sobota 21. apríla 2012

Kind Of Romantic Story- 2.Kapitola

Absolutne nič nového. Všetko po starom. Došli sme, dostali sme každý rozvrh, riaditeľ niečo hovoril a išli sme domov. Zajtra sa už aj učíme. Akurát som rozmýšlala čo mám zajtra za hodiny, keď ma z myšlienok vytiahol Nate."Čo budeme dnes robiť?"
"Ja dnes nemôžem, prepáč. Musím ísť s Derekom. Núti ma ísť nakúpť si veci!" prevrátila som očami. Pomaly som vdychovala vôňu prírody po daždi. Neskutočne mi to voňalo!
"Vieš o tom, že si asi jediné dievča, ktoré poznám, čo nemá rada nakupovanie?"
"Viem."
 
***

"Zomieram!" vyčerpane som flochla pri páde na posteľ. Po 4 hodinovom nakupovaní, kto by nebol? Potom si už len matne spomínam, že som sa dala do pyžama a urobila zvyčajnú hygienu. Ráno som sa zobudila na môj stupidný budík.
"Crrrrrn! Zdravím ťá londýn. Stávať treba, a k tomu vám pustíme pesničku od jessie j- Domino."
"Vrrrrr- Nenávidím ťa rádio! Fakt!‘‘  Povedala som.
"Vieš že väčšina ludí sa s rádiom nerozpráva? Ak hej tak chápeš, že som zmetený!"
Vypleštila som oči a posadila sa rýchlosťou svetla.
,,Nate? Čo tu robíš? Vieš jak si ma vylakal?‘‘ Všimla som si otvorené okno. Naše byty boli vedľa seba, takže sme si mohli vďaka dubu, ktorý bol medzi nami, liezť navzájom do izieb.
,,Nehovor mi že sem prišiel cez okno!‘‘
,,Čo sa stane ak ti odpoviem že hej?‘‘
,,Asi budem zamykať okná!‘‘
Zatváril sa zmetene. Ja som sa len zasmiala a hodila mu vankúš do tváre. Keď pochopil, že to bol žart hodil sa po mne a začal ma šťekliť. Po minútach smiechu som to vzdala
,,Dobre dobre, vzdávam sa!‘‘
,,Konečne! Ha! A že vždy vyhráš!‘‘ Vyplazil mi jazyk. Ja som mu ho tiež vyplazila.Schmatol prvý vankúš, čo mal po ruke a šmaril ho po mne. Kedže moje reflexi po ráne sú mizivé, schytala som to rovno do tváre. Zvalilo ma to znova na posteľ, potom bolo počuť iba Nateov výbuch smiechu.
,,Šak počkaj dnes po škole ťa zničím! Priprav sa Roserwood. Vidíme sa vo Wareland-u‘‘
,,To sa teším!‘‘
,,Dobre, ale teraz sa musím ísť pripraviť.‘‘ Zatvorila som sa v kúpelni. Vyšla som asi po 10 minútach.
,,To bolo rýchle.‘‘ Poznamenal
"Ďakujem.Uhm, asi bude lepšie, ked nepôjdeme dole spolu." Usmial sa
"Jasné, len som ťa prišiel zobudiť. Neboj nikomu nepoviem o tom že vieš rozprávať s budíkom. Ale musíš mi na niečo popravde odpovedať!"
"Áno?"
"Vidíš aj jednorožce s dúhami?" zachichotal sa a už ho nebolo.
.Zišla som pomaly do kuchyne. Tam už na mňa čakali raňajky s lístočkom: Dobré ráno, zlatíčko. Musím ísť na jednu pracovnú cestu, takže budeš asi týždeň sama doma. Josh ide somnou.xx PS: oh, a spoločnosť ti bude robiť darček, čo máš od nás. pozri sa do garáže.
Nemala som najmenšiu predstavu, čo to bude. Naraňajkovala som sa a vyšla hore do izby sa obliecť.
Otvorila som skriňu, a zobrala som prvé, čo mi spadlo pod ruku. Vytiahla som biele tielko, dlhú riflovú košeľu a červené pančušky. Schmatla som biele conversky, tašku a vybehla som von pozrieť sa na darček. Čakalo ma mega prekvapenie. Nablískané autíčko stálo rovno predomnou. Začala som pišťať ako zmyslov zbavená. Odtancovala som si to až k Nateovmu vchodu. Zazvonila som a čakala. Dvere otvoril Nateov otec. " Ahoj, Cassie. Ideš pre Natea?"
"No hej, také niečo" usmiala som sa na ňho.
"Nedáš si raňajky? Nateovi to asi trochu potrvá" Hneď ako to dopovedal  sa spoza neho vynoril Nate.
Jeho otec odišiel do kuchyne a nechal nás sám.
"Ahoj, ty máš nejakú potrebu neustále ma vidieť?"
"Ha! Ha! Nebud namyslený, pod somnou prosím ťa."
"Je škola, zabudla si?"
"Ja viem pod už." Zobral si tašku a išiel  za mnou.
Otvorila som garáž a uvidel auto.
"Váááu. To je tvoje?"
Asi. Podala som mu lístoček od Dereka.
"Aj ja chcem takých otcov. No tak ho poďme vyskúšať, aspoň nepôjdem tým potuchnutým školským autobusom" Nastúpili sme a prvé, čo sme spravili bolo, že sme zapli rádio a škriekali cestou do školy.

 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára