ku mne. "Nestála tu pred chvíľou Abigail," ukázal na miesto kde pred chvíľou naozaj stála. Ruka sa mu až neprirodzene triasla. "Ja mám už halucinácie," povie potichu sám pre seba zatiaľ čo mu ruka prudko spadla naspäť k telu. Pribehla som ku nemu a pomohla mu posadiť sa. 
"To je v poriadku Chris. Halucinácie nie sú najhoršie," povedala som so strachom o jeho psychický stav. Pre chlapca muselo byť naozaj ťažké zohnať tieto veci a to už nehovorím pod akým tlakom kvôli Abigail bol.
"Ja som ju tu naozaj videl," prešiel si dlaňou po spotenom čele. 
"Samozrejme, že tu bola," ironicky som krútila hlavou. "Aj s jednorožcom a lietajúcim tučniakom," dodala som vážne no sarkasticky.
"Nathalie," zamračil sa na mňa a ja som pre vlastnú bezpečnosť už ďalej nepokračovala.
"Chris." Už dokonale upravená Abigail pristúpila ku Chrisovi a sladko sa na neho usmiala.
"Nie som narušený psychopat," úprimne si vydýchol a udrel ma do ruky. Od "bolesti" som sa hodila na posteľ. Chris si zatiaľ pritiahol Abigail ku sebe. Skôr ako však stihli zneuctiť moje kreslo zavalila som ich hromadou vankúšov a plyšákov. 
"Hej nemáš byť náhodou zúfala smútkom kvôli rozchodu?" nechápavo skonštatoval a všetko hodil naspäť na mňa.
"Tak prepáč," zakrútila som hlavou. "Som v pohode," povedala som nahlas, "ale nebudem ak ak zostanem celý deň doma."
"O to sa neboj," zasmiali sa spoločne. "Fajn, že s nami nemusí ísť Nathan," povedal Chris a v zápätí sa ospravedlňujúc opravil, "Chcem povedať, že sa s nami vôbec nebavil...akoby sme mu za to nestáli," povedal napokon a Abigail len súhlasne pritakávala. "Akoby sme boli vyvrheli," pokračovala Abigail.
"Okej," povedala som rázne. "Téma Nathan," zakrútila som hlavou, "už neexistuje."
Usmiali sa na mňa. "Čo si oblečiem," vrhla sa na moju skriňu. 
"Všimol si si, že vôbec vstala z kresla?" nechápavo som sa opýtala Chrisa s ktorým sme ešte doteraz nepochopili ako sa niekto za sekundu dokáže objavil o niekoľko metrov ďalej bez toho aby si niekto všimol, že sa čo i len pohol.
"Nie, nie, nie," zamietala všetko Abigail. "Nathalie... a ja," vybrala veci zo skrine a šialene sa na nás usmiala. "Ty zlatko sa musíš ísť prezliecť ku sebe domov," zdvihla kútiky v snahe o úsmev. "A my dve...," pozrela sa na mňa.
"Abi choď najskôr ty," poslala som ju do kúpeľne prezliecť sa. "Ja si ešte chvíľu odpočiniem."
Len čo sa Abi zavrela v kúpeľni Chris si sadol ku mne. "Niečo som ti doniesol," povedal potichu. Vstal a zo zadného vrecka začal vyťahovať kus papiera. Podal mi ho a pomaly, bez slov odkráčal ku dverám. "Myslím, že by ti to mohlo pomôcť," usmial sa a zavrel za sebou dvere.
"Papier?" zodvihla som obočie no len čo som ho otvorila na tvári sa mi vykúzlil úsmev. 
Na každého kto si to zaslúži budem milá,
nikoho nebudem ignorovať,
prestanem byť taká precitlivená,
začnem sa tešiť aj z maličkostí,
prestanem veci zveličovať,
každému sa zo srdca ospravedlním, hlavne Nathanovi,
nenechám možný vzťah Sarah a Caleba pokaziť mi deň,
naučím sa šoférovať,
musím niečim vyniknúť.
S úsmevom na tvári som si prečítala všetky body, ktoré som kedysi napísala. Až po chvíli som si všimla, že ku každému niečo Chris dopísal. 
Ty SI na každého milá :)
byť precitlivená je tvojou súčasťou! nemeň sa 
človek, ktorý sa teší z obyčajného balónika sa už z menších vecí tešiť viac nemôže,
Nathan je blbec...
ku naučím sa šoférovať výrazne napísal NA SÚDE BUDEM SVEDČIŤ V TVOJ PROSPECH, túto vetu mi povedal v deň keď som sa ešte ako pätnásť ročná učila šoférovať na opustenom parkovisku. Skoro som zabila nevinnú, pobehujúcu veveričku. Začala som šalieť a on ma touto vetou upokojil. "Ďakujem," povedala som na zavreté dvere kde pred chvíľou stál Chris. 
Už len predstava, že som kedysi riešila to, že sa mi páčil Caleb ma upokojila a taktiež ma poriadne rozosmiala. So stolíka som vyhrabala pero a hneď s ním začala šmárať po papieri. Na koniec som dopísala "Nezamiluj" sa do každého kto okolo teba prejde! a ďalej som asi tak milión krát podčiarkla slovo blbec. Pod tlakom pera sa papier pretrhol a preto som ho radšej bezpečne uložila do šuplíka. Vždy keď mi bude smutno toto ma rozhodne rozosmeje, spustila som zo seba svoj najúprimnejší a najhlasnejší smiech. Keď sa môj smiech začal meniť na len občasné zachichotanie Abi vyšla z kúpeľne. 
"Čo na to hovoríš?" otočila sa dookola a ja som mohla len znovu zhodnotiť, že vyzerá úchvatne. "Krása," povedala som. 
"A vlastne kam večer pôjdeme?" opýtala som sa plná očakávania.