Ahojte :) Zatiaľ sa toho v mojom príbehu veľa nedeje a táto časť je tiež slabšia, ale sľubujem, že sa dočkáte niečoho zaujímavejšieho. ;) *Charlotte*
Do školy sme prišli o dvadsať minút skôr, no ja som už sedela v lavici. Nechcela som počúvať prúd otázok typu "čo sa ti stalo?!".
"Kde je ten blbý zošit!" Abigail prehľadávala svoju kabelku, kde sa medzi leskom na peri, riasenkou, zrkadlom a podobnými vecami našlo aj pár učebníc. "Viem, že som si ho sem dávala," stále dôkladnejšie prehľadávala kabelku.
"Myslíš tento?" pozrela som sa na ňu stále s neprítomným výrazom na tvári.
"Výborne!" vytrhla mi zošit z ruky a očami prezerala strany aby si aspoň niečo zapamätala. Dnes na biológií bude profesorka skúšať tých, ktorí prepadávajú. Abigail patrí medzi nich. Včera večer sme sa síce spoločne učili no myslím si, že si toho veľa nezapamätala keď sa sústredila iba na odpisovanie Chrisovi. Jej chyba.
"Čo to znamená organela?!" zúfalo do mňa šťuchala.
"Včera sme o tom hovorili asi hodinu. Prepáč, ale nebaví ma ti to stále opakovať," odvrkla som jej možno až trochu moc nepríjemne.
Pozerala sa na mňa s otvorenými ústami, nieje zvyknutá, že by som na ňu bola zlá, vlastne vždy sa snažím byť na každého čo najmilšia, no teraz by som bola najradšej sama a nejaká organela ma naozaj nezaujíma.
"Tak prepáč Nath, nevedela som, že ťa to tak naštve," otočila sa mi chrbtom a význam slova začala zisťovať u ostatných. Aj ja som sa otočila presne na druhú stranu a pozerala von s okna. Bolo naozaj krásne a pomaly som začínala zabúdať na trápny incident v pizzerii. Toto sa mi stáva až príliš často. Buď poviem Calebovi, že ho mám rada viac ako len kamaráta alebo svoje city navždy zakopem niekde hlboko vo svojom vnútri. Či si vyberiem prvú alebo druhú možnosť, dnešok sa viac nesmie opakovať!
"Dobré ráno trieda," do triedy vstúpila profesorka Breeková, všetkých si nás prezrela so svojim obvyklým povýšeneckým pohľadom ktorým dávala najavo "som lepšia ako celý svet". "Môžete si sadnúť. Okrem Abigail a Molly vy dve prosím prejdite pred tabuľu a doneste si zo sebou svoje vedomosti."
Abi sa na mňa zúfalo pozrela a dala mi najavo, že počíta s tým, že jej budem radiť.Tvárila som sa, že som si ju nevšimla, na radenie teraz naozaj chuť nemám. Viem, že na mňa bude kvôli tomu naštvaná, ale snáď pochopí, že sa pre niečo necítim dobre.
...
Abby a Molly pred tabuľou tŕpli približne dvanásť minút a zatiaľ im to naozaj šlo. Dokonca aj Abby skoro na všetko odpovedala dobre.
Profesorka Breeková si oblizla pery a s veľkou nechuťou povedala: "Výborne dievčatá," neúprimne sa na nich usmiala a pri tom odhalila nie najkrajšie a najčistejšie zuby. Molly aj Abbyjej úsmev samozrejme vrátili no len zo slušnosti a v nádeji, že dostanú lepšiu známku ako C.
"Slečna Abigail Harrisová dnes to bude B-," Abbyne oči sa rozžiarili ako malému dieťaťu, ktoré uvidí, že je v cukrárni výpredaj.
"Ďakujem pani Breeková,"
"Slečna!" zamračene ju opravila profesorka, no Abigail už svet okolo seba nevnímala.
Pribehla ku mne a od radosti ma silno vyobjímala. Pre snahu dostať nejaký vzduch do pľúc som nezapočula čo dostala Molly, no tiež vyzerala spokojne.
"Odteraz sa s tebou učím každý deň. A ako môj prejav vďaky, ťa pozývam na kokteil. Platím," žmurkla na mňa a aj keď som na nič nemala náladu, súhlasila som aby sa znovu nespustila vlna otázok, "prečo som smutná".
Usmiala som na ňu a tým dala najavo, že ponuku prijímam. Proste sa budem musieť pretvarovať. Bez problému v tom som naozaj dobrá.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára