Bol tam.. Chýbal mi, keď sa na mňa vykašlal aj on, jazva sa
zväčšila... Zatvorila som dvere a pomaly sa otáčala, zisťujúc, či je to
on.
„Nate?“ vzdychla som a utekala k nemu. Stál pred
posteľou. Ako som na neho skočila, ohol sa v kolenách a spadli sme na
posteľ. Nepúšťala som ho.
„Prosím ťa, nepúšťaj ma... už nikdy!“ zaryto som mu
opakovala do ucha. Obímul ma silnejšie. Moje viečka sa pomaly otvárali vychutnávajúc
si, že tu je. Uvoľnila som stisk viečok a otvorila ich. Naskytol sa mi
pohľad na Kate, opierajúcu sa o zárubňu dverí. Pustila som ho, že sa
privítam s Kate, no Nate mal lepší nápad. Pričapil mi všetky končatiny na
posteľ a potom sa rozbehol, aby bol u Kate skôr. Bolo to ako v romantickom
filme. On sa za ňou rozbehol, chytil ju za bradu a vlepil jej bozk. Vidíte,
čo môže vzísť s obyčajného lístočku nalepeného na kofole? Bola šťastná a dávala
to na sebe aj poznať
„Ale no tááák!“ hodila som po nich vankúš. Pravda je, že mi
nevadil fakt, že sa bozkávajú, ale to, že ja som mala takú lásku a už nemám...
Odlepili sa od seba a ruka v ruke sa premiestnili na posteľ. Ona si
sadla a on sa postavil rovno predo mňa. Potom môj pohľad putoval k Nateovi.
Jeho tvár nič neprezradzovala. Bola ako
z kameňa. Mrzelo ma to. Zavalil ma nával trpkosti. V jednej sekunde
sa mi zmenili pocity. Rozhodila som rukami a čakala kričať. Sotila som do
neho, a znova a znova a pri tom som vykrikovala.
„Ako. Sa. Opovažuješ. Sem. Prísť. Akoby. Sa. Nič. Nestalo?
Mal. Si .Byť. Na. Mojej. Strane!“
„Strane?!“
„Prečo si sa nepostavil za mňa? Prečo za Liama? So mnou si
kamarát od detstva!“ pri jeho mene mnou striaslo. Spotené dlane som si rýchlo
schovala za chrbát. Triasli sa mi. Dokonca aj spodná pera. Kusla som si do nej,
aby si to nevšimol. Silno som pritlačila, kým som nezacítila horkú červenú
tekutinu. Cassie, nájdi si nejaký bod, na
ktorý sa budeš sústrediť! Na zemi som uvidela hodený nejaký kus papieri
dokrčený do guli. Nate mi moc nepomáhal...
„Práve som bol s Liamom“ vyslovil to prosto. Ako keby
hovoril, že sa stretol z pekárom. Vedel, čo so mnou robí jeho meno! Prečo
to robí? Slané kvapky nazývané slzy my vyšli z očí a stekali po líci.
Nemohla som si ich utrieť, pretože by mi potom bolo vidieť trasúce sa spotené
ruky. Nehala som to tak a naďalej hľadela na papier- Čo na ňom asi je? Teraz nemôžem byť slabá.. Povedz niečo!
„A?“ jedno arogantné –A?
Vážne na viac nemáš? Následné mlčanie hovorilo za všetko.
„Nebuď na mňa hnusná. Chcem s tebou hovoriť!“ povedal
odmeraným hlasom.
„Samozrejme ako vždy! On bude radšej na jeho strane... Sme
nepochopená rasa Cassie, nič si z toho nerob“ zašepkala som si sama pre
seba.
„Prosím?“ ignorovala som jeho trapné prosím?.
„ O čom chceš hovoriť?“ spýtala som sa
sarkasticky. Pri Nateovi sa viem naozaj nahnevať.
„O Liamovi“ prevrátila som očami a ukázala mu svoj
chrbát.
„Cassie“ precedil cez zuby.
„Nehraj sa tu na necitlivé dievčatko. Sadni si a vypočuj ma so ZATVORENOU pusou“
„Vieš, možnože som až teraz prišla na podstatu svojho ja,
možnože ja som...“
„Mám strach o Liama“ skočil mi do reči.
„chladná a arogantná alebo.. Počkaj, čo? Čo sa mu
stalo?“ vystrela som sa ako ceruzka. Vystrela som svoje trasúce sa ruky. Cítila
som v ukazováku svoj tep. Sústreďovala som sa naň. Dala som ich späť za
chrbát. Nate si s úšklabkom prekrížil ruky cez prsia. Vtedy sa Kate
postavila.
„Máte toho veľa čo riešiť, ja už pôjdem.. Zlato tak zajtra“
vlepila mu pusu na líce a venovala mi úšklabom. Vtedy mi došlo, prečo sa
smejú.
„A čo ja s tým? I don’t care.“ rýchlo som povedala
a by ma počula aj Kate. Po tej vete ju už nebolo. Teraz som tu iba ja a Nate.
Nate a Cassie. Ako za starých čias. Strach z mojich očí nezmizol.
„Heh, Liam mal pravdu“
„O čom to hovoríš?“ pokrútil hlavou.
„Vraj keď klameš, zmení sa ti farba očí..“ jemne sa zasmial.
Moje kútiky sa zvlnili nahor. Moje líca nabrali červeň. Pamätám si na to, keď
si to po prvý raz všimol... Nate skúmal každý kúsok mojej tváre.
„Nate počúvaj. Nechcem o ňom nič vedieť. Prosím! Ak si
tu ba kvôli nemu, tam sú dvere“ môj prst prudko vystrelil smerom k dverám.
On iba zaťato stál.
„Čo sa ti stalo? Nech je to čokoľvek, stará Cassie by to
prekusla. Nič nie je horšie ako odlúčenie..“
„Strč si tie kecy Roserwood! Nič nevieš!“ skríkla som. To
som nechela.. Všetok hnev, čo sa vo mne nazbieral sa teraz dral na povrch.
„Tak mi to povedz!“
„Nemáš to jedno? Ja mám Tobyho,“ začal sa smiať.
„Nie si s ním šťastná“
„A to vieš ako? Samozrejme, že som“
„Nie si. Stavím sa, že vždy, keď ste blízko seba rozmýšlaš,
aké to bolo s ním.“
„Tak a teraz ma počúvaj,“
„Nie ty ma počúvaj. Nelúbiš ho! You’re just scared of lonely“ pálčivá pravda, ktorú práve vypustil ma
zasiahla. Je to naozaj tak?
„Polož si jednoduchú otázku. Keby sa v tvojom živote
neobjavil Liam, bola by si s Tobym? No ták, veď si ho nenávidela.. Páčil
sa ti iba jeho výzor“
„To áno, ale potom som zistila, že to s ním som si po
celý ten čas písala...“
„Pozri, ja som tu iba kvôli Liamovi,“
„Ako inak?“ skočila som mu do reči. Vôbec sa nad tým
nepozastavil.
„On.. je. Tak trochu.. No, keď si sa mu neozývala, pil. Celý
čas, každý deň. Potom odišiel na dní do vedľajšieho mesta. Keď sa vrátil, no
tak on...“ nevedel sa vymotať.
„No ták Nate, povedz to“ vyzvala som ho.
„No on sa u nás objavil s dvomi štetkami...“
vypúlila som oči. To som netušila. Ale veď on je voľný, prečo by nemohol? Nedávalo
to zmysel, no bolelo to.
„Každý druhý večer sme ho museli vyzdvihnúť v bare.
Vždy mal okolo seba pár žien. Raz bol dokonca na polícii. Nejdem ti hovoriť
prečo.. No, on je úplne mimo. Snaží sa na teba zabudnúť. Vždy, keď ho z niekadiaľ
berieme stále do kolečka opakuje tvoje meno. Raz napadol dievča. Nie napadol,
ale nasilu obímal. To dievča sa podľa neho na teba podobalo.. Cassie, ja
potrebujem tvoju pomoc.“ Toto ma dostalo. Prudko sa mi zdvíhala hruď, aby som
do nej nabrala kyslík. Celá vyblednutá som si sadla na posteľ. Nate ma chytil
za ruku. Cítil ako sa mi trasie. A to, že si ju utrel znamená, že si
všimol, že mám spotené dlane. Leskla sa.
„Kde je?“ šepla som ťažko počuteľným hlasom.
„Mám sa s ním stretnúť zajtra o 14 v parku pri tej
obrovskej čerešni. Vieš, kde?“ Chcela som sa spýtať, načo mi to je, no potom
nahodil ten pohľad. On chce aby som tam šla ja.
„Nate, to nejde“
„Musí to ísť. Cassie, on fakt má právo vedieť, prečo..“
„Nie Nate, ty ma nechápeš.. Ja sa už trasiem iba pri jeho
mene, čo budem robiť keď ho uvidím?“ Chytil ma za ruku, keď zbadal moje slzy
tlačiace sa von.
„Prosím, povedz mi, prečo si zrazu zmizla z jeho života?“
pýtal sa ma, zatiaľ čo ja som pobehovala sem a tam. Hľadala som dôkaz, aby
si vedel, prečo.. Popri hľadaní som zmáčkala náhrdelník mojej mamy. Prudko som
otvorila šuflík. V tej rýchlosti vybehol von a ja som mala celý
šuflík v mojej ruke.
„Hups“ Hrýzla som si od nervozity zuby. Zobrala som mobil.
Šuflík vyletel do vzduchu. Ten pristál tvrdo, no dve veci pristávali s ľahkosťou
a pomaly. Boli to tie dopisy. Nestihla som ich vziať. Teraz potrebujem
kričať.
„Prepáč Nate, ale ja teraz musím ísť preč.“
„Kam?“
„Proste preč...“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára