37. KORS

Dneska ďalšia. Už iba tri časti a Kind of romantic story končí.. Už mám rozrobbenú ďalšiu, na ktorú sa teším... Tak enjoy :* Chloe

 

„Toby?Ja  nemám plavky!“

„Nevadí, sú tu jedny“

„Je to nefér! Ty si plavec, ktorý reprezentuje našu školu a vyhráva samé zlaté medaile... To si mohol vybral niečo ako golf!“ rozhodila som rukami. Hodil mi do tváre dvojdielne plavky a vybral sa na odchod.

„Počkám ťa pri bazéne“ zatvoril dvere a ja sm nemala na výber. Obliekla som si plaavky. Po chvíľe som počula zvuk gitari. Čo robí gitara pri bazéne? Vyšla som von a pozrela som po Tobym. Sedel na lehátky pri bazéme a ladil gitaru.

„Ako to, že tu máš gitaru?

„Toto je jediné miesto, kde môžem hrať bez strachu, či ma niečo vyruší, alebo uvidí. A milujem vôňu chloru, pri nej sa mi lepšie vymýšlajú slová.

„Doma to neschvalujú?“

„Povedzme, že rodičia zo mňa chcú športovka a nie hudobníka...“

„Ou“ Došla som až ku nemu a prisadla si.

„Chceš pomôcť?“ spýtal sa po tom ako uvidel moju ruku pridržiavať si horný diel plaviek.

„Nikdy si ho neviem dobre  zašnúrovať.. Pomôžeš mi?“ prstom mi naznačil aby som sa otočila. Jemne mi prešiel po pokožke až k zapínaniu. Bruškami prstou sa obtieral o moju pokožku a mne to spôsobovalo zimomriavky. Po chvíľi, keď odtiahol prsty, vydal hlboký výdych, ktorý mi pohladil kožu. Asi zadržiaval dych, niet divo, ja som robila to isté. Rýchlo som chcela zmeniť tému, aby nezačal s niečim, čo by nám pokazilo večer. Zakročila som hneď ako otvoril pusu, pripravený niečo povedať.

„Ten chlapec.... Vyzerá na 15, tvoj brat?“ smutne sklopilzrak a začal vysvetlovať.

„Nie tak úplne. Starám sa o neho... Schováva sa tu, pretože nemá kde bývať. Ja mu nesiem jedlo, no nie vždy aj čokoládu, preto zareaagoval ako zareagoval.... Je super, fakt! Ak ho spoznáš nebudeš lutovať“  usmial sa a popri tom hladkal gitaru za struny.

„Zahraj mi niečo..“ vyklzlo zo mňa skôr ako som si to stihla premyslieť. Nechápavo na mňa pozrel.

„No,...ja“ prevrátila som očami.

„Niečo, čo si vytvoril“

„Ja som si nepriniesol notes so skladbami.“

„Tak niečo vymyslíme spolu“ odpovedala som po dlhšiej dobe.“

„Ty vieš skladať?“ vyceril na mňa zuby.

„Nie, ale nemôže to byť ťažké... Veď iba vytváraš slová do melodie“ úsmev sa mu vynásobil.

„Dobre... Tak prvý pôjde B-mol a hneď prskočím na A-mol s dlhším držaním, takže máš čas urobiť tie okrasi vďaka spoluhláskam. Potom,..“

„Dobre... Dajme si pauzu!“ zachichotal sa.

„Takže nie si zrovna odborník, že?“

„Ja viem spievať a to mi stačí.... Ty skladaj, potom ma to naučíš a následne budeme spievať. Bude to naša pieseň“

„Dobre, a akú?“

„Niečo pekné...“

„Dobre“ po tejto výmene slov si ma pretal všímať. Bol iba on a gitara. Brnkátkom skúšal hociaké rytmusy. Po pár minútach na mňa spokojne pozrel. Všimol si, že som sa na neho celý čas pozerala a skúmala každý jeho pohyb. Iba zodvihol kútiky úst. Nelúbi sa mi, že začína byť namyslený a sebaistý.

„Už iba slová, ale chcelo by to pauzu. Dojdem pre pitie“ postavil sa na odchod. Skôr ako stihol zahnúť za roh som sa hodila do vody. Skočila som šípku a plávala pod vodou. Keď som sa vynorila, chcelo sa mi skočiť znova. Vyšla som po rebríku a znova skočila. Tento krát bombu. A potom znova a znova. Po siedmy krát som vyšla von a chystala sa skočiť nejak ako som ešte neskákala. Nohy som si zaprela o vyvýšeninu, ktorá delila bazén od podlahy. Voda sa pri každom miniatúrnom prílive vylievala von. Vlasy som si dala do drdlu. Voda mi z nich stekala. Neskutočne to šteklilo. Už som bola pripravená skočiť, keď ma zrazu niečo chytilo zo zadu a skočilo so mnou do vody. Ešte vždy som stihla zakričať pisklavým hlasom. Nechtiac som vdýchla vodu. Po vynorený sa okolo mňa vynárali ostatné mini bublinky, no Toby nikde. Začala som sa točiť okolo svojej osi. Nakoniec som ho zbadal stáť hneď za mnou. Tu sa začala válka. Začala som ho topiť, no vždy bezúspešne. Keď som sa ho snažila chytiť, taktiež. Ako som mohla? Veď je to šampion! Bol rýchlejší ako väčšina rýb.

***

Už utretý sme znova  sedeli. Tentokrát to bolo na okraji bazéna. Nohy sa nám hompálali vo vode a naše mozgy sa snažili vyprodukovať slová do pesničky.

„Mohlo by to byť...“

„Nie!“ prerušil ma už po najmenej stý krát. Vždy som použila slová z iných pesničiek.

„A čo takto..“

„Je to znova niečo z pesničky?“

„Áno“ priznala som sa.

„Tak nie“

„Dobre, tak ja poviem nejakú vetu a ty skúsiš k tomu vymyslieť niečo v podobnom zmysle.“ Nemo som prikývla a čakala celá vzrušená, čo príde teraz...

„Don’t break my heart, before I give it to you“

„EHhhm, Don’t tell me ehm...... no, before I ask you to“ uznanlivo prikývol. Celý čas sme šepkali a pozerali sa do toho druhého očí. Začinala som si myslieť, že je to viac ako iba pieseň...

„Don’t tell it doesn’t fit...“

„Before you try it on“ doplnila som ho.  S úsmevom odvrátil zrak odo mňa a venoval ho gitare. Zahral pár akordov a šepkal pri tom tie slová.

„To by mohlo byť.. Je to dobré.. Ďalej, hovor ďalej..“ s iskričkami v očiach sa na mňa pozrel. Vypúlila som oči a snažila sa vypátrať múzu, ktorú som mala pred chvíľou.

„Ja už neviem na toto. Začnime niečo iné. Niečo, čo by mali príbeh..“ hypnotizovala som ho očami.

„Dobre, potom to môžeme nejako spojiť. Tak teraz začni ty“

„Dobre... tak“

„Try to say it right, been rehearsing this all night.. Ehmm, and i had the words planned down, but now nothing’s coming out“

„Nothing was true, until i met you,“

„It’s become so hard, for me to be surprised....“ Toby ma nehal dohovoriť. Už mi nechcel skákať do reči. Chcel aby som sa vyjadrila.

„But you’re bringing back the real me, no judgement in your eyes...........“ Zdvihla som zrak k nemu a dokončila som svoju myšlienky jednou vetou, ktorá všetko rozprúdila. Povedala som:

„I know it sound so cliche, but you take my breath away“ Zapozerali sme sa na seba a nikto sa nehol. Zodvihol ukazovák a bruškom prsta mi prechádzal po lícnej kosti. Elektizujúco ma to ťahalo k nemu. Nepribližoval sa ku mne. Slúbil mi to.. To je zlaté...Ani som si to neuvedomila, a už som mu niečo hovorila. Ten hlas akoby nebol môj.

„Pobozkaj ma“ stručne som vydýchla. Zaškeril sa. Ruku mi dal za krk a pritiahol si ma k sebe. Samozrejme sme to nevydržali a spadli sme do bazéna. Počas pusy, keď sme sa na stotinu odtrhli sme sa smiali. Správal sa ku mňe akoby som bola porcelánoca bábika. Každú chvíľu otvoril oči aby sa presvedčil, či som to ja. Či je to pravda... Klamala by som, ak by som povedala, že sa mi o nelúbilo. No bol tu Liam. Tú myšlienku som okamžite odsunula niekde ďaleko z dosahu od mojich myšlienok.

***

Prechádzali sme sa uličkou pri mojom dome. Jeho ruka bola prehodená cez moje plece. Zrazu ma pustil a preplietol si so mnou prsty.

You’re so naive yet so. How could this be done, by such a smiling sweet heart.... Mobil sa rozkrikoval na celú ulicu. Toby zalovil v gatiach a o sekundu ju vybral aj s malou čiernou krabičkou. Stlačil prijať.

„Čo? Teraz?....Josh no ták... Dobre, dobre. Hneď som tam, ale za to mi tam nehaj kúsok z čokolády“ zrušil hovor a ospravedlnujúco sa na mňa pozrel.

„Prepáč, ale Josh chce aby som tam ešte došiel. Ani za svet my nechcel povedať o čo ide....“

„V pohode, utekaj“ usmiala som sa a na rozlúčku som mu dala pusu.

„Na toto som čakal veľmi dlho“ zašepkal mi pri uchu a uťž ho nebolo.... Vošla som do izby a našla som niečo, čo som určite nečakala. Bol tam on. Chýbal mi.... Moje srdce poskočilo