32.KORS

Baby, chcela som sa opýtať, čo by sa stalo ak by som pridala jednodielovku.. Ale po anglicky... Prosím odpíšte mi v komentoch, či  sa mám namáhať, alebo nie * Chloe I hope you gonna enjoy this chapter.. :* PS: Z tejto poviedky už bude asi iba 5/6 častí..  Už máme pomaly rozrobenú so Charlotte novú poviedku. Budeme ju písať spolu..

Toto si k tomu pustute :)

Z prvotného šoku som sa pomaly dostávala. Liam sa to snažil nejako odlahčiť.

„No idem so skupinou na turné, ale povedal som im, že s nimi budem najviac mesiac. Viac by som nezvládol,  nechcem byť bez teba.....“ cez dlaň som si potiahla tričko a prešla ním po líci. Zabrzdila som jednu slzu, no nasledovali ju ďalšie a ďalšie. Tie som nezadržala, no Liam sa o to pokúšal. Sadol si za mňa a potiahol si ma na jeho hruď. Hral sa mi s rukami a hovoril mi upokojujúce slová.

„Kedy vyrážaš?“ jediné na čo som sa zmohla. Dokolečka som si opakovala: Teraz buď silná! Nemôžem mu znechuchiť jeho jedinú príležitosť spievať! No čosi vo mne ho chcelo len pre seba a nevadilo mi, že si nesplní sen. Môže byť niekto takto sobecká? Podla mňa iba človek, ktorý ukrýva lásku pre niekoho.... Nie! Nech si to užije. Niečo takéto prichádza raz za život..

 „O dva dni“ povedal s hlbokým pocitom bolesti a trápenia. Jemne som mu pohladila dlaň. Prekrížila som si s ním prsty.

„Tak si to uži a dones mi nejaký darček“ pokúsila som sa o úsmev, no vzniklo z toho iba nepodarený smutný výraz. Odvrátila som zrak, no on stále pozeral na mňa.

„Ja budem chodiť s Nateom po oslavách.. aspoň neaká brigáda“ Prinútila som sa mu pozreť do očí. Kričali na mňa jeho hnedé oči. Odlesk slz spôsobovali pestrejšiu hnedú. Dal mi pusu na nos.

„Vieš o tom, že si úžasná?“ zdvihla som ruku v päsť a po jednom prste som ich zdvíhala.

„A múdra, krásna, talentovaná,....“

„Jedinečná“ pošepky mi skočil do reči Liam. Zohol mi posledný prst. Snažila som sa odlahčiť situáciu a myslím, že to vyšlo. Potichu sme sa zasmiali.

„Od koho to je?“ chytil medailon medzi prsty a pozoroval ho.

„Mám začať žiarliť?“ Aj keď som ho nevidela, cítila som, že sa usmial. Jeho dych mi spôsoboval zimomriavky. Zasnene som začala vysvetlovať:

„Je od mamy....“

„Mamy? Takže vieš kto to je?“ Slabučka takmer nebadateľne som pokrútila hlavou.

„Nie, ale na moje osemnáste narodeniny mi poslala dopis. Vraj mám niekde vo svete nevlastného brata, veril by si tomu?“ Z ľahka hystericky som sa opýtala, no moja blaženosť vyhrala. Na tvári sa mi pohrával úsmev. Pery sa mi zvlnili do jemného oblúku. Môj úsmev bol asi nákazlivý, pretože som cítila Liamov úsmev. Bol úprimný. Jeho zvedavosť ho nakoniec naplnila nedočkavosťou.

„Povedz mi niečo o nej“

„Vraj bola veľká perfekcionistka. Bola krásna a lúbila môjho otca. Bola silná a múdra. S Derekom mala pekný vzťah a sadli si. A v Joshovi vraj vzbudzovala strach...“ zasmiala som sa. Liam sa pridal.

„Nesmiaš sa mu diviť. Raz sa ma zľakol, keď som ti doniesol plyšového macka. Bol ružový a na bruchu mal dúchu“

„Ty si mi niekedy doniesol plyšáka?“

„Áno, ale na ceste do tvojej izby ho Josh v rýchlosti strachu zobral a hodil do drťičky, ktorú mal po ruke......“

„Už nemusíš pokračovať.. Poznám ho, asi viem, čo sa stalo... Aspoň sa ti lúbilo v súdnej sieni?“

„Yeah, It was kind of creepy“

„I believe you. Keď som domov priniesla kamarátku, so strachom v očiach bežala von z bytu. Bolo to v siedmej triede. Od vtedy sa mi neozvala....“ Liamov smiech nevedel utíchnuť.

„Don’t laugh!“ Jemne som ho pošteklila. Zvrtol sa a so zákerným úšklabkom na mňa vyskočil. Pričapil ma jeho telom a šteklil. Zmietala som sa pod jeho ťarchou. Cítila som sa ako mravec, ktorý sa snaží doniesť do jeho hniezda tažký kúsok jablka. S krikom som sa ho snažila zo seba zhodil. Nevie ako, ale nejako som si dala chodidlo na jeho hruď a odsunula som ho. Rozutekala som sa kade lahšie. Chcela som čo najjemnejšie zatvoriť dvere a výjsť na záchradu, no ja som si radšej vybrala inú variantu. S krikom som trieskala dverami a dupotom som vletela na záhradu. Popritom všetkom som rozhadzovala rukami na všetky strany.

„Čo sa deje Cassie?“ vykukol z izby Derek. S láskyplnými očami som ho prosila nech zdrží Liama. On mu iba podal kýbel plný vody....

„Vážne?“ okríkla som ho. Asi bol pripravený... Rozbehla som sa za altánok. Dýchala som hlasnejšie ako človek so zapchatým nosom. Vyčerpane som sa chytila najbližšieho vyčnievajúceho dreva, ktorý bol súčasťou altánku. Zohla som sa v páse a plytko dýchala. Nádych nosom, výdych ústami.. opakovala som si v hlave. Pozrela som sa s nadhladom na situáciu. Som v riti! Je to jasné.. Aj keby ma Liam neoblial, stavím sa, že sa Derek o to s úsmevom na perách postará. Chce to plán! Mysli, mysli! Otočila som sa okolo svojej osi, nikde nikoho. Prešlapujúc na špičkách som sa približovala do zadnej záhrady. Urobila som tak, lebo sa mi to zdalo lepšie ako výjsť na strechu a poobzerať sa. To bol plán A, no plán B bol bezpečnejší a uskutočnejší než plán A. Keď som si uvedomila, že som nebezpečne blízko bazéna so strachom v očiach som sa rozbehla. Rozbehla som sa...... no rovno do Liamovho náručia. Šikovná Cassie! Kričala som na seba. Chytil ma na bokoch a tlačil ma k bazénu. Rýchlo som si zaryla prsty na nohách do trávy. Zabral trochu viac. Tuhšie som sa zapriahla. Teraz musel vynaložiť veľa úsilia na potlačenie ma. Lenže on si ma s pokojným svedomím nadvihol a ťahal ma nad zemou. A teraz čo hrdinka?! S hrdosťou som sa vo vzduchu dala do hrdinovského postoja. Nohu do vzduchu. Jednu ruku v bok a druhú zdvihnutú k nebesiam. Keď som cítila rýchly vietor pod sebou a nič podo mnou, rýchlo som si chytila nos a s rozčapatými nohami spadla do vody. Alebo voda spadla na mňa? Kým som sa nenadýchla nič som nevnímala. Vyplavila som sa na hladinu ešte stále v Liamovom náručí. Ešte hodnú chvíľui po nás sa vynárali bubliny kyslíka. Celý mokrý si pohodil vlasmi do strany. Niekoľko vlasov mi dali preventývnu facku cez líce. Vykrútila som sa z jeho náručia a plávala k okraji. Na pol ceste som sa zvrtla a pozrela na Liama. Pokojne stál na tom mieste, kde som ho nehala.. Všimol si môj úsmev. Bolo to niečo medzi vysmiatim a nechápavosťou. Prekráčal ku mne a prehodil mi vlasy na chrbát. Jeho ruka zavadila o môj krk. Nechal ju tam a krásne sa mi zapozeral do očí. Silno som ho obímula a perami som sa obtierala o jeho ucho.

„Don’t leave me, pleas....“

„I love you.. Nothing I‘ll do can change that.. Doesn’t matter where I’ll be... I will still think about YOU. Only you“

„Okey, so go, but call me. Every 5 minutes!“ dala som do hlasu značnú naliehavosť. Vážne prikývol, no hneď na to sa uchechtol. Ukázal pár zúbkov. Bol neodolatelný.

„Myslím, že to nebude možné, ale spravím čo budem môcť...“

***

O dva dni neskôr:

Všetci sme sa rozlúčili s Liamom. Ja najdlhšie, ale musíte ma pochopiť....Po zatvorení dverí na taxíku sa všetci pobrali do bytu, len ja som tam ostala stáť, pokiaľ taxík nezašiel za roh. Kývala som za ním a poslala vzdušný bozk. Slnečné lúče boli silnejšie ako doteraz. Na oblohe jediného mráčka, no moja nálada vyzerala, akoby bola najtuhšia búrka. V mojom srdci pršalo s krupmi.  Spustila som sa na zem. Moje nohy stále stály na zemi, len som si pritlačila stehná na lýtka. Ruky som si pritlačila k tvári a hodnú chvíľu som premýšlala, čo teraz?

***

O ďalší týždeň neskôr:

S Nateom sme sa akurát vracali, keď sa na nás hrnulo celé stádo. Dobre nebudem preháňať, no Derek s Joshom sa počítajú za stádo. Za nimi sa vo vetre viala útla postava. Jej úprimný smiech bol taký krásny, až som chápala, prečo ju Nate miluje. S Nateom sme začali kričan na plné hrdlo.
:Jednorožci sú späť!" Nate mal na sebe jednorožeckú šiltovku. Zo šiltu trčal roh. Ja som mala na sebe tričko veľkosti xxxxxl. Na ňom bol jednorožec, ako inak? Kate sa hneď vrhla na Natea. Boli sme na tri dni v Doncaste a oni sa už išli bez nás zblázniť... Nate ju chytil okolo pása a popri bozku ju roztočil dokolečka.

„Nate, ......dosť“ smiala sa popri nefalšovanom smiechu. Kým sa oni venovali sebe, ja som sa priivítala s rodičmi. Nate ju spustil na zem a ruka v ruke sa vydali k taxíku. Nepríjemne ma striaslo. Nenávidím taxíky. Pripomnajú mi deň, keď Liam odišiel. Školu sme pozastavili na týždeň. Zajtra sa jej už nevyhnem... Jediné na čo sa teším, je to, že nebudem doma priklincovaná na posteli. Asi pôjdem do kina... Nudím sa! S myšlienkami na dnešný deň som si vzala kufor a vykročila k môjmu autu. Derek mi ho doniesol. Docela mám z neho strach, odkedy som sa ho pokúsila zabiť... Nastúpila som do auta a kufor som hodila dozadu. Derek s Joshom išli vlastným autom. Jemne som chytila volant. Po filme Herbie, nikdy neviete, kedy sa vám môže auto pomstiť.

„Ešte raz, prepáč za tú vodu...“ Zapla som rádia na svoju oblúbenú stanicu a s odporom som sa pozerala ako odchádza ten sprostý taxík za najbližšiu ulicu. Hneď po tom ako zahol sa mi nálada zlepšila. Akoby som nikdy nevidela ten taxík. Na perách sa mi usadil úsmev a nehodlal sa len tak vypariť. Popri ceste som si pospevovala pesničku od Hot chelle rae- tonight tonight.

***

Ráno ma zobudiť môj úhlavný nepriateľ, budík! Už som zabudla aké to je zobudiť sa na upištaný a neprjemný zvuk. S oťapeným výrazom som si pretrela dlaňou oči. Utrela si sliny padajúce z úst a postavila sa na rovné nohy. V tej chvíľi by sa každý usmial nad ironiou, no nemala som na to síl.  Môj rovný postoj zahrňal nohy do X a s jemnou triškou. Spravila som zo seba človeka a zišla som dole na raňajky. Mala som na sebe dlhú sukňu. Mala podsukňu tesne nad kolená a na nej bolo viac menej priesvitná, čierna vrsta spadnutá až ku kotníkom. Sukňa sa ťahala spod prs až na zem. Pod sukňu som si zapravila obyčajné tielko. Na nohy som si dala korálikové gladiátorky. Vlasy som si jemne zavlnila kulmou. Nehala som si ich volne pustené. Dneska dosť fúka a ja milujem, keď mi vejú vlasy. Medailon som si prevesila cez hlavu a hrdo som si ho zapla. V tom mi zapípal notebook. Telefonát zo skypu. Rýchlo som ho zapla. Bol pohodený na posteli. Ja som stála pred posteľou a zúfalo hladala voňavku vo všetkých šuflíkoch.

„To si nemusela... Kôli mne sa nemusíš pekne obliekať“ ironicky sa usmial.

„Čo tam tak uprene hladáš?“

„ Všetko najlepšíéééééé! Chýbal si mi“ hodila som sa o posteľ pred kameru. Ignorujúc predošlu otázku som sa ho opýtala ako mu je.

„Super. Toto je celkom nový svet a fanúšikovia. It’s crazy. Toto raz musíš zažiť. A ďakujem. Chalani mi vymysleli nejakú párty, ale ja chcem byť na svoju oslavu s tebou. Len tak sedieť a pozerať filmy s Pocahontas“ s úsmevom som sa postavila a zhrabala zo skrinky kokosový krém.

„To je ten krém, po ktorom tak pekne voníš?“ zbadal veľký obrázok kokosu na obale a zväčšili sa mu zreničky.

„Ja som vedel, že je to kokos! Nate sa somnou hádal, že to je nejaká mandla, či čo..“ Pootočila som viečkom a nabrala si na prsty. Položila som si jednu nohu na postel a odhrnula sukňu. Jemne som si natierala nohu, no nemohla som si nevšimnúť Liamov výraz.

„Čo sa tak pozeráš?“ so smiechom som si vymenila nohy.

„To ti poviem, keď budeme spolu. Máš šťastie, že sa vidíme len cez kameru..“ nasadila som svoj ťažko vytvorený zvodný úsmev a odhrnula som si o hodný kus pokožky viac.

„Ale no tááák! Prestaň, lebo začnem pozerať najbližšie lety do Londýna!“ Zatvorila som viečko a hodila ho do skrinky. Hodila som sa o posteľ.
"Aha čo mám" s úšklabkom som si nasadila jednorožeckú šiltovku. Môj jednorožecký roh sa hrdo týčil vo vzuchu.
"Hmm, Aj ja chcem takú. Chodili by sme spolu tak po parku. Predstav si tie závistivé pohlady." Vyplazila som mu jazyk. zasmial sa. Bolo to také krásne počuť jeho smiech.. Takmer nebadateľne som sa usmiala.

„Lúbim ťa... ale budem musieť ísť. Dnes mám školu“

„Dobre, len som ťa chcem zastihnúť pre školou. Prosím ťa mohla by si po škole skočiť  do môjho bytu? Mám tam poštu ktorá je prísne tajná ( prešiel si prstami po perách, akoby tam mal zips). Mohla by si ju vziať k tebe?“

„Budem super profesionálna!“ moja vážna tvár ho odradila.

„Aspoň nič nerozbi“ otvorila som ústa do hlbokého O.

„Za toto, ti zmizne celá zbierka pokémon kartičiek“

„Nié, prosím. Hlavne neber tie zlaté a strieborné. To sú jedinečné edície“

„Zoberem a dám ich tvojmu bratovi. On s nimi naloží brutálne ako ho poznám“ Liamov zhrozený výraz mi pridal na dobre nálade.

„Dobre, tak si uži narodeniny. Keď sem prídeš, mám pre teba darček. Papa“ poslal mi pusu a ja som mu ju vrátila. Zaklapla som notebook a až nepríjemne som si uvedomovala, že mi už teraz chýba.

***