Hodiny sa vliekli ako keby ste spomalili čas. S Nateom som dnes nemala ani jednu hodinu. Teraz mierim na 4 hodinu. To mám dejiny a potom už iba 1 hodiny.
Zo skrinky som si vybrala učebnicu a vybrala sa smerom k triede A16. Cez leto tú časť budov prestavili. Moc som sa tu nevyznala. Na mojom rozvrhu polo napísané: A6- Dôsledkom prerábania školy sa toho veľa zmenilo. Ak neviete kde to je, je to od chodby so skrinkami rovno po chodbe, zabočte do ľava a za rohom do prava.
"To sa vám lahko hovorí za roh a potom do prava!‘‘ Zahundrala som si sama pre seba.
"To sa vám lahko hovorí za roh a potom do prava!‘‘ Zahundrala som si sama pre seba.
Jak som sa prechádzala po chodbách, uväznená
vo svojich myšlienkach, som si neuvedomila kam idem. Super! Si úžasná Cassie!
Povedala som si v duchu. To len ty sa dokážem stratiť hned v prvý
deň. A ešte k tomu v ŠKOLE!
Zabáčala som po všetkých možných chodbách. Takto som chodila asi 10 minút, až kým....
Búm! ‘‘Čo nevidíš?‘‘ zkričal niekto po mňe, ale ja
som to úplne ignorovala.Nechcela som vyrábať problémy, tak som sa len usmiala
a povedala prepáč. Inokedy by som sa do ňho okamžite pustila, ale nechcela som
hneď v prvý deň sedieť u riaditeľa vyše hodiny a počúvať
prednášku o tom, ako by som sa mala správať. No tohto chlapca som tu ešte nevidela.
Mal tmavo-hnedé vlasy a hnedé oči. Pery mal poloplné a pekne
vykrojené. Mal na sebe biele tričko, ktoré mu obťahovalo tvrdo vycvičenú
postavu, nohavice a červené conversky.Vyzeral byť dosť namyslený. Očividne tu bol nový. Zohla som sa že mu pomôžem pozbierať knihy, ktoré som mu
zhodila. ‘‘Tu máš!" povedala som absolútne bez záujmu. Vyzeral, že sa ho to dotklo. Prosím nehovorte mi že pribudol daľší debil do mojej objemnej zbierky idiotov!
‘‘ Som Liam. A ty si? ‘‘ zdvihol obočie a prezeral si ma od hora dole a
znova. Jeho veľké ego z neho priam žiarilo. To už som nevydržala.
‘‘ Poviem ti pár vecí.
Po 1.
Nemysli si že keď si tu nový, ako tak pekný tak ťa budem obskakovať
a písať ti nejaké básničky
o tom aký si ‘úžasný!‘
2. Moje meno ťa nemusí zaujímať, kedže ťa
pri troche šťastia už neuvidím
a po 3. vieš vôbec že je nešlušné čumieť
na dievča? ‘‘ pri každom jednom som
zohla jeden prst. Otočila sa na päťe ani neviem kam a odišla som.
‘‘Bolo fajn spoznať ťa‘‘zakričal za mnou so
smiechom. Ani som sa neotočila. Len som
zakričala.
"Hej, jasné. Jak myslíš!" Prečo
sa vlastne smial? Bol to psychopat. S touto myšlienkou som sa vybrala
do prava, kde som spoznala riaditeľnu. "Už viem kde som!" šťastne som si
šepla. Pridala som do kroku, kedže o 6 minút zvoní. Z diaľky som už
spoznala dvere s papierikom na ktorom bolo hrubo vytlačené: A16
Keď som prešla prah triedy, všimla som si, že kopa báb je zhromaždená pri mojej lavici. Priblížila som sa a všimla si, že na MOJOM mieste už niekto sedí. Veľa ma toho nerozhodí, ale keď mi niekto obsadí miesto, tak to už je priveľa. Moje vyhriate miesto úplne vzadu pri okne je skoro jediné miesto o ktorom som si istá, že je moje. A teraz mi ho nejaký potuchnutý neandrtálec obsadí! Je toto možné? Vytočená drzosťou tohto primitíva som sa k nemu priblížila. Bol to chalan. Babi okolo neho sa chichotal a lepili sa po ňom, akokeby to bol boh.Ale no táák dievčatá, to nemáte žiadnu hrdosť? Potom mi to došlo. To je ten Leime, či Liam. Na mená nemám moc dobrú pamäť.
" Zas ty?" uštipačne som sa na ňho pozrela. On je asi jediný chalan ktorý má tú dentenciu vytočiť ma do 3 sekúnd.
"Rád ťa vidím, chýbal som ti?" Tak je to tu zas. Prestal si všímať všetky baby a sústredil sa len a len na mňa. Prekrútila som očami.
"Sedíš mi na mieste" prstom som namierila na moje miestečko. Skupinka 'opičiek' sa na to celé iba prizerala.
"Neviem ako ty, ale ja sa s tadiaľto nehnem" zaškeril sa namňa a čakal čo spravím. To asi netušil ako ďaleko som schopná zájsť. Už som bolo pripravená niečo spraviť, no učteľka vošla do triedy. Škaredo som sa na nňho pozrela a sadla som si vedľa neho. Nech si nemyslí, že ukradnutie môjho miestečka bude také lahké! No to som netušila, čo povie učiteľka na konci hodiny. Na hodne som vôbec nepočúvala učiteľku. Rozmýšlala som ako využiť to že som sama doma na celý týžden. Len občas som zachytila slová ako: nastala vojná, vzopreli sa tomu, a iné veci v podobnom zmysle. Vyzeralo to že Liama to baví, počúval ako malé dieťa, keď sa mu mama vyhráža, že mu nedá cukrík. Zrazu som začula zvonček. Mimovoľne som sa usmiala a zobrala som si učebnice do ruky, keď zrazu učiteľka dodala: "Nemáme čas sa rozdeľovať do dvojíc, takže si to každý spraví sám. Nezabudnite najmenej 15 slidov." To?? Čo to? Nechápala som, no dúfala som, že keď sa niekoho spýtam tak bude vedieť o čo ide. Rozhliadla som sa po triede. Skoro nikoho som nepoznala, no bolo tu jedno dievča. Je somnou v dobrovoľnom krúžku na doučovanie. Zajtra spolu doučujeme jedného 4, tak sa jej potom spýtam. Vyšla som z triedy. Ani som sa na Liama nekukla, proste som len vyšla z triedy.
***
Nate ma už poslušne čakal pri mojej skrinke. "Ahoj" pozdravila som ho s rozžiareným úsmevom.
"Ahoj, aj ty si sa dnes stratila?" Nate mal dnes na sebe rifle, károvanú košelu a biele conversky.
" Ani mi to nepripomínaj!" zachichotal sa.
" Tak, kde máš teraz hodinu?"
"C6 a potom idem domov. O 16:00 v Wore-landu?"
" Ok, ja končím už teraz. See ya"
" Kde je spravodlivosť?" zahundral smerom na mňa. To už som si moc nevšímala. Môj jediný cieľ bolo čo najrýchlejše sa dostať zo školy. Naštartovala som auto a išla domov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára