38. KORS

Ahojte :) Ďalšiu pridám asi v sobotu. Už ostávajú iba tri časti :) už mám rozrobenú novú, no bude to trošku fantasy, nevadí? Takže,čo máte nové? Ja som ostrihaná! Neverím tomu. Je to divné prejsť si po hlave a skončiť už pri lopatke. Pred tým som mala až po.. pupok :D Alee tak nejdem hovoriť o mne.. Užite si * Chloe 

Bol tam.. Chýbal mi, keď sa na mňa vykašlal aj on, jazva sa zväčšila... Zatvorila som dvere a pomaly sa otáčala, zisťujúc, či je to on.

„Nate?“ vzdychla som a utekala k nemu. Stál pred posteľou. Ako som na neho skočila, ohol sa v kolenách a spadli sme na posteľ. Nepúšťala som ho.

„Prosím ťa, nepúšťaj ma... už nikdy!“ zaryto som mu opakovala do ucha. Obímul ma silnejšie. Moje viečka sa pomaly otvárali vychutnávajúc si, že tu je. Uvoľnila som stisk viečok a otvorila ich. Naskytol sa mi pohľad na Kate, opierajúcu sa o zárubňu dverí. Pustila som ho, že sa privítam s Kate, no Nate mal lepší nápad. Pričapil mi všetky končatiny na posteľ a potom sa rozbehol, aby bol u Kate skôr. Bolo to ako v romantickom filme. On sa za ňou rozbehol, chytil ju za bradu a vlepil jej bozk. Vidíte, čo môže vzísť s obyčajného lístočku nalepeného na kofole? Bola šťastná a dávala to na sebe aj poznať

„Ale no tááák!“ hodila som po nich vankúš. Pravda je, že mi nevadil fakt, že sa bozkávajú, ale to, že ja som mala takú lásku a už nemám... Odlepili sa od seba a ruka v ruke sa premiestnili na posteľ. Ona si sadla a on sa postavil rovno predo mňa. Potom môj pohľad putoval k Nateovi.  Jeho tvár nič neprezradzovala. Bola ako z kameňa. Mrzelo ma to. Zavalil ma nával trpkosti. V jednej sekunde sa mi zmenili pocity. Rozhodila som rukami a čakala kričať. Sotila som do neho, a znova a znova a pri tom som vykrikovala.

„Ako. Sa. Opovažuješ. Sem. Prísť. Akoby. Sa. Nič. Nestalo? Mal. Si .Byť. Na. Mojej. Strane!“

„Strane?!“

„Prečo si sa nepostavil za mňa? Prečo za Liama? So mnou si kamarát od detstva!“ pri jeho mene mnou striaslo. Spotené dlane som si rýchlo schovala za chrbát. Triasli sa mi. Dokonca aj spodná pera. Kusla som si do nej, aby si to nevšimol. Silno som pritlačila, kým som nezacítila horkú červenú tekutinu. Cassie, nájdi si nejaký bod, na ktorý sa budeš sústrediť! Na zemi som uvidela hodený nejaký kus papieri dokrčený do guli. Nate mi moc nepomáhal...

„Práve som bol s Liamom“ vyslovil to prosto. Ako keby hovoril, že sa stretol z pekárom. Vedel, čo so mnou robí jeho meno! Prečo to robí? Slané kvapky nazývané slzy my vyšli z očí a stekali po líci. Nemohla som si ich utrieť, pretože by mi potom bolo vidieť trasúce sa spotené ruky. Nehala som to tak a naďalej hľadela na papier- Čo na ňom asi je? Teraz nemôžem byť slabá.. Povedz niečo!

„A?“ jedno arogantné –A? Vážne na viac nemáš? Následné mlčanie hovorilo za všetko.

„Nebuď na mňa hnusná. Chcem s tebou hovoriť!“ povedal odmeraným hlasom.

„Samozrejme ako vždy! On bude radšej na jeho strane... Sme nepochopená rasa Cassie, nič si z toho nerob“ zašepkala som si sama pre seba.

„Prosím?“ ignorovala som jeho trapné prosím?.

„ O čom chceš hovoriť?“ spýtala som sa sarkasticky. Pri Nateovi sa viem naozaj nahnevať.

„O Liamovi“ prevrátila som očami a ukázala mu svoj chrbát.

„Cassie“ precedil cez zuby.

„Nehraj sa tu na necitlivé dievčatko. Sadni si  a vypočuj ma so ZATVORENOU pusou“

„Vieš, možnože som až teraz prišla na podstatu svojho ja, možnože ja som...“

„Mám strach o Liama“ skočil mi do reči.

„chladná a arogantná alebo.. Počkaj, čo? Čo sa mu stalo?“ vystrela som sa ako ceruzka. Vystrela som svoje trasúce sa ruky. Cítila som v ukazováku svoj tep. Sústreďovala som sa naň. Dala som ich späť za chrbát. Nate si s úšklabkom prekrížil ruky cez prsia. Vtedy sa Kate postavila.  

„Máte toho veľa čo riešiť, ja už pôjdem.. Zlato tak zajtra“ vlepila mu pusu na líce a venovala mi úšklabom. Vtedy mi došlo, prečo sa smejú.

„A čo ja s tým? I don’t care.“ rýchlo som povedala a by ma počula aj Kate. Po tej vete ju už nebolo. Teraz som tu iba ja a Nate. Nate a Cassie. Ako za starých čias. Strach z mojich očí nezmizol.

„Heh, Liam mal pravdu“

„O čom to hovoríš?“ pokrútil hlavou.

„Vraj keď klameš, zmení sa ti farba očí..“ jemne sa zasmial. Moje kútiky sa zvlnili nahor. Moje líca nabrali červeň. Pamätám si na to, keď si to po prvý raz všimol... Nate skúmal každý kúsok mojej tváre.

„Nate počúvaj. Nechcem o ňom nič vedieť. Prosím! Ak si tu ba kvôli nemu, tam sú dvere“ môj prst prudko vystrelil smerom k dverám. On iba zaťato stál.

„Čo sa ti stalo? Nech je to čokoľvek, stará Cassie by to prekusla. Nič nie je horšie ako odlúčenie..“

„Strč si tie kecy Roserwood! Nič nevieš!“ skríkla som. To som nechela.. Všetok hnev, čo sa vo mne nazbieral sa teraz dral na povrch.

„Tak mi to povedz!“

„Nemáš to jedno? Ja mám Tobyho,“ začal sa smiať.

„Nie si s ním šťastná“

„A to vieš ako? Samozrejme, že som“

„Nie si. Stavím sa, že vždy, keď ste blízko seba rozmýšlaš, aké to bolo s ním.“

„Tak a teraz ma počúvaj,“

„Nie ty ma počúvaj. Nelúbiš ho! You’re just scared of lonely“  pálčivá pravda, ktorú práve vypustil ma zasiahla. Je to naozaj tak?

„Polož si jednoduchú otázku. Keby sa v tvojom živote neobjavil Liam, bola by si s Tobym? No ták, veď si ho nenávidela.. Páčil sa ti iba jeho výzor“

„To áno, ale potom som zistila, že to s ním som si po celý ten čas písala...“

„Pozri, ja som tu iba kvôli Liamovi,“

„Ako inak?“ skočila som mu do reči. Vôbec sa nad tým nepozastavil.

„On.. je. Tak trochu.. No, keď si sa mu neozývala, pil. Celý čas, každý deň. Potom odišiel na dní do vedľajšieho mesta. Keď sa vrátil, no tak on...“ nevedel sa vymotať.

„No ták Nate, povedz to“ vyzvala som ho.

„No on sa u nás objavil s dvomi štetkami...“ vypúlila som oči. To som netušila. Ale veď on je voľný, prečo by nemohol? Nedávalo to zmysel, no bolelo to.

„Každý druhý večer sme ho museli vyzdvihnúť v bare. Vždy mal okolo seba pár žien. Raz bol dokonca na polícii. Nejdem ti hovoriť prečo.. No, on je úplne mimo. Snaží sa na teba zabudnúť. Vždy, keď ho z niekadiaľ berieme stále do kolečka opakuje tvoje meno. Raz napadol dievča. Nie napadol, ale nasilu obímal. To dievča sa podľa neho na teba podobalo.. Cassie, ja potrebujem tvoju pomoc.“ Toto ma dostalo. Prudko sa mi zdvíhala hruď, aby som do nej nabrala kyslík. Celá vyblednutá som si sadla na posteľ. Nate ma chytil za ruku. Cítil ako sa mi trasie. A to, že si ju utrel znamená, že si všimol, že mám spotené dlane. Leskla sa.

„Kde je?“ šepla som ťažko počuteľným hlasom.

„Mám sa s ním stretnúť zajtra o 14 v parku pri tej obrovskej čerešni. Vieš, kde?“ Chcela som sa spýtať, načo mi to je, no potom nahodil ten pohľad. On chce aby som tam šla ja.

„Nate, to nejde“

„Musí to ísť. Cassie, on fakt má právo vedieť, prečo..“

„Nie Nate, ty ma nechápeš.. Ja sa už trasiem iba pri jeho mene, čo budem robiť keď ho uvidím?“ Chytil ma za ruku, keď zbadal moje slzy tlačiace sa von.

„Prosím, povedz mi, prečo si zrazu zmizla z jeho života?“ pýtal sa ma, zatiaľ čo ja som pobehovala sem a tam. Hľadala som dôkaz, aby si vedel, prečo.. Popri hľadaní som zmáčkala náhrdelník mojej mamy. Prudko som otvorila šuflík. V tej rýchlosti vybehol von a ja som mala celý šuflík v mojej ruke.

„Hups“ Hrýzla som si od nervozity zuby. Zobrala som mobil. Šuflík vyletel do vzduchu. Ten pristál tvrdo, no dve veci pristávali s ľahkosťou a pomaly. Boli to tie dopisy. Nestihla som ich vziať. Teraz potrebujem kričať.

„Prepáč Nate, ale ja teraz musím ísť preč.“

„Kam?“

„Proste preč...“

37. KORS

Dneska ďalšia. Už iba tri časti a Kind of romantic story končí.. Už mám rozrobbenú ďalšiu, na ktorú sa teším... Tak enjoy :* Chloe

 

„Toby?Ja  nemám plavky!“

„Nevadí, sú tu jedny“

„Je to nefér! Ty si plavec, ktorý reprezentuje našu školu a vyhráva samé zlaté medaile... To si mohol vybral niečo ako golf!“ rozhodila som rukami. Hodil mi do tváre dvojdielne plavky a vybral sa na odchod.

„Počkám ťa pri bazéne“ zatvoril dvere a ja sm nemala na výber. Obliekla som si plaavky. Po chvíľe som počula zvuk gitari. Čo robí gitara pri bazéne? Vyšla som von a pozrela som po Tobym. Sedel na lehátky pri bazéme a ladil gitaru.

„Ako to, že tu máš gitaru?

„Toto je jediné miesto, kde môžem hrať bez strachu, či ma niečo vyruší, alebo uvidí. A milujem vôňu chloru, pri nej sa mi lepšie vymýšlajú slová.

„Doma to neschvalujú?“

„Povedzme, že rodičia zo mňa chcú športovka a nie hudobníka...“

„Ou“ Došla som až ku nemu a prisadla si.

„Chceš pomôcť?“ spýtal sa po tom ako uvidel moju ruku pridržiavať si horný diel plaviek.

„Nikdy si ho neviem dobre  zašnúrovať.. Pomôžeš mi?“ prstom mi naznačil aby som sa otočila. Jemne mi prešiel po pokožke až k zapínaniu. Bruškami prstou sa obtieral o moju pokožku a mne to spôsobovalo zimomriavky. Po chvíľi, keď odtiahol prsty, vydal hlboký výdych, ktorý mi pohladil kožu. Asi zadržiaval dych, niet divo, ja som robila to isté. Rýchlo som chcela zmeniť tému, aby nezačal s niečim, čo by nám pokazilo večer. Zakročila som hneď ako otvoril pusu, pripravený niečo povedať.

„Ten chlapec.... Vyzerá na 15, tvoj brat?“ smutne sklopilzrak a začal vysvetlovať.

„Nie tak úplne. Starám sa o neho... Schováva sa tu, pretože nemá kde bývať. Ja mu nesiem jedlo, no nie vždy aj čokoládu, preto zareaagoval ako zareagoval.... Je super, fakt! Ak ho spoznáš nebudeš lutovať“  usmial sa a popri tom hladkal gitaru za struny.

„Zahraj mi niečo..“ vyklzlo zo mňa skôr ako som si to stihla premyslieť. Nechápavo na mňa pozrel.

„No,...ja“ prevrátila som očami.

„Niečo, čo si vytvoril“

„Ja som si nepriniesol notes so skladbami.“

„Tak niečo vymyslíme spolu“ odpovedala som po dlhšiej dobe.“

„Ty vieš skladať?“ vyceril na mňa zuby.

„Nie, ale nemôže to byť ťažké... Veď iba vytváraš slová do melodie“ úsmev sa mu vynásobil.

„Dobre... Tak prvý pôjde B-mol a hneď prskočím na A-mol s dlhším držaním, takže máš čas urobiť tie okrasi vďaka spoluhláskam. Potom,..“

„Dobre... Dajme si pauzu!“ zachichotal sa.

„Takže nie si zrovna odborník, že?“

„Ja viem spievať a to mi stačí.... Ty skladaj, potom ma to naučíš a následne budeme spievať. Bude to naša pieseň“

„Dobre, a akú?“

„Niečo pekné...“

„Dobre“ po tejto výmene slov si ma pretal všímať. Bol iba on a gitara. Brnkátkom skúšal hociaké rytmusy. Po pár minútach na mňa spokojne pozrel. Všimol si, že som sa na neho celý čas pozerala a skúmala každý jeho pohyb. Iba zodvihol kútiky úst. Nelúbi sa mi, že začína byť namyslený a sebaistý.

„Už iba slová, ale chcelo by to pauzu. Dojdem pre pitie“ postavil sa na odchod. Skôr ako stihol zahnúť za roh som sa hodila do vody. Skočila som šípku a plávala pod vodou. Keď som sa vynorila, chcelo sa mi skočiť znova. Vyšla som po rebríku a znova skočila. Tento krát bombu. A potom znova a znova. Po siedmy krát som vyšla von a chystala sa skočiť nejak ako som ešte neskákala. Nohy som si zaprela o vyvýšeninu, ktorá delila bazén od podlahy. Voda sa pri každom miniatúrnom prílive vylievala von. Vlasy som si dala do drdlu. Voda mi z nich stekala. Neskutočne to šteklilo. Už som bola pripravená skočiť, keď ma zrazu niečo chytilo zo zadu a skočilo so mnou do vody. Ešte vždy som stihla zakričať pisklavým hlasom. Nechtiac som vdýchla vodu. Po vynorený sa okolo mňa vynárali ostatné mini bublinky, no Toby nikde. Začala som sa točiť okolo svojej osi. Nakoniec som ho zbadal stáť hneď za mnou. Tu sa začala válka. Začala som ho topiť, no vždy bezúspešne. Keď som sa ho snažila chytiť, taktiež. Ako som mohla? Veď je to šampion! Bol rýchlejší ako väčšina rýb.

***

Už utretý sme znova  sedeli. Tentokrát to bolo na okraji bazéna. Nohy sa nám hompálali vo vode a naše mozgy sa snažili vyprodukovať slová do pesničky.

„Mohlo by to byť...“

„Nie!“ prerušil ma už po najmenej stý krát. Vždy som použila slová z iných pesničiek.

„A čo takto..“

„Je to znova niečo z pesničky?“

„Áno“ priznala som sa.

„Tak nie“

„Dobre, tak ja poviem nejakú vetu a ty skúsiš k tomu vymyslieť niečo v podobnom zmysle.“ Nemo som prikývla a čakala celá vzrušená, čo príde teraz...

„Don’t break my heart, before I give it to you“

„EHhhm, Don’t tell me ehm...... no, before I ask you to“ uznanlivo prikývol. Celý čas sme šepkali a pozerali sa do toho druhého očí. Začinala som si myslieť, že je to viac ako iba pieseň...

„Don’t tell it doesn’t fit...“

„Before you try it on“ doplnila som ho.  S úsmevom odvrátil zrak odo mňa a venoval ho gitare. Zahral pár akordov a šepkal pri tom tie slová.

„To by mohlo byť.. Je to dobré.. Ďalej, hovor ďalej..“ s iskričkami v očiach sa na mňa pozrel. Vypúlila som oči a snažila sa vypátrať múzu, ktorú som mala pred chvíľou.

„Ja už neviem na toto. Začnime niečo iné. Niečo, čo by mali príbeh..“ hypnotizovala som ho očami.

„Dobre, potom to môžeme nejako spojiť. Tak teraz začni ty“

„Dobre... tak“

„Try to say it right, been rehearsing this all night.. Ehmm, and i had the words planned down, but now nothing’s coming out“

„Nothing was true, until i met you,“

„It’s become so hard, for me to be surprised....“ Toby ma nehal dohovoriť. Už mi nechcel skákať do reči. Chcel aby som sa vyjadrila.

„But you’re bringing back the real me, no judgement in your eyes...........“ Zdvihla som zrak k nemu a dokončila som svoju myšlienky jednou vetou, ktorá všetko rozprúdila. Povedala som:

„I know it sound so cliche, but you take my breath away“ Zapozerali sme sa na seba a nikto sa nehol. Zodvihol ukazovák a bruškom prsta mi prechádzal po lícnej kosti. Elektizujúco ma to ťahalo k nemu. Nepribližoval sa ku mne. Slúbil mi to.. To je zlaté...Ani som si to neuvedomila, a už som mu niečo hovorila. Ten hlas akoby nebol môj.

„Pobozkaj ma“ stručne som vydýchla. Zaškeril sa. Ruku mi dal za krk a pritiahol si ma k sebe. Samozrejme sme to nevydržali a spadli sme do bazéna. Počas pusy, keď sme sa na stotinu odtrhli sme sa smiali. Správal sa ku mňe akoby som bola porcelánoca bábika. Každú chvíľu otvoril oči aby sa presvedčil, či som to ja. Či je to pravda... Klamala by som, ak by som povedala, že sa mi o nelúbilo. No bol tu Liam. Tú myšlienku som okamžite odsunula niekde ďaleko z dosahu od mojich myšlienok.

***

Prechádzali sme sa uličkou pri mojom dome. Jeho ruka bola prehodená cez moje plece. Zrazu ma pustil a preplietol si so mnou prsty.

You’re so naive yet so. How could this be done, by such a smiling sweet heart.... Mobil sa rozkrikoval na celú ulicu. Toby zalovil v gatiach a o sekundu ju vybral aj s malou čiernou krabičkou. Stlačil prijať.

„Čo? Teraz?....Josh no ták... Dobre, dobre. Hneď som tam, ale za to mi tam nehaj kúsok z čokolády“ zrušil hovor a ospravedlnujúco sa na mňa pozrel.

„Prepáč, ale Josh chce aby som tam ešte došiel. Ani za svet my nechcel povedať o čo ide....“

„V pohode, utekaj“ usmiala som sa a na rozlúčku som mu dala pusu.

„Na toto som čakal veľmi dlho“ zašepkal mi pri uchu a uťž ho nebolo.... Vošla som do izby a našla som niečo, čo som určite nečakala. Bol tam on. Chýbal mi.... Moje srdce poskočilo

36. KORS

Včera neskoro večer som sa vrátila z tábora a tak vám píšem ďalšiu časť. Dnes dám možno ešte jednu, ak budem stíhať. Enjoy.. :* Chloe :)

Práve odchádzam zo Starsbucku. S Kate sme si skvelo porozprávali  o všetkom. No keď sa téma pozastavila na Liamovi, odvrátila som zrak a uprela som ho na najbližšie nohy. Kate vycítila, že sa dotkla osieho hniezda. Prestala hovoriť o tom ako s ním bola vonku a ako je zmetený a vtipy, ktoré mu povedala... S klesnutým úsmevom po tejto blízkej spomienke som vykračovala do parku za Tobym.

***

Môj úprimný smiech sa rozlieval po parku. Všetky hlavy sa na nás otáčali, ale mne to nevadilo. Už som aj zabudla na čom sa smejeme. Prosto sme sa smiali na tom ako sa smial ten druhý. Bolo maximálne obtiažne prestať. Tvár som sa schovala do dlaní a snažila sa nabrať dych. Prudkos om sa hádzala na všetky strany. Nachvíľu sme prestali, no potom sme sa na seba pozreli a začali sme znova. Za to sme si vyslúžili divno pohoršené pohlady okoloidúcich seniorov. V rukách sme mali kelímky s mrazeným jogurtom. Na vrchu sa mi rozlievalo všakovaké ovocie poliate niečim mne osobne neznámym. Znova sme sa ukludnili. Pozrela som sa na neho.

„Tvoje oči sú vážne divné!“ grimasou s vyplazeným jazykom do hora mi naznačil, že nechápe. Opätovla som mu grimasu.

„Nie vážne, počkaj..“ Prudko som sa nahla k nemu. Jednu ruku som mu položila na čelo a zodvihla obočie. Druhú som mu iba jemne položila na ruku.

„Je tam hnedá, zelená... aj žltú vidím. Mal by si ísť na casting pre film ako napríklad výnimočná, či hostitel...“ Obočie som mu uvolnila a jemne som mu prechádzala po pokožke okolo očí. Až teraz som si všimla, že zadržiava dych a uprene pozerá na moje pery. Nedošlo mi, čo to s ním robí... Prsty som okamžite stiahla a načiahla sa pre kelímok. Nohy som si dala do tureckého sedu, čo obsadzovalo asi trištvťku lavičky. Chudák Toby si musel vystačiť s tou poslednou štvrťkou.

„Chcelo by to kolotoče“ snažila som sa zachrániť situáciu. Jeho pohlad patril zmrzline. Kútiky úst sa mu jemne vykrútili dohora. Vyzeral presne ako Liam.. Liam. Znova sa mi vrátili spomieky. Spolu ako kričíme na ceste pred domom v daždi. Jeho pery prechádzajúce po mojej pokožke. Jeho chôdza. Spôsob akým vyslovoval moje meno. Striaslo ma. Toby si to všimol. Snažil sa ma rozveseliť. Slabo počúvatelná hudba, ktorá vychádzala s karavanu so zmrzlinou znela pekne. Klasika, bol to Armstrong. Postavil sa predomňa a nastavil ruku. S radosťou som mu ju podala. Nechcela som znova myslieť na Liama.Veď nič neurobil... Postavila som sa k nemu a on sa uklonil. Čakala som, že budeme tancovať, alebo iný trapas. On ma iba chytil na ruku ako nevestu a bežal so mnou preč.

„Kam ideme?“

„Nepoviem“ zarito provokoval.

„Prosím“  pokrútil hlavou. Po pár minutách prestal bežať a iba kráčal.

„Pamätáš sa ešte na tu stenu?,“ nečakala som na odpoveď a pokračovala.

„Raz si tam napísal, že píšeš...“ čakala som ako zareaguje. On bol iba ticho a kotroloval cestičky aby trafil tam, kam chcel ísť.

„Ehm,“

„Jasné, píšem.“

„Ako príbehy?“

„Nie, pesničky.. Mám doma svoju lásku, ktorá mi s tým pomáha. Je fakt krásna. Raz vás možno zoznámim..“

„Ako sa volá?“ pomaly sa ma chytala žiarlivosť.. Ako to, že neviem, že niekoho má?

„Stela, ako hviezda“

„Hm, pekné meno“

„Ďakujem, vybral som jej ho“

„Ako môžeš vybrať babe meno?“ zasmiala som sa. Toby sa ku mne pridal.

„Môžem, ako.. Počkaj!“ vybuchol smiechom. Okoloidúci si nás všímali. Kto by nie? Ideme parkom, ja som v jeho náručí, sme od seba asi milimeter a ja mám ruky okolo neho. Jednu cez krk na jeho chrbáte a druhú na jeho hrudi. S odutou perou som sa na neho pozrela. Čo som povedala?

„Ty si si myslela, že je to nejaké dievča?“

„A nie je?“ nechápavo som stále pozerala ako sa mu na perách pohrával úsmev.

„Nie, to je moja gitara,“ očerneveli mi líčka a pozerala som sa mu do očí s pokorou.

„Ale je zlaté, že žiarliš. Nemusíš, si iba ty... Zatial“ uťahoval si zo mňa. Mne to ale stačilo. Spokojne som sa zamrvila na jeho hrudi. Prečo sa mi tak splašilo srdce? No, not this again! Všimol si to. Pokrútil hlavou a zachichotal sa. Buchla som ho do ramena.

„Nenamýšlaj si Rovengood!“ pokarhala som ho ako učiteľka, keď posiela dieťa do kúta. Boli ste niekedy v kúte? Ja stále. Mala som iba čierne bodíky.. V kúte som sa spoznala aj s Nateom. Pamätám si na to dosť jasne. Raz mi došli na to, že píšem do kúta.. povedzme isté slová.  Chceli ma dať do kúta znova, lenže ten sa akurát čistil. Tak ma poslali do vedlajšej triede do kúta. Chceli ma ponížiť. Došli sme tam, ale môj oblúbený priestor- kút- bol osadený niekym iným. Dali ma tak aj tak.

„Ahoj, som Nate“ ozval sa detský hlas s malej krásnej hlavičky.

„Som Cassie, čo si urobil?“

„Popísal som učiteľke diár“

„Dobrý! Myslím si, že z tohto môže vznuknúť krásne priatelstvo“ Aj bolo a je a ešte aj bude. Od vtedy sme stále vyvádzali. Ohadzovali sa hrachom a mrkvou. Fúj, zelenina! Blé! Teraz ju samozrejme lúbim, ale to bolo detstvo. Ako každý iný som mala rada iba sladké.

Dorazili sme na miesto. Položil ma na zem a ja som mala ústa otvorené do obrovského O.

„Takže páči?“ spýtal sa so záujmom. Nemo som prikývla. Chytila som mu ruku a rozbehla som sa k tomu, čo svietilo najviac. Predomnou sa rozliehalo mnoho kolotočou. Zastavila som pred tou najväčšiou dráhou a prosene sa na neho pozrela.

„Ideš?“ On iba nechápavo pozeral.

„Si prvá, čo sa nebojí ísť na kolotoče“

„Takže ideš“ so spokojoného hlasu som prešla na pysklavý. Obímula som ho a pošepkala slovo Ďakujem. Cestou späť som mu nechtiac prešla po uchu. Jemne mi to pošteklilo pery. Stále sa smejúc som sa zodvihla na špičky a ruky som mu omotala okolo krku. Dala som mu ďalšiu pusu na líce. Úplné dejavú! Znova sa chytil na mieste, kde jeho chladné líco rozhoreli moje pery. Tu bol zonva rozdiel. Pusa s Liamom bola vždy iná. Vždy dobrodružstvo. Tá istá, no predsa iná.

***

O pár hodín neskôr:

„Kam teraz?“ Spýtala som ho rozvalená na lavičke. Toby sedel a ja som mala hlavu na jeho stehnách. Ležala som pohodlne a v rukách sme mali cukrovú vatu ktorou sme krmili seba navzájom.

„Niečo ma napadlo, ale budeme musieť ísť taxíkom, či autobusom.

„Autobus!“ začala som skandovať.

„Ok, ideme na zastávky, kde sme si písali. Mimovolne som sa na neho usmiala. Úsmev mi bleskurýchlo opätoval. Na zastávke sme si sadli pred bilboard a spomínali, keď sme ešte netušili, kto je ten druhý. Možno som vtedy niekde hlboko aj dúfala, že to bude Toby. Veď sa mi lúbi od 6. ročníka! No to bolo pred Liamom.  Hovorili sme si príhody, ako sme si vymýšlali pred rodičmi, prečo ideme autobusom a nie autom. Ako to tu našiel a chcel odpísať.... Autobus došiel dosť rýchlo, i keď meškal desať minút. Ešte sa mi tam chcelo sedieť a počúvať príhody.Vraciať sa do minulosti...

***

Zastavili sme až pri nejakej osvetlenej budove. Vyzralo to ako škola. Toby zazvonil na zvonček. Po chvíľi sa ozval hlas v našom veku.

„Čau Josh, je tam volné?“

„Máš niečo na odmenu?“
„To čo vždy“ bolo počuť zachichotanie a následne pípnutie. Brána vytvarovaná do komických tvaroy v sa pomaly otvárala. Prešli sme cez krásnu trávu a obrovskú fontánu. Vyzeralo to ako sídlo, no nebolo to sídlo. Ďalšie prekvapenie... Pred dverali užť stepoval chalan.

„Máš to? Máš to?“  Ruku dal pred seba a čakal. Toby so smiechom k nemu predstúpil a dal mu do ruky čokoládu.

„Iba čokoláda?“ nechtiac mi vyšlo z úst.

„Iba? Čokoláda? Toby vyveď ju preč...“ Naoko urazene sa otočil na Tobyho.  Toby začal vysvetlovať:

„No vieš, Tuto Josh tu býva a nedávajú mu žiadne sladkosti....“ Prikývla som a nenehala ho dohovoriť.

„Chápem, tam potom tu mám...“ zalovilasom v kabelke.“Nefalšovanú čokoládovo kokosovú... Tyčinku!“ dramaticky som ju vybrala z kabelky rovno pred neho. Hneď sa rozbehol, vytrhol mi ju z ruky a následne ma obímul.

„Toby nes ju častejšie! Mám ju rád“nejako veľmi rýchlo zmenil pocity ku mne, ale lichotilo mi to. Po rozhovore s ním sme sa vybrali do jedných červených dvier. Otvoril ich a môj nos zaplnila vôňa po chlóre.

„Toby?Ja  nemám plavky!“

35.KORS

Ahojte všetcííí! V prvom rade sa vám chcem ospravedlniť za to, že nepridávame často. Ja osobne si musím zarábať, aby som sa dostala do Anglicka, plus musím prečítať hosttitela do nedele.. čo je podľa mňa nemôžné, ale buďiš. Dohodli sme sa so Charlottou, že budeme pridávať každý deň niečo.Všimla som si, že upadá číslo sledovanosti.. Viem, že je to aj moja vina a preto budem písať ďalej. Baví ma to a som rada, že to čístajú aspoň niektorý ľudia.. Som enjoy :)
 Chloe

Došla som domov okolo desiatej večer. Zhodila som si zo seba veci a pripravila si vaňu plnú peny s ošviežujúcim papájovým mydlom. Na seba som si dala župan. Pustila som si platňu známej skupiny BLUE. Staré, ale stále dobré. K vane som si doniesla telefón. S volným drdlom som sa postavila k dverám. Pena už pokrývala celý povrch vane a ja som spokojene vdychovala vôňu papáje. Prvá správa bola od Kate, že sa chce stretnúť. S úsmevom som naťukala SMS-ku nech je zajtra o jedenástej pri starbucksu. Stlačila som na ďalšiu hlasovú schránku. Zbadala som bolestne známe číslo. Pichlo ma pri srdci, keď som počula jeho hlas. Opretá o stenu som sa zošmykla na zem.

„ Cassie, po stý raz sa pýtam, prečo mi nedvíhaš?“ mal naliehavý hlas, a bolo počuť, že ho to bolí.

„Pretože mi na tebe záleží, je to tak ťažké pochopiť?“ rozrušene som šepkala sediac na zemi. Opretá o stenu a nohy skrčené. V ruke pokazený mobil, spôsobený silným stláčaním tlačítka na zrušenie hovoru. Unavená z problémov som krútila hlavou a položila sa do vane. Nejako ma to dostalo natoľko, až som tam zaspala. Zobudil ma až Josh. Cítila som, že ma obíma jeho svalnatými rukami. Nesie ma do postele. Jemne som mu potiahla tričko a usalašila sa v jeho náručí. Vdychovala som jeho silné pyžma, ale mňa to upokojovalo. Bola to známa vôňa z detstva. Ach, detstvo.....

***

S Tobym som strávila ďalšie dni. Bola s ním sranda, no necítila som žiadne motýľe. Možno raz... Možno sa to naučím. Prešli spomínané štyri dni. Od Liama som mala zaplnenú schránku. Dvadsaťtri SMS-iek a päť neprijatých hovorov. Som rada, že sa obmedzil. Ešte pred dvoma dňami som mala  najmenej dvadsať neprijatých hovorov. Asi mu doplo, že nezdvihnem. Samezrejme som všetko mazala. Nechcem počuť jeho hlas. Zistila som, že ak nevidíte človeka, ktorého milujete, čiastočne bolesť zmizne. No nanešťastie iba dočasne... Bojím sa okamihu, keď ho niekde nechtiac zbadám. Vyplávajú všetky pocity na povrch? Vráti sa to? Rozplačem sa? Dnes idem znova von s Tobym, no pozajtra odchádza na týždeň k babke do malého mestečka v Amerike. Teraz ležím na bruchu na posteli a nohami prudko kopem vo  vzduchu. V ruke držím časopis v ktorom netrpezlivo listujem.  Zastavila som myšlienky, ktoré ma obmývali. Po vzhliadnutí na display som mobil hodila ďaleko na zem. Silno sa odrazil odo dverí a dopadol na zem. S prižmúrenými očami som sa snažila donútiť mobil hádzať sa o stenu, kým sa nerozdrvý na prach. Cassie, to vie iba Sheldon! Si ty Sheldon? Nie! I keď by si mohla byť, vzhľadom na.... Počkať! Čo?. Polemizovanie ma dlho neudržalo. Na hradila ju nenávisť, v okamihu ako som znova zbadala objekt záujmu. Nenávisť v mojich očiach bola priam hmatatelná.  Je 16:32 a môj mobil ešte nepípal. Sakra, prečo ma to tak štve?! Veď som to tak chcela, či nie...?  Zavinila som si to... Možno si už stihol nájsť dievča, ktorú lúbi a s ktorou môže  byť. Nie ako so mnou. Zatriasla som hlavou a postavila sa pred skriňu. Vyberaj niečo pekné Cassie, pekné! Po dlhom premýšlaní a prehliadaní som zvískla. „Bingo!“

***

Pretvárka. Myslím si, že práve toto slovo vyjadrovalo moju situáciu spred troch dní. Teraz som uvolnenejšia a hlavné je, že sa aj nenútene smejem. Znova som to ja. Ja, no s nevyčíslitelnou dierou v srdci. Keď sme sa lúčili úprimne som sa zasmiala. Trochu ma to desilo. Prečo? Odpoveď je jednoduchá. Neviem! Nemala by som byť rada, že som pri ňom sama sebou? Do teraz by som ho označila ako BFF, no teraz, keď sa na mňa pozerá pohľadom, akoby chcel vidieť všetky kúty môjho ja. Akoby mu nevadilo, že bude cítiť tu príšernú bolesť, čo cítim ja. Akoby sa chcel o ňu podeliť, aby som netrpela. Teraz, keď sa na mňa usmieva, pri čom sa mu vytvárajú maličké jamky na líčkach.....neviem, neviem. Sme v menšom lese neďaleko môjho domu.

„Toby, prepáč, ale..“ zašepkala som sekundu po tom, ako mi chytil ruku do jeho dlane a preplietol si prsty. Nebadatelne som krútila hlavou. Nežne mi zodvihol bradu a venoval mi ďalší úsmev. A teraz čo, Cassie? Jedna strana mojej hlavy mi dokolečka hovorila: Pobozkaj ho! Liam je minulosť a Toby je super možnosť začať znova. Záleží ti na ňom. Naučíš sa ho milovať. Druhý hlas mi vravel: Tu si bola s Liamom, keď ste spolu strávili noc.. Ten pocit prichádza iba raz za život. Opováž sa o niečo pokúsiť...Bola som zmetená.

„Toľko myšlienok“ zachripela som nahlas, nechtiac. Toby sa jemne pritlačil na moje telo. Naše línie netvorili žiadnu medzeru. Zaklipkala som očami a s vygumovaným mozgom som sa priblížila k jeho perám, ktoré ma provokovali už dosť dlhú dobu. Obímul ma! On ma iba obímul! Mal šancu, vedel, že som zranitelná a že by som mu to dovolila.

„Vieš o tom, že 99% mužskej populácie  by sa ma pokúsila pobozkať?“ opýtala som sa ho s hlavou položenou na jeho krku.

„Potom to vyzerá, že som to zvyšné percento. Nechcem riskovať, že by si to potom lutovala. Pokiaľ mi nepovieš, aby som ťa pobozkal, neurobím to. Hoci to je sakra ťažké“ Odtiahla som sa od neho a prilblo sa iba pozerala do jeho očí. Popri bojovaní s mojimi hlasivkami som si kusla do pery. Chytili sme sa za ruky a šli k môjmu domu. Na schodoch pred naším domom som niečo zbadala. Nie niečo, ale niekoho....Uvidela som Nate-a. S vyvalenými očami som sa pozrela na Tobyho.

„Máte zadný vchod?“ spýtal sa. Počkať! On o niečom vie?! Nechcelo sa mi to riešiť. Iba som prikývla. Nate by určite hovoril o Liamovi a to odmietam počúvať. Dorazili sme k dverám a ja som mu podala požičanú bundu. Všade tma. Jediný zdroj svetla bola pouličná lampa, ktorá svietila neprirodzenou žltou farbou. Jediné čo osvetlovala bol kôš, ktorý bol pripevnený o ňu.

„Tak dobrú noc Cassie. Vidíme sa zajtra“ postavila som sa na špičky a jemne priložila pery na jeho studené líce. V sekunde nabralo na teplote. Toby sa zachmúril a pozrel na mňa s nechápavým výrazom. Vypúlil oči a chytil sa za miesto, kde som mu dala pusu.  S pobaveným výrazom som povedala.

„Zajtra!“ žmurkla som a už ma nebolo.

***

Ako som prechádzala cez obývačku, zbadala som Dereka s Joshom ako pozerajú cez závesy na Nate-a a čakajú kedy sa tam objavým.

„Ehm“ v jednej nanomicrosekunde sedeli na gauči a v rukách držali noviny.

„Ten Phelps zas vyhral“

„Hrozné!“ nezaujato odpovedal Josh. Musím ich pochváliť za dobrý herecký výkon. Veľa ľúdí to nevie... že?

„Idem do izby, dobrú“ podišla som k nim a každému som dala pusu. Som oteckom neskutočne vďačná, že neriešia nič ohladom mňa a Liama a Nate-a. To s Nateom ma mrzí. Je to môj najlepší kamarát. Keď odíde Toby pôjdem za ním... Takto som to nechcela. Podľa môjho plánu mal byť Nate na mojej strane a Liam mal už dávno mať nejakú slávku modelku.  Viem, že to musí vyzerať divne, že jedeň deň milujem Liama, na druhý plačem a na štvrtý som s Tobym vonku. Raz im to možno vysvetlím...

34.KORS

Hááá presne stý príspevok! Po dlhšej dobe, takže pardon. A ešte k tomu kratšia, ale pôjdem k babke a tak budem iba písať, takže doženieť všetko. ENJOY

Oprela som sa o posteľ a spustila najväčší plač. S očami plnou nenávisti som pozerala na dopisy.

„Neverím tomu!“ Skríkla som neplánovane nahlas. Rozthala som obálku a nakukla dnu. Bez najmenšej pointy som krútila hlavou. Náhle sa mi zahmlelo a ja som si potrebovala sadnúť. Rozčapila som sa na posteľ. Svoje ruky som naplno  zamestnala  utieraním sĺz. Asi po pól hodine, keď mi došli vreckovky, som sa posadila. Všade usmrkané vreckovky. Boli všade, len na zemy priam kričal čieny mobil. Neriešila som, čo robím, až pokiaľ som nezistila, že som vytočila číslo. Na druhé pípnutie mi to zodvihol.

„Ahoj Toby, ak to pozvanie stále platí, tak zajtra môžem“

„Cassie? Jasné.... Dojdem po teba o 16?“

„Jasné, zajtra nejdem do školy, tak sa nezlakni.. Ok, tak zajtra, pa“ zložila som a sprácúvala om, čo som práve spôsobila. Jedno je isté, Liam u mňa končíl!

„Prečo akurát on?“ pozerala som na strop a naivne som dúfala v odpoveď, ktorá neprišla. Ako inak? Teraz už iba vymyslieť výhovorku, že zajtra nejdem do školy... Čo bolesť hlavy? Alebo brucha? V rozhodovaní mi zabránil môj mobil. Nepríčetne vybroval. Našťastie som najskôr prečítala meno volajúceho. Liam. Hneď som to zrušila. Toto sa zopakovalo asi 6krát. Potom mi pípla správa, že mám hlasový odkaz. Zapla som ho. Neskutočne mi chýbal, ale toto nie...

„Prečo mi to nedvíhaš?“

„Pretože ťa ľúbim“ rýchlo som povedala s dávkou hnevom.

„ Stalo sa niečo? Počuj, ak mám prísť skôr, len mi to povedz...Okeey, tak mi zavolaj, pa láska“  Vypla som mobil a s uplakanými očami som si lahla.

 Spánok sa dostavil po dlhých hodinách pozerania sa na strop a počítanie spolu so sekundovou ručičkou. V izbe bolo také ticho, až sa zdal zvuk sekundovej ručičky nesmierne hlučný. Hlavu som si schovala pod vankúš a v najdivnejšej polohe som zaspala.

***

Ráno ma zobudil Derek. Mixoval so mnou.

„Čo to robíš?!“ okríkla som ho rozospatým hlasom.

„Budím ťa“

„Nehovor“ sarkasticky som sa zazubila. Opätoval mi úsmev a potiahol perinou. Tým, že som na nej ležala, ma vyhodil do vzduchu. Našťasie som pristála na to isté miesto. Na posteľ. Ale bolo to vážne iba o ďažďovský chlp. (pre zaujímavosť- dažďovka nemá chlpy... Vedela si to Charlotte?) Protestansky som sa posadila. Ruky som si prekrížila cez prsia.

„Čo?“

„Čo? Aké čo? Prečo ma budíš v túto nekresťanskú hodinu?“

„Zlatíčko je jedánsť hodín“

„Však hovorím“ s úškrnom pokrútil hlavou. Ten pohyb mi pripomenul včerajšom. Prepadli ma pazúri čerňavi. Popadla ma neuveritelne depresívna nálada. Položila som si na seba vankúš a rozplakala sa. Na mojom chrbáte na prechádzala Derekova ruka sem a tam.

„Zlatíčko neplač.. No, je tu Nate. Pošlem ho za tebou. On ti snaď pomôže“

„Nie“ uvzhlykane som prehovorila. No to už bol vedla mňa. Ani som nezdvihla hlavu, či to je on.

„Už je tu, že?“

„Správne“ pritakal Nate. Sadol si vedľa mňa a položil mi moju hlavu na jeho hruď. Upokojivo  mi prechádzal po chrbáte.

„Ďakujem, že tu si“  Dneska sa mi nejako menia nálady zo sekundy na sekundu.

„Nechcela by si mi niečo povedať?“ Zavrtila som sa mu na hrudi a bola ticho.

„Cassie...“ prehovoril starostlivo. Prstom mi prešiel po pere, čím mi zmazal posledné zvyšky červeného rúžu.

„Bratček, poviem ti hocičo, ale nie o tom čo odo mňa očakávaš..“

„Takže asi vieš, že mi volal Liam. Vieš, on má o teba strach. Prečo mu nevoláš? Rozhodol sa, že odíde skôr. Dnes o 19 ide na lietadlo“

„Nech si nemeria nadarmo takú dlhú cestu. Aj tak tu moc štastne nepochodí“

„Čo sa ti stalo? Nerozumiem. V jeden deň si Liam sem a na druhý deň nič. Ani ho vidieť nechceš“

„Chcem!“ protirečila som mu.

„Nerozumieš tomu Nate. Stále ho lúbim, ale je to lepšie takto. Proste mi ver“

„Okey, je toto jeden z tých ženských sprostých dní, kedy nechcú niečo povedať a preto zahadzujú lásku svojho života?“

„Také niečo“ Priznala som.

„Na toto sa pozerať nechcem“

„Tak odvráť zrak, pretože sa to práve teraz deje“

„Cassie, aj keby to malo byť to posledné, čo urobím, sptretneš sa s ním a vysvetlíš mu to.“

„Donúť ma“ zákerne som zakričala. Zbadal medzi všetkými vreckovkami dopis.

„Čo to je?“ Bleskovo som sa po ňom hodila a vytrhla mu ho z ruky.

„Dôvod, prečo sa s ním už nikdy neporozprávam“

„Cassie, mysli aj na neho. Onn ťa miluje. Len tak bez najmenšieho slova odídeš z jeho života, vážne?“

„Ano! Už o ňom nikdy predo mňou nehovor! Počuješ ma?“ skríkla som najviac ako mi hlasivky dali.

„Ako chceš“ nahnevane sa zohol po tašku.

„Nie, prepáč. S tebou nechcem byť pohádaná“ Uplakane som k nemu podišla.

„Cassie, ja neviem. Nechcem vidieť ako si ničíte životy. A ja som zasnúbený. Ako mám byť šťastný?“ silno som ho obímula..

„Nate, prosím, len mi ver. Takto je to lepšie.“ Silno som sa prichytila o jeho tričko a ťahala som mu ho. Ako bonus som ho celé oplakala. Zasmiala som sa nad mojím vývorom.

„Prepáč sa to tričko“ Chystla sa niečo povedať, no prerušilo nás trúbenie z príjazdovej cesty. Vypúlila som oči.

„Koľko je hodín?“

„16:10, prečo?“ Pleskla som sa po čele. Zbehla som do kúpelni a odmalovala si čierne stopy po slzách. Narýchlo som si dala make-up aby mi zakryl červené flaky. Vrátila som sa do izba akurát, keď sa zmetený Nate pozeral cez druhé okno.

„Kam ideš s Tobym? Cassie, nech sa stalo hocičo, toto nieje správna cesta.“ Pohoršene sa na mňa pozeral, zatiaľ čo ja som si vyberala oblečenie zo skrine.

„Tak to nie je Nate. Ideme ako kamaráti“

„Jasné Toby chodí zväčša s iba kamarátkami von“ Slovol kamarátkami dal do úvodzoviek. Prekrútila som očami a pristúpila k nemu. Dlane som mu dala na líca.

„Viem sa o seba postarať, neboj sa“ lenivo sa usmial a ja som ho obýmula.

„Stále s tým nesúhlasím. Síce si myslím, že to robíš z toho dôvodu, že nechceš byť sama, ale aj tak ťa mám rád. Len chcem vedieť, či si si istá, že robíš dobre“

„Niesom, ale potrebujem ísť s niekym neznámim von“ Prikývol.

„Dobre, ale nič viac“

„Nate, preboha niesi moja mama“ zasmiala som sa.

„Len sa bojím, že urobíš niečo, čo ťa bude neskôr bolieť. Bol som tam kde si ty. Viem ako to bolí“

„Neviem. Nemáš ani poňatia. Kebyže vieš pravdu (pokrútila som hlavou) ale nič“

„Tak mi ju povedz“

„Nepoviem, nechcem ti zničiť zásnuby“ pousmiala som sa a už oblečená som ho ťahala cez okno preč.

„Dobre už idem“zasmial sa a pramienok vlasov mi zapravil za ucho.

„Ešte ti volám“ zvolal už zo svojej izby. Zobrala som si telefon a zišla vn na záhradu. Tam ma už čakal vysmiaty Toby. Presne tototeraz potrebujem. Človeka s bezproblémovým životom. S miernym popudením som si zastrčila mamin náhrdelník pod košelu. Mala som sa sebe riflové kraťase pod rebrá a v nich zapravenú jemnú bielu košelu. Hnedé gladiátorky a vlasy v katastrofálnom stave, no čo už.....

„Ahoj“ pozdravila som ho s nasilu vytvoreným úsmevom.... Pokračovanie nabudúce Chloe