Just one hug - 4

Taká trochu o ničom :D Ešte sa to len začne rozbiehať . Je 0:44a ja sa ukladám na spánok . Chcem ísť do kina ale nič nejde ! Fiuh . Škoda. Je tu niekto z Prešova ? Alebo hocikto kto chce follownite si ma na twitteri @LucyOnlyYours . Odfollownem vás a budem rada ak popíšeme :D Teraz tá sľúbená časť .

Keď som zdvihla hlavu , zazrela som tie najkrajšie oči na svete .
,,Daniel ?“ zaklipkala som očami , či sa mi to len nevidí .
,,Rád ťa konečne spoznávam Luce ,“usmial sa na mňa neodolateľným úsmevom , z ktorého sa mi podlamovali kolená . Hnedé oči s nebezpečnými iskričkami prižmúril aby si ma mohol lepšie prezrieť . Prehodil si svoje hnedé vlasy s hravou ofinou .

viac v celom článku :)



S Danielom som sa spoznala cez twitter . Jedného dňa si ma followol . Odvtedy prešlo viac než polroka . Každý deň sme si písavali do noci . Do druhej v noci sme kecali a tak šli spať. Obidvaja sme z Londýna ale každý jeden z druhého konca mesta . Nikdy sme sa zatiaľ nestretli ale veľa krát sme to už plánovali . Keď som sa fotila , hneď som mu poslala fotku na skype . On ma zhodnotil ako neodolateľnú , príjemnú mladú slečnu . Vtipné . Bol medzi nami 2 roky rozdiel . Ja mám 18 a on 20 . Veľmi sme si spolu rozumeli .  Avšak keď prišlo na stretnutie , zrušil ma so slovami : ,,Dnes už nemôžem . NiečO mi do toho vošlo . Prepáč .“Ja som to brala hrdinsky ale bolo mi toho ľúto . JA som sa do neho platonicky zaľubila . Ak ste sa niekedy zamilovali do nejakej skupiny alebo speváka či herca , viete o čom hovorím .
,,Ako vidím , tak ti dlžím jednu kávu .“zasmial sa . Uff . Asi som sa zamilovala naozaj.
,,Správne vidíš . Ale takisto mi dlžíš nové šaty . Síce tieto neboli nejako extra drahé , požadujem nejaké nové a fakt prekrásne .“ žmurkla som na neho a rozosmiali sme sa .
,,Ak sa obrátiš tak hneď zazrieš Starbucks . Skočíš si tam a kúpiš si novú kávu . A ja budem môcť pokračovať v ceste ako by sa nič neudialo .“ usmial sa a ja som chvíľku myslela , že to myslí vážne .
,,Poď , platím.“ Zasmial sa na mojom výraze . Civela som na neho . Kávu už nechcem . Mala som v pláne ísť do toho obchodu . Je na konci ulice a ja som od neho vzdialená len pár krokov .
,,Dan , na kávu už moc chuť nemám . Mala som v pláne navštíviť obchod na konci ulici . Trebalo mi nakúpiť pár vecí a tak , preto sa tu nachádzam .“
,,Ty si to ešte nepočula ? V noci tam zavraždili dve ženy . Nejaký šialenec vytiahol zbraň a zabil ženu za pokladňou aj obyčajnú nakupujúcu . Je to tam strašidelné . Všade je lepiaca páska a na zemi sú litre krvi . Našli ich až dnes ráno . Samozrejme bolo neskoro . Nechytili vraha . Ale najzaujímavejšie na tom je , že na videopáske zo skrytej kamery sa objavila nejaká žena . Chvíľu civela na to čo sa odohráva pred ňou a potom odišla . Videla celú tu vraždu . Muselo to byť hrozné .“ panebože . Prešiel mi mráz po chrbte . Ja som tá žena .
,,Odkiaľ to všetko vieš ?“ spýtala som sa so strachom .
,,Počul som dvoch policatov ako sa o tom rozprávajú . Tej žene nebolo vidno do tváre tak ju nemôžu identifikovať . Muž bol otočený ku kamere tak , že ho nebolo vidno . Je to podľa mňa hrozný zážitok pre tú ženu. Na jej mieste by som vyhľadal nejakú pomoc . Čo by si robila ty ?“ opýtal sa ma so zvedavosťou .
,,Ja ... ja.... ja ..... musím už ísť . Rada som ťa videla . Potom niekedy nabudúce .“ vyčarovala som umelý usmev , ktorému neuveril . Zakývala som mu a rozstrasene kráčala domov .
On tam len stál a zhrozene pozeral mojím smerom . Prosím , nech ho ani nenapadne pomyslieť , že som tou ženou ja . Ale čo ak to bol iba sen ? Nie nebol . Určite nebol . Asi som už vážne na hlavu . Rozprávam sa sama so sebou . Hej kočka , čo myslíš , patrím na psychiatriu ? Aaaaale mojko krásne . Nenamýšľaj si somariny ! Sníval sa ti len jeden sen a ty z toho robíš hneď veľkú vedu . Fakt patrím na psychiatriu . Zhováram sa sama so sebou .
Zamkla som dvere a premýšľala som nad Danielom .On mi bol oporou , keď mi bolo najhoršie . Aspoň tak cez skype . Pomáhal mi , keď som bola na dne , keď som mala zlomené srdce , keď som bola pohádaná s ľuďmi čo milujem . A pomedzi to , som sa zamilovala do neho . Zavolám mu a poviem mu o všetkom ? O mojich snoch ? Bude ma považovať za blázna ale vybuchnem ak to niekomu nepoviem .
Viem , mala by som to povedať Zoe ale ona má teraz iné problémy . Nosí pod srdcom Ollieho dieťa a veľmi trpí . Nechce mu povedať , že je tehotná . Chce ísť na potrat. Nechcem jej to dovoliť ale je mladá a nieje ešte pripravená mať dieťa . Povedala som jej , že ju budem podporovať , nech sa rozhodne ako to cíti .
Ollie je sviniar ale možno by ho dieťa prinútilo sa zmeniť . Neviem to posúdiť .
Dosť bolo o úvahách , čo by bolo keby . Idem zavolať Danielovi , dokým mám odvahu .
Vybrala som svoj telefón z kabelky , vytočila Danovo číslo a čakala .
,,Prosím?“ ozval sa hlas na druhej strane .
,,Oh . Ahoj Dan .Tu je Luce . Nemáš chvíľku čas ? Skočiť ku mne . Pokecať . Potrebujem sa s niekým porozprávať .“
,,Luce . Čakal som kedy sa ozveš . Samozrejme prídem . Chceš sa asi baviť o tej noci . Fakt je mi to ľúto ja som nevedel , že bola tvoja známa .“ povedal .
Čože ? Moja známa ? Kto ? Aha . On si myslí , že preto som tak vedľa lebo mi tam zomrela moja známa . Nie , nebola to moja známa .
,,Mmmmm...Prídeš ?“ spýtala som sa opatrne .
,,Jasné . Do desiatich minút som u teba . Adresu pamätám . Pa .“ zložil.
Fúh . Tak teda aspoň niekomu niečo o sebe prezradím . Už to nedokážem v sebe tlmiť . Je to podĺa mňa veľmi závažná vec . Možno mi vyrozprávanie sa pomôže .  Chabo som sa usmiala.

Lucy