34. Maybe One day

"Viem, že som sa správal hrozne, ale ani si nevieš predstaviť ako ma to mrzí," hovoril pomerne rýchlo preto som si jeho slová musela do mysle pomaly ukladať. "Budeš mi vedieť odpustiť?" chytil ma pevne za ruku a spýtal sa ma to s iskričkami nádeje v očiach.
Pozerala som sa na neho a vtedy som si uvedomila najväčší problém. Nemám ho rada tak veľmi ako som si myslela a on sa mi ospravedlňuje za veci, ktoré neboli zas tak zlé. Ja som sa proste vo vzťahu s ním urýchlila, ak by som si dala tú námahu a aspoň chvíľu ho spoznávala uvedomila by som si, že ma ku nemu tiahne iba jeho pekná tvárička.
"Ale, Nathan," chystala som sa mu povedať všetky nedávne myšlienky no on my nedal šancu.
"Nie, ale...Viem, že som to s Kimberly pokašlať no to čo cítim k tebe je...," videla som na ňom, že by ešte v rozprávaní pokračoval no moje vypleštené oči a dokorán otvorené ústa ho umlčali.
"Kimberly?" povedala som zarazene a s nechuťou a prudko vytrhla ruku z tej jeho.
Na jeho tvári sa objavili kvapôčky studeného potu. Takúto reakciu odomňa očividne nečakal.
"Nathan!" nahlas som prehltla novo vzniknutú guču v hrdle. "Kimberly?" opýtala som sa rázne.
"Ja som si myslel," zajachával sa.
"Čo si si myslel? Že ak sa medzi tebou a ňou niečo stalo a ak by som to vedela, že by som sa ti hodila okolo krku a všetko ti odpustila?" priam som na neho kričala. Nepovedal síce čo sa medzi nimi stalo no na to by sám prišiel aj úplný idiot.
"Myslel som si, že to vieš keď si sa ku mne tak správala dnes ráno," Vtedy som si uvedomila, že sa medzi nimi niečo stalo v priebehu alebo tesne po večierku. Predtým než sme spolu boli na nábreží a on sa správal akoby nič. Tak preto mal to isté oblečenie ako na večierku, zakrútila som hlavou. On u nej prespal.
"Ako si ma mohol pobozkať keď si bol predtým s ňou?" rozhodila som rukami a svojim krikom som upútala pozornosť všetkých okoloidúcich.
Uži si svojich pätnásť minút slávy, zlato, v mysli som sa kruto zasmiala. "Ak si svojho malého kamaráta nedokážeš skrotiť, Kimberly je pre teba dokonalá," sladko no neúprimne som sa na neho usmiala. "U mňa si skončil Nathan Bracken," hodila som vlasmi a pomaly od neho odchádzala. Naposledy som sa otočila a nevinne zamihala dlhými riasami  "A prepáč, že nie som štetka." 
Cestou z parku ma ostatný ľudia priam hltali pohľadmi. Jedna babička mi dokonca ukázala zovretú, zdvihnutú päsť nad hlavu naznak úcty, v hlave som si ku nej doplnila Si dobrá sestra.
Po pár odbočkách, keď som si už bola istá, že ľudia, ktorý videli moje "predstavenie" sú dosť ďaleko, som si musela sadnúť na lavičku. Smiech sa mi potichu hrnul z hrdla. Práve som sa rozišla so svojim priateľom a teraz sa tu od srdca a s úľavou smejem. "Hmm, to bola pravá láska," povedala som potichu a znovu sa vydala na cestu domov.


...


"Som domá," zakričala som na plné hrdlo.
"A nikoho to nezaujíma," povedal Jason neurvale zatiaľ čo ťukajúc do mobilu prechádzal okolo mňa.
"Prepáč a ďakujem," vrhla som sa na neho a zastavila ho v silnom objatí.
"Samozrejme," nechápavo sa zasmial a dokonca aj odložil mobil.
"S Nathanom si mal celú dobu pravdu," bohužiaľ, doplním v mysli. Jason nie je chvíľu schopný reagovať na moju vetu preto sa otočím a odskackám preč. 
"Počkaj," dobehne ma. "Chceš povedať, že si sa...," uprie na mňa zrak. 
"Áno," poviem rozhodne kedže viem, že myslí rozchod.
"Skončila si sním?" spýtal sa Jason ešte raz.
"Áno a myslím, že po mojom geniálnom výstupe v parku ho ten okamih bude ešte dlho budť zo sna," odpovedala som mu s hrdosťou v hlase. Jason ma vzniesol nad zem a krúžil so mnou ako blázon. "Si úžasná," v návale radosti ma dokonca pobozkal na líce. "A ani neplačeš," pyšne sa na mňa pozrel, "ďalší dobrý bod pre teba," svoje nadšenie vôbec neskrýval.
"Páni," skonštatovala som. "Odkedy sú starší bratia takí šťastní z rozchodu ich mladších sestier?" prekrížila som ruky s úsmevom na tvári.
"Odkedy sú mladšie sestry také šťastné z rozchodu  so svojim priateľom?" do najmenšieho detailu napodobnil moju pózu.
"Odkedy je ten priateľ totálne pako," povieme naraz. "Ak to povieme slušne," žmurkne na mňa Jason.
"Radšej mi ani nehovor dôvod rozchodu, pretože by som mu musel vybiť pár zubov a ja by som ho už radšej nikdy nevidel," naposledy ma slabo objíme a na chodbe ma nechá samú.
"Vybiť pár zubov by nestačilo," pomyslela som si nahlas keď bol Jason v dostatočnej vzdialenosti.  Nahlas som si vzdychla, "Možno jedného dňa nájdem dokonalého chlapca. No teraz si môžem užívať slobodu," poviem hlasnejšie,  zavrtím bokmi do rýchleho rytmu a žmurknem na svoj odraz v zrkadle. Akoby som si ja vedela niečo užiť, skonštatujem smutne a ruky mi porazene spadnú k telu. Inštinktívne som  vyťukala číslo Abigail v snahe naplánovať večer no keď som si uvedomila, že som sa práve rozišla so svojim chlapcom a Abigail nevie ani o mojich predošlých pochybnostiach o ňom zovrie sa mi hrdlo. Sakra zase bude posledná čo sa dozvie novinky.